28.4.
Po hádke bolo jasné, že niečo sa musí stať. Ale bolo ticho. Celý piatok Sedláčka nebolo vidno, je predpoklad, že asi vyspával opicu. Je k počudovaniu, že ten človek tak rád pil, keď vedel, čo to s ním robí. Už z posedení s Ačáriom sa mnohokrát vrátil v takom stave, že sa musel tri dni dávať dohromady, ale začínal znova. Potom nevedel, kedy prestať. Pil dovtedy, pokým vládal stáť. Keď nevládal, padol a domov ho musel niekto odniesť. Pokým sa dostal do takého stavu, býval ironický, uštipačný a zúrivý. Podľa toho, koľko toho mal v sebe.
Prebehla správa, že Pinkava si starého zavolal na koberec. Zlé hlasy spomínali aj odoslanie domov. Čo však nakoniec nebola pravda, pokiaľ sa Sedláčka týka, platí naňho veta z rozprávky: „…a je tam dodnes, ak neumrel.“
V sobotu ráno idem do klubu, zahral som si set, druhý odmietam, lebo dnes otvárajú kúpalisko. Strážcovi sa predstavujem ako hosť predsedu klubu, nemám problém dostať sa dnu. Preverujem si systém. Hodina je vyhradená ženám, po nej dve mužom, tak je to ráno od 8. aj večer od 17. Voda je čistá a teplá, bazén skoro prázdny, robím jednu dĺžku za druhou. Ledva so prišiel presne do roboty. A to by bola chyba. Lebo intervencia Čitory priniesla ovocie, Sedláček dostal asi svoje, lebo sa každému osobitne a všetkým spolu ospravedlňuje pred nastúpenou jednotkou.. Ale vidím na ňom, že mu to robí veľké problémy, tuším, že využije každú možnosť na odplatu.
Nedeľu opäť trávim na ihrisku. Mám voľno, teda sa nikde neponáhľam. Odohrám dva sety na tráve, dnes sa tu objavili špičkoví hráči, teda pozerám aj druhé stretnutia. Škoda, že sa mi nepodarilo zahrať si proti nim, sú to súťažní hráči klubu, bola by to dobrá skúška, veľa sa hovorí aj o stretnutí Davis cupu, ktoré sa má odohrať práve na tomto ihrisku. Niekto objednáva občerstvenie, prinášajú čaj, zákusky a jedlo. Pozývajú na. Trochu váham, lebo viem, že nič z toho nebolo nachystané v reštaurácii, ale upiekli to v niektorom z pouličných stánkov pred vchodom do klubu. Ktovie, aký starý olej použili a kedy si kuchár naposledy umýval ruky. Ale odmietnuť sa nepatrí. Dávam si najprv jednu vysmážanú taštičku z cesta plnenom dusenou zeleninovou zmesou. Tá sa pripravuje samostatne na veľkom kuse plechu, kde býva položená niekedy aj celý deň ako polotovar. Keď príde kupujúci, predavač na doske vyvaľká cesto, zatiaľ posunie za lyžičku zmesi na rozpálený plech, krátko ho podusí, vloží do pripravenej placky, túto prehne, spojí okraje a hodí do horúceho oleja. Keď sa opečie do ružova, naberačkou ju vyberie a môžte to jesť. Videl som ten postup už niekoľko krát. Nemal som odvahu to ochutnať. A teraz mi to strkali do ruky. Hrdinsky to zjem. Odvahu treba mať dvojnásobnú. Už spomínané okolnosti hygieny, ale aj chuť. Jedol som zaprávané žiletky. Zmes bola tak okorenená čili, až …. Ľahšie sa jedli sladké praclíky, ktorým sa dalo vyčítať iba to, že boli mastné, olej z nich len tak tiekol. Ale zvládol som to.
Len som prešvihol bazén, kým som sa vymotal z ihriska, bol zatvorený. Okúpal som sa teda vo vani, zjedol som obed, potom som vyliezol na strechu, uložil sa do lehátka, ktoré tam mali domáci a opaľoval som sa do večera. Pot sa zo mňa len tak lial. Vyhnali ma zo strechy až čierne mraky, ktoré obsadili oblohu, ale búrka už nebola.
