15.5.
Vo štvrtok sme mali čakať starého. Keďže sa v meste nevedel orientovať, boli sme telefonicky dohodnutí na mieste stretnutia. Orientačným bodom sa stal hotel Vikrant. Aj keď sme boli bez šoféra, naštartoval som auto a boli sme tam včas. Ale dohodnutá hodina uplynula a šéfa nikde. Dali sme si obed a čakali ďalej. Meškal 2,5 hodiny, cestou sa mu pokazilo auto. Na stavbu sme sa nedostali, stihol skontrolovať len pripravenosť domov. Nad MD z mne neznámych dôvodov krútil hlavou, stále sa mu niečo nepozdávalo, naopak, nad 21 sa rozplýval, tvrdil, že sú obývania schopné a chcel, aby sme sa tam presťahovali. Ja som zastával opačný názor. Žiadal som, aby sa Garghovi vyplatili peniaze na dovybavenie domu a 21 sa mohla pokojne pomaly pripravovať pre montérov, ktorí mali nastúpiť neskôr.
Zasadli sme si teda v obývačke na 21 a začali oficiálne rokovanie. Starý vytiahol z kabely dve kopy dokladov a pošty a začal úradovať. Najčastejšie to prebiehalo tak, že mi podal list so slovami:
„To si prečítajte, ale musíte mi to vrátiť, pretože mám iba jednu kópiu.“
Čo som mal robiť, rýchlo som preletel papier, ale keďže bol napísaný v angličtine, stihol som si zapamätať iba hlavnú myšlienku a už som ho musel vrátiť. Celá procedúra sa opakovala ešte mnohokrát, nakoniec sa predo mnou ocitlo iba zopár listov a väčšina putovala späť do aktovky. Jediné pozitívum bolo, že priniesol schválenú situáciu stavby. Keď som si ju rozložil na stole, zbadal som, že je podstatne zmenená. Začal som mať obavy o vykopané nádrže. Ako sa ukázalo, boli naozaj vari desať metrov vedľa, museli sa čiastočne zasypať a dokopať znova. Až omnoho neskôr som sa dozvedel, že výkopy sa začali krátko po nepokojoch, ešte pred uzavretím stanice, starý sa tam na ceste z Abu zastavil, ale o začatí prác mi nič nepovedal. Oveľa viac nás zarmútila skutočnosť, že nedoniesol žiadne listy.
Po skončení porady sme prešli na neoficiálnu časť, ako domáci pán som ponúkol hostí nejakým občerstvením. Vytiahol z ľadničky vychladené pivo a nalial do pripravených pohárov. Neviem už ako sa to vlastne stalo, kto otvoril dvere do predsienky, ale niekto ich otvoril. Rovnako nechápem, ako sa táto nečakaná návšteva dokázala objaviť v pravý čas na správnom mieste. Práve uprostred debaty o možnosti a nebezpečenstve, ktoré prinášajú potkany, keď šéf oponoval, že to sa v tomto dome nemôže stať, sa to stalo. Cez otvorené dvere vbehli so miestnosti všetci traja spolubývajúci. Vydesili starého tak, že v snahe zabrániť náhodnému dotyku s krysou, zdvihol nohy vysoko nad stôl, zabudol, že v ruke drží pohár s pivom a pri pohybe sa ním celý oblial. Nasledovalo naháňanie, ale trvalo to chvíľu, než sme ich s izby dostali. Vybehli na dvor a stratili sa vo svojom kanáli. Keď sa šéf spamätal z prvého šoku, postavil sa, že sa ide do kúpeľne dať do poriadku. Vyšiel z miestnosti na chodbu a vošiel do onej miestnosti. Netrvalo však dlho a vyletel z nej ešte viac neupravený, ako do nej vošiel.
„Tie svine sú aj v hajzli!“ zreval a bolo jasné, že jeho návšteva na Beaware už dlho nepotrvá. Vošiel som na záchod a opatrne sa rozhliadol. Keďže som nič nevidel, pomaly som zodvihol dekel na mise. A uvidel som príčinu zdesenia. Vo vode sa veselo čľapkal ešte jeden potkan. Pochopil som, akým spôsobom prenikli zvieratá cez obranu. Aj WC, rovnako ako všetky odpady, bolo zaústené priamo do vonkajšieho kanálu. Prefíkané potvory sa pretlačili trubkou do záchoda a odtiaľ vyskočili na zem a šup ho do obývačky. Lepší okamžik by som ani ja nedokázal naplánovať. Predpokladal som, že na vlastnej koži, či lepšie povedané na vlastnej košeli poučený, Sedláček zmení názor na vhodnosť bývania v týchto domoch a konečne podporí môj MD, ale nestalo sa tak. Domnievam sa, že si pravdepodobne myslel, že som celú vec narafičil.
Naozaj porada sa skončila a s odôvodnením meškania sa Miro aj Sedláček pobrali na inšpekčnú cestu ďalej. Nám zostalo poučenie, že v týchto domoch treba zatvárať všetky dvere, starostlivo ukladať potraviny do priestorov, kde sa hlodavce nemôžu dostať. V tomto ohľade bol MD bezkonkurenčne lepšie zariadený. Síce aj tam sme zachytili pokus o preniknutie k potravinám, vcelku úspešný, ale keď sme objavili stopy po zuboch na plechovke, rýchlo sme našli nechránený otvor a upchali sme ho kameňom. Potom jediné zvieratá, ktoré sa dostali do kuchyne boli mravce, ale nepoznám prípad, že by mravec bol nositeľom nákazlivých chorôb, zato potkany toho v tejto oblasti dokážu oveľa viac.
Bol začiatok má, čo v Indii znamená začiatok leta, obdobia veľkých horúčav a sucha. Tento problém nás začal pomerne úspešne trápiť. Teploty v tieni veselo prekračovali štyridsiatku a ani v noci neklesali pod 20. Dom sa pomaly ale iste prehrieval, začali nám chýbať klimatizačné prístroje. Kohoutek mal na izbe umiestnený vodný chladič, ale ten produkoval vlhký vzduch, čo podľa mojich skúseností z Bombaja nebolo dobré. V takomto prostredí sa dobre darí komárom. Zdeno sa aj sťažoval, že býva dosť doštípaný. Ja som dával prednosť chladeniu stropným ventilátorom, ale aj ten mal svoje nevýhody. Bol pri nízkych obrátkach pomerne hlučný, ťažko sa pri ňom zaspávalo, keď som mu pridal, bežal hladšie, ale prúd vzduchu bol príliš silný a nútil ma viac sa zakrývať. Následkom čoho som sa viac spotil, odkopal a studený prúd spôsoboval nachladenie. Na svoje veľké prekvapenie som mal, bolesti v hrdle. Prispievalo tomu aj pitie ľadových nápojov. Preto hlavne zaspávanie bolo problémom. Druhú nepríjemnosť spôsobovalo tepelné sálanie zo stropu, ktoré ventilátor umocňoval. Strecha nad mojou izbou bola vlastne pochôdzna strecha, tá sa celodenným slnečným žiarom dokázala pekne rozpáliť a okolo polnoci sálalo teplo dovnútra. Kohoutek mal nad svojou spálňou poschodie, preto jeho klíma bola omnoho prijateľnejšia.
Celá debata | RSS tejto debaty