Karol Dakar

25. – 26.2.

Popri práci diskutujeme o blížiacom sa voľne. Za pár dní bude sviatok a dlhý víkend. Rozmýšľame, kam by sme mohli ísť. Neviem už,  koho to napadlo, ale padol návrh pozrieť sa do Bombaj. V robote by sme sa hádam dokázali uvoľniť, veď aj tak prakticky nič nerobíme. Lebo budeme musieť odísť skôr, Bombaj je aspoň tisíc kilometrov ďaleko a ak tam chceme stráviť aspoň tri dni, potrebujeme dva dni na cestu.

Preto hneď zisťujeme, kde je stanica. Nechali sme sa tam zaviesť. Na nej nás hlavne zaujíma predajňa lístkov. Obhliadame si  to tam. Hala je veľká, je tu, podobne ako u nás, viacero okienok. Na jednej strene visí odchodový plán. Vlak do Bombaj z Džajpúru odchádza