Celý týždeň plynul v pohode a nič mimoriadneho sa nestalo. Konečne nám vyplatili diéty, tak som mal dosť peňazí, aby som začal zháňať nejaké maličkosti domov. Preto som vždy po práci zabehol do Pink Townu a prezeral obchody. Ako som už spomenul, Džajpúr je strediskom obchodu so zlatom a drahokamami. Jeho hlavné ulice sú prepchané rôznymi klenotníctvami, od celkom malých až po výstavné, luxusné. Tomu síce zodpovedajú aj ceny. Ale ako sme zistili, vo veľkých dávajú na tovar záruku, všade je totiž veľká možnosť, že vás oklamú a okradnú. Rovnako ako mňa pri nákupe prvého šperku, toho malachitového srdiečka. Vtedy som nepoznal ceny na trhu, tak sa mi cena dvesto za kameň osadený v striebre nazdalo veľa. Ale gram striebra tu stál iba 8 rupií, teda puzdro by muselo mať aspoň 15 gramov, a to nemalo. Výhodnejšie sa preto javilo kupovať zlato. Poznal som ceny trochu z domu, nové mi poslala žena v liste, tak som mohol porovnávať. Ale ani to nebolo jednoduché, ako sa ukázalo, v Indii ten stupeň kvality, ktorý sa predáva u nás, vôbec nepoznajú. Najnižšie zlato tu je 18, ale bežne sa predáva 22 alebo 24 karátové, to znamená takmer čisté. Cena za gram sa pohybovala medzi 450 až 500 rupiami za gram, doma stál gram 18 karátového 25 €. Teda výhodná investícia.
Výber je obrovský. Chodím z odchodu do obchodu a nechávam si ukazovať tovar. Od jednoduchých retiazok až po celé súpravy, hodnota ktorých je sto tisícová. Všade ma privítajú s úsmevom, posadia na stoličku alebo kresielko, ponúknu čajom alebo malinovkou, trpezlivo prinášajú a odnášajú krabičky. S úsmevom sa so mnou rozlúčia, aj keď nič nekúpim. Keďže o mesiac máme v rodine narodeniny, chcel by som niečo kúpiť a poslať domov. Listom. Známky prešli, ale prejdú aj retiazky? Treba spraviť skúšku. V papiernictve kupujem tlačené blahoželania s obálkou, na tento účel sú tu zriadené špeciálne obchodíky s obrovským výberom, v jednom klenotníctve strieborné retiazky potiahnuté čistým zlatom. Keby sa aj po ceste stratili, nebude to veľká tragédia. Známky by mohli zvedavcovi uniknúť, ale retiazka sa dá nahmatať. Budem musieť vymyslieť systém, ako ich poistiť. Kohoutek pri takomto jednom nákupe, zobral drahé kamene za pár tisíc, predpokladal, že by z toho mohol byť dobrý obchod, keby ich do Čiech dovážal vo veľkom. Poslal ich v balíčku a veru neviem, ako celá vec dopadla.
V tomto týždni mi prišiel konečne aj nejaký list z domu. To človeka samo-zrejme hneď poteší, aj keď list neposlala moja žena. Jej listy prenasleduje veľká smola. Blúdia po svete. Zaujímavé, dopisy iných dostávam okamžite, ale od manželky meškajú. Rekord spravil jeden, ktorý som dostal až po troch mesiacoch. Inak priemerná doba sú dva týždne, najrýchlejšie mi prišiel list za šesť dní od odoslania. Ale každý jeden je veľmi vítaný. Nikdy by som si nemyslel, že tak rád dostávam listy.
Okrem nákupov trávim voľný čas na kúpalisku, alebo sa opaľujem na streche. Nečakal som, že po tej veľkej hádke bude taký kľud, ale predpokladal som, že to iba vypukne.
Celá debata | RSS tejto debaty