4.5.
Začal posledný deň v Džajpúre. Po závere včerajšieho večera som stále v pohode. Odchádzam na tenis. Partia na tráve neprejavuje žiadne sklamanie, keď im oznamujem, že odchádzam, len mi dávajú najavo, že kedykoľvek prídem späť, budem vítaný. Keďže neviem, kedy to bude, podľa porady by sme mali dochádzať raz za dva týždne, ale tu sa situácia stále mení, hrám naplno. Nešetrím súperov a prvú štvorhru vyhrávam šesť dva. Po krátkom oddychu nastupujem na druhý set so starým advokátom. Dosiahneme aspoň remízu 4:4, čo je jeho tohtoročný najlepší výsledok, ale viac nevládze, preto sme set ukončili predčasne. Potom sa s každým jednotlivo lúčim podaním ruky. Zdá sa, že pod zdanlivou ľahostajnosťou sa predsa niečo skrýva, alebo si to len namýšľam?
Z ihriska idem na kúpalisko, kde čakajú ostatní chalani. Okrem starej partie sa objavil aj vedúci stanice v Salawase, Miro Solovic, pochádza z Martina . Zapája sa do partie a spolu s Kamilom budú moji najbližší susedia. Z Beawaru do Džodpúru je to iba 130 kilometrov, o hodinu jazdy menej ako sem do Džajpúru, ale asi nebudem mať dôvod ich ísť navštíviť.
Zvyšok dňa balím kufre. Vecí nemám omnoho viacej, ako keď som prišiel, pár hrncov, panvicu, dve bábky. Všetko sa mi vojde do mojich dvoch kufrov, s ktorými som pricestoval. Do večera som hotový, len pribaliť pyžamo a môžem vyraziť.
Celá debata | RSS tejto debaty