Karol Dakar

Štvavá kampaň proti ruským občanom na celom svete, ho hlavne proti športovcom tej krajiny je bezprecedentným porušením prvého pravidla demokracie.  To hovorí:

Všetci ľudia, bez ohľadu na pohlavie, národnosť, rasu či náboženstvo, sú si rovní.

Majú rovnaké práva aj povinnosti!

Vylúčenie postihnutých Rusov a Bielorusov z Paralympijských hier v Pekingu, je toho flagrantným dôkazom. Akoby aj títo chromí, slepí, beznohí či bezruké mohli nejako zasiahnuť vo konfliktu na Ukrajine? Dokonca odišli na miesto konania skôr ako konflikt vypukol. A teraz im to niekto zakázal. Je pravda, že starý olympijský duch hovoril, že na hrách sa nesmeli zúčastniť mestá, ktoré viedli nejakú vojnu! Ale boli v hier vylúčení nejakí občania zúčastnených krajín v roku 1952  (Kórejská vojna), či v rokoch 1964, 1968 a 1972, v čase nemilosrdného boja vo Vietname, kde USA tvrdo, nekompromisne, neľútostne a neľudsky kobercovými náletmi, používaním napalmových bômb, či otravných a biologických látok likvidovali obyvateľstvo?

No dnes chystá Británia zákon na zoštátnenie majetku ruských občanov, čo je nielen pokus o Víťazný február 1948 u nás, ale aj hrubá diskriminácia a porušenie prezumpcie neviny. Podobne sa chystajú konať aj iné krajiny.  Ja poznám už len jeden prípad histórie, keď sa tak trestali ľudia pre príslušnosť k národu. Popravy za schvaľovanie atentátu na Heydricha v Čechách! A to sa nazýva genocída! Mohli by sme sa v hľadaní príkladov vrátiť aj do stredoveku, k inkvizícii a upaľovaniu kacírov či bosoriek. No my sme v 21. storočí. Je možné, že sa môžu diať také veci?

A to všetko pod pláštikom demokracie a slobody!?