Karol Dakar

2.4. Znovu sme všetci na cestách, Slávek odchádza do Abu, Kohoutek a ja do Beawaru. Na cestách je to zatiaľ najhoršie v našej histórii. Vidíme deväť rozbitých áut, dvoch mŕtvych. To je snáď znamenie, že sa výlet nekončí dobre. Po príchode do mesta vidíme, že situácia sa zmenila. Pred mestom nás pristavuje policajná hliadka a pýta sa na cieľ cesty. Keď ho […]

30.3. Ráno odchádzam na tenis, ale na moje veľké prekvapenie, klub je prázdny. Neprišiel nik. Využívam voľné dvorce a trénujem na stene, základné údery a voleje, potom na betóne podanie. Po hodine sa vraciam domov. Ulice sú po včerajších oslavách pusté. V noci bolo počuť streľbu a vidieť ohňostroje skoro do rána, teraz asi všetci vyspávajú. Ale nie všetci. Na […]

29.3 Život sa po návrate vrátil do zabehaných koľají. Dni sa začali podobať jeden druhému, dni trávime v kanceláriách vo vládnej štvrti, zariaďujeme ich nábytkom, Sedláček urobil rozdelenie miestností, máme kde sedieť. Dokonca sme dostali počítač, skúšame s ním pracovať. Dávajú si naň veľký pozor, nainštalovaný systém Windows nie je síce moja […]

23.3. Ráno vypraceme izby. Zaplatíme hotel, pretože podvečer máme spiatočný vlak. Máme v pláne sa ísť kúpať. Vychádzam pred hotel prvý, je čerstvo a príjemne, opäť bude pekný deň. Dávam si raňajky v reštaurácii na rohu a sledujem haváriu autobusu, ktorý prechádzal cez križovatku a ktosi mu nedal prednosť. Vodič vybehne na chodník, rinčí sklo. Chlapík, ktorý […]

22.3. Ráno sme vstávali skoro, mali sme kúpenú vyhliadkovú jazdu po meste. Autobus mal čakať neďaleko hotela. Rýchlo sme sa naraňajkovali a vyrazili sme. Autobus bol nachystaný. Ale znovu sme sa presvedčili, že to, čo je dobré pre Indov, nie je dobré pre nás. Mali sme tri lístky, ale sedadlá sú také úzke, že u nás by tam sedeli iba dvaja. Aj okná sú malé, ledva […]

21.3. Ráno sa preberám zároveň s východom slnka, možno aj chvíľu pred ním, až na Inda na dolnom lehátku sme hore prakticky všetci, lebo hádam sme ani naozaj nespali. Slnko vychádza spoza nejakého oparu, človek by povedal, že z hmly. Ale áno, z hmly. Lebo za pár hodín sa krajina veľmi zmenila. Stratila vnútrozemský ráz a je teraz prímorská a tropická. Lesy lemujúce […]

20.3 Nadišiel ten veľký deň. Miro z Dillí definitívne potvrdil, že s nami nemôže odcestovať, tak jeho miesto zaujal Kamil. Balíme si nejaké veci, niečo pod zub a dávame sa odviezť na stanicu. Nejdeme tam skoro, lebo už vieme, že miesta sú rezervované a nik by nám ich nemal obsadiť. Treba vysvetliť, prečo sú tu stanice dve a taký dôležitý vlak ako je Super Fast do […]

15.3. Uplynulý týždeň sa ukázal byť úspešný na listy z domova, dostal som ďalšie dva, od Janky a detí a od matky. Hneď píšem odpovede. Dobrá správa z domu, moje reportáže sa páčia, možno z nich niečo bude. Inak dochádzame už do roboty. Kancelárie sa vybavili nábytkom, teda už zarezávame. Teda nesedíme doma, ale ráno sa odvezieme autom na Office, ako sa to teraz […]

10.3. V nedeľu ráno sa mi trochu blbo vstáva. Pobolieva ma hlava. Ale nie je sa čomu čudovať. Včerajší deň bol dosť náročný. Ráno na tenise sa mi veľmi darilo, hladko som vyhral oba sety 6:0 a 6:2. Lenže po obede prišli z Dillí noví kolegovia. A ako sa tu stáva pomaly zvykom, boli privítaní. Niečo doniesli z domu oni, niečo sme pridali my, večer som musel predčasne […]

3.3. Opäť vyrážame na cesty, my s Kohoutkom do Beawaru, ostatní až do Abu. Už začíname získavať základnú predstavu o možnostiach bývania. Zo služobných ciest sa sústreďujú informácie, večer sa diskutuje, kde sú aké podmienky. Tak aj ja mám vedomosti o tom, ako to asi vyzerá na staniciach. Začnime v najvzdialenejšom Abu Roade. Tu sú zatiaľ dosť veľké problémy. […]