22.4.
Po Veľkej noci sa počasie zmenilo. V tejto časti roka vraj celkom neočakávane. Podľa indického kalendára je práve začiatok leta, teda toho, čo my poznáme pod obdobím sucha. Teploty budú v nasledujúcich troch mesiacoch stúpať, údajne prelezú cez 50. Máme sa na čo tešiť. Ale nočná víchrica všetkých prekvapila, ráno ešte stále padá dážď.
Zmena počasia priniesla aj našich vedúcich. Vrátil sa aj Miro ale aj Paláček. Vraj už bude tu. Poobedňajšia porada priniesla jednu nepríjemnú právu, zvýšenie diét nie je pravdivé. Darmo sme si robili chute.
Zabezpečili pre nás dom, kde by mohli byť nové kancelárie, dostáva to meno New Office /NO/. Odchádzame to tam zamerať a máme vyhotoviť návrh na zariadenie. To potom Ervín pozháňa. Dom stojí južne od Tilak Marg, smerom ku štadiónu, v peknej vilovej štvrti, má dve poschodia, bude to dobré pracovisko pre veľký tým.
Zobral som si skice na Čitoru, aby som ich spracoval, ale tu ma čaká list z domu, dostáva teda prednosť. Matka mi v ňom posiela kopu politických klebiet. Z úradu sa rozšírila správa, že sa sem chystá na návštevu riaditeľ a majiteľ firmy, ktorá nás najímala. To medzi slovenskou časťou osadenstva narobilo poriadny vietor. Už som spomínal, že okamžite po príchode do Indie sme zistili, že české firmy najímali pracovníkov za ďaleko lepších podmienok, platy mali takmer dvojnásobné, niektorí aj viac. Samozrejme, že chlapci v Dillí podnikali kroky, aby nám platy zlepšili, teraz, keď vedenie má prísť sem, budeme mať možnosť si to celé vyjasniť. Treba sa na návštevu poriadne pripraviť. Námetov na rozmýšľanie mám teda dosť. Ale príroda je opäť proti. Uvalí na nás nové starosti.
Poobede sa obloha znovu zatiahne olovenými mrakmi, strhne sa vietor a vypadne elektrina. To je tu taký miestny zvyk, pri silnejšom vetre sa okamžite vypína prúd. Dnes sme sa presvedčili prečo. Netrvá dlho a začína peklo.
Pokiaľ peklo môže byť biele a studené. Začína liať, dážď sa veľmi rýchlo mení na krupobitie a to na ľadovec. Stojíme pod bránou a s úžasom sledujeme vyčíňanie živlu. Z oblohy sa valia krúpy, ktorých veľkosť sa neustále zväčšuje, šoféri sa zdesene krčia v autách, tie sú dosť bezpečné, lebo plech nemôže ľad preraziť, ale zvukový efekt vnútri musí byť ohromujúci a nervy drásajúci. Najprv som sa odvážil vybehnúť von po pár kúskov ľadu, ktoré mali asi tak centimeter, ale keď narástli do veľkosti slepačích vajec, nebolo mi to jedno. Naozaj nepreháňam, tie krúpy boli obrovské, ako vajcia! Padali desivou rýchlosťou a ničili na čo padli. Lampy pouličného osvetlenia sa rozprskávali ako prskavky, okná rinčali a na karosérii áut sa robili jamky. Za silnej podpory vetra sa trhali drôty elektrického vedenia, padali stĺpy a lámali stromy. Keby neboli preventívne vypli prúd, tak teraz by aj tak vypadol v celom meste. Krupobitie trvalo vari dvadsať minút, ale za ten čas sa zmenilo celé okolie. Zbelelo. Ľadovec pokryl zem v koberci hrubom desať centimetrov, pri stenách domov, kde boli šikmé strechy, alebo kde ústili odpadové rúry, sa tvorili kopce, pripomínalo to záveje. Tie vedľa nášho domu mali takmer osemdesiat centimetrov. To všetko za teploty okolo tridsať stupňov. Búrka sa prehnala a my sme sa odvážili na ulicu. Kto mal po ruke film, stihol urobiť záber kusov ľadu. Aj keď sa rýchlo topil, nezobral som do ruky viac ako tri kusy. Kapota nášho auta vyzerala ako po kiahňach, celá poďobaná. Obul som si sandále na boso, lebo ľad sa menil na vodu a tá nestíhala odtekať, celá ulica sa ocitla v priebehu polhodiny pod vodou. Po múriku sme preskákali k bloku obchodov a keď sme videli , že aj domorodci vychádzajú z domov a hrnú sa na nábrežia, prebrodili sme tam aj my.
Voda vtekala do kamenného koryta na oboch stranách cez odpady. Profil rieky, ktorá v meste pretekala medzi kamennými múrmi bol lichobežník s rozmermi 12 x 6 metrov s malým si 2 x 1 m na dolnom okraji . Za bežných podmienok voda tiekla iba v spodnom obdĺžniku tak asi 30 cm hlboká. Asi hodinu po skončení lejaku, sa koryto začalo zapĺňať. Zopár odvážlivcov sa spustilo do kanála. Čakali na príliv , ktorý im mohol niečo priniesť. Predpokladali dobre, ale riskovali pritom život. Hladina stúpala obdivuhodným tempom. Bleskovo vyplnila malý kanál a rozliala sa cez celú šírku. Niesla so sebou konáre, kmene stromov, ale aj nábytok a zariadenie, ktoré niekde nad mestom odniesla voda. Bola to proste povodeň. Pokým siahala iba po kolená, brodili tam bez problémov, až vystúpila vyššie, nechali sa niektorí priviazať na lano, ktoré ich chránilo pred unesením. Ale ani takto nevydržali dlho. Poniže nás bol most, ktorý prietok zužoval a o chvíľu bolo koryto plné takmer po okraj. Diváci sa snažili splavované kusy chytiť lanami alebo hákmi a pripútať k brehu, aby si ich mohli po opadnutí vody vytiahnuť. Voda besnela až do večera. Pretože sme nemali elektrinu, išiel som sa najesť k Vančurovi, ktorý varil na plyne. Potom sme čakali na opravu elektriny. Aj to bolo zaujímavé. Asi keď meteorológovia povedali, že vietor už nehrozí, začínali zapínať postupne prúd. Samozrejme, kde boli drôty potrhané, okamžite zoskratovali a poistky vyleteli. Opravári však vedeli, kde sa porucha nachádza. Došlo opravárenské auto, opravili vedenie, nový pokus, svetlo bliklo a zas je tma, oprava druhého úseku, znovu bliknutie, opäť tma. Tak to pokračovalo peknú chvíľku, kým sa dodávka v celom sektore neobnovila. Bolo teda naozaj nevyhnutné vypnúť celú sieť, lebo by mnohí ľudia prišli k úrazom elektrickým prúdom .
Celá debata | RSS tejto debaty