Karol Dakar

23.4.

Dnes mám službu na novom úrade, máme to porozdeľované, aby obe budovy boli obsadené. Musím tam ale ísť peši, lebo auto neprišlo. Odkedy sa vedenie presťahovalo na Karans, sú s tým problémy, autá podliehajú priamo starému alebo Žvachulovi, prichádzajú ráno teda tam a na nás sa niekedy nedostane. Nevadí, našťastie sa do kancelárie dá dostať aj peši, je to prechádzka. Teraz aj zaujímavá, lebo je vidno stopy po včerajšej búrke. Voda už odtiekla, ale dolámaných konárov a stromov je vidieť všade dostatok. V kancelárii je už umiestnená funkčná kopírka, elektrina funguje, nuž kopírujem kontrakty. Popri tom dopisujem listy domov, ale na poštu je z tohto miesta ďaleko, musím ich poslať až zajtra. S listami chodíme na hlavnú poštu a čakáme pri okienku dovtedy, pokým nám známku neopečiatkujú. Stávajú sa prípady, že známku z listu odlepia a predajú znovu. Pri návštev GPO (Hlavná pošta), si obyčajne nechám predložiť aj novo vydané známky, ktoré kupujem  do svojej zbierky. Časť starých známok vkladám do obálky k listu a posielam domov. Chcem tak skúsiť, či listy niekto u nás kontroluje, alebo je možné niečo poslať bez nebezpečenstva, že sa to stratí.

Na obed sa vraciam na Čitoru, kde nám chystajú jedlo. S prípravou stravy boli problémy, hlavne od doby, keď sa pochytila majiteľka so Sedláčkom. Je pravda, že starý vie byť otravný, ale je taký aj v prípadoch, keď má pravdu, ale pripomienky prednesie takým spôsobom, že hoci sú oprávnené, ťažko sú prijateľné. Taký spor bol s kuchyňou. Nečítal som podmienky zmluvy, teda možno neviem podrobnosti, ale celý dom bol zariadený pre potreby Škodaexportu za peniaze Škodaexportu. Aj kuchyňa. Ale keď sme chceli začať v kuchyni variť sami podľa našej chuti, narazili sme na odpor domácej. Možno strácala príjem za stravu, alebo mala náboženské predsudky, proste nás do kuchyne nechcela pustiť. Dokonca to došlo tak ďaleko, že z toho vypukla malá vojna. My sme trvali na tom, aby kuchyňu vyprázdnila. Čo ona urobila svojským spôsobom, nechala ju úplne prázdnu, bez riadov, nádob a varičov. Problém riešili až v Dillí, dosiahol sa kompromis, veci vrátila späť, ale variť nás tam nenechala. Pokým to bola jediná ubytovňa, nedalo sa nič robiť. Len Sedláček vymyslel bojkot. Viac menej zakázal chodiť k Čitore na stravu. Teraz ale fungoval Karans, kde sa tiež varilo, to bolo iné. Väčšina bývala a stravovala sa tam. Starý teda predpokladal, že sa všetci budeme stravovať tam. Čo sa ale nepáčilo nám, lebo to znamenalo chodenie hore-dole naviac. Tak sme si na dnes objednali obed na našej ubytovni.

Keď sa to starý dozvedel, začala druhá búrka. Metal hromy a blesky, ako si to vraj predstavujeme, prečo sa neriadime jeho príkazmi a pod. Na to som mu povedal, že to čo a kde robím cez svoje osobné voľno , je moja prísne osobná vec a on mi do nej zasahovať nebude. Ak mám chuť, môžem jesť trebárs so žobrákmi na ulici.  Opäť bolo vidieť, že to nedokáže prekonať. Bol to už tretí konflikt, v ktorom narazil na mňa. Len to, že si zapamätal upozornenie na fyzickú obranu svojich práv, ho zadržala, aby nevystrájal viac. Videl, že by som sa nezdržal, keby pokračoval v urážkach, mohlo by sa mu niečo ujsť. Ale sľúbil, že celú vec ešte dorieši.

Aj doriešil. Večer sa nechal doviesť autom, lebo peši nebol schopný, spolu so Slávkom boli, veľmi mierne povedané, v nálade, a začal v hale úradovať. Ale nie voči nám, ale začal si to s Čitorou, potom si podal Kohoutka a potom nás všetkých. Ledva  sa kontroloval, alkohol mu zahmlil rozum. Slávek mu síce robil tichého spoločníka, ale Žvachula, ktorý obom robil garde, sa ho snažil brzdiť. Ale nestíhal. Záver bol jednoznačný, všetci sa okamžite musíme vybrať na stanice a nekaziť mu vzduch v Džajpúre. Ostrejší spor mal s Čitorou, ktorá našťastie nerozumela, čo jej hovoril, lebo nadával prevažne po slovensky. Ale podstatu nemala problém zachytiť.

Po jeho odchode okamžite dvihla telefón a zohnala v Dillí ekonomického riaditeľa Millera a posťažovala sa mu. Keďže to nebolo starého prvé pokĺznutie, asi s tým nemala veľkú robotu. Potom zapojila miestneho šéfa Pěnkavu, aby to bolo isté zo všetkých strán. Bola dosť múdra a vedela, že starý pre ňu nie je partner, dobre sa vyznala v zákonoch a vedela využiť slabiny v zmluve, mohla Škodaexportu narobiť veľa nepríjemností. Vybavovala veci od hlavy.