Karol Dakar

3.5.

Sobota začala už tradične. Pred raňajkami odchádzam na tenis. Odohral som jeden set a hodinku sa vyčľapkal  v bazéne. Zlá predtucha ma držala od rána. Starý sa už spamätal zo slabej chvíľky, soboty rád využíva na energické úradovanie.

Tak aj bolo, okamžite po príchode na izbu ma čaká odkaz, porada na Karanse, ihneď! Presunuli sme sa teda tam. Pousádzali v jedálni na prízemí, za krátku chvíľu sme všetci kompletne. Rozhodujúca porada začala.  Podľa Paláčkovho príkazu sa vedúci staníc musia okamžite presunúť na svoje pracoviská, bez ohľadu na to, či je ubytovanie zabezpečené alebo nie. Každý jeden prevezme zálohu, z ktorej bude platiť ubytovanie a PHM., prípadne výdavky so zariadením kancelárie. Dostávam 20  000.-Rs. Doobsadenie staníc pracovníkmi sa nekoná. Skôr naopak. Kto môže, nachádza si uplatnenie na štábe. Napríklad som na Beawar mal dostať elektroinžiniera Gubu, ktorého najprv starý prehodil do Abu, no zostal na niektorom z Officov, Podobne Slávek so Žvachulom si nachádzajú lepšie uplatnenie. Jeden preberá hlavný sklad a druhý prechádza do skupiny Kúrku, ktorý riadi výstavbu líne.

Preberáme každý aj jedno auto s vodičom, prenosné chladničky. Máme zobrať okrem osobných vecí aj všetky rozmnožené úradné dokumenty. Našťastie ich mám takmer kompletne. Vďaka Petrovi, ktorý bol v rozmnožovaní už v Dillí najúspešnejší. Trochu problémov mám s vodičom auta. Jedného som mal prideleného už skoro mesiac, ale vedel príliš dobre po anglicky, preto mi ho zobrali pre ktoréhosi papaláša, jazdil so Sierou. Kamal bol mladý chlapec a veľmi dobre sme si rozumeli. Miesto neho prišiel starší Sikh či Pandžábec s turbanom. Pochádzal z Džajpúru, čo bola istá výhoda, aj keď mesto poznal možno slabšie ako ja, lebo napríklad na stanicu som mu musel ukazovať cestu. Ale mal tu rodinu, zázemie, relatívne dobre žil. Volal sa Sing, čo je veľmi rozšírené meno. Ten mal z odchodu najmenšiu radosť. Nechcelo sa mu opustiť rodinu a spôsobil tým zopár problémov.

Dôležitú časť inštruktáže, tvoria informácie o udržovaní spojenia. Dostávame rozpis časov, kedy je potrebné podávať hlásenia. Ktoré telefonicky, ktoré písomne, ako písať denník, viesť evidenciu na stavbe a mnoho ďalších podrobností. Zväčša to pre mňa boli staré veci, lebo stavbyvedúceho som robil už viac rokov a nezabudol som všetko. Ale šéf šéfoval, možno Peter ako strojár také pokyny potreboval. Na prekvapujúci vývoj sme zareagovali kľudne. Vlastne ani nebol taký prekvapujúci. Dalo sa to čakať, aj keď nie tak skoro. Mysleli sme, že pôjdeme, až keď budú domy pripravené. A to na druhej strane bol dôvod na usporiadanie rozlúčky, preto sme sa hneď poskladali a nechali Slávka, nech niečo pripraví. Bude spoločná slávnostná večera a posedenie.

Po porade som sa zastavil vedľa Karansu, kde predávali blahoprajné karty, kúpil som si niekoľko nových a odoslal som tie, ktoré som chcel, aby v máji prišli domov.

Potom telefonujem domov. Janka mi hovorí, že na dnes máme štvorstretnutie. Inak je všetko v poriadku. Štvorstretnutie sú pravidelné rodinné seansy s mojimi kolegami z roboty. Sme zhruba rovnakého veku, s približne rovnako starými deťmi, máme dosť podobných záujmov. Preto som sa rozhodol, že ich večer prekvapím. Stretnutie sa koná u Danky, tej, čo mi doniesla ten veľký album, je to angličtinárka, možno sa podarí aj nejaká sranda.

Stretávame sa teda večer o siedmej na Karanse všetci, ale myslím si, že nálada nie je ktovie aká. Indický kuchár varí české jedlo, knedlíky, sviečkovú a varené mäso. Potom sa podáva whisky a pivo. Ale ja odtiaľ odchádzam, lebo chcem ešte volať domov. A viem, že pokým bude čo piť, tak sa chlapci nerozídu, starý maximálne môže začať zúriť a ja si nechcem nechať pokaziť posledné chvíle v Džajpúre.

Pred polnocou sa vraciam na Čitoru a vytáčam Dankino číslo. Ale nepodarí sa mi ju nachytať. Darmo sa hrám na spojovateľku, okamžite ma odhalí. Zdravím sa so všetkými, okrem domáceho pána, ktorého som nestihol. Nerozprával som sa s nimi od januára, to sú tri mesiace. Predebatím hádam 15 minút. Ide to na účet, zaplatím, keď príde. Teraz sa s tým netrápim. Vylepšil som si náladu na maximálnu možnú mieru. Takmer v eufórii som si ľahol a spal som skvele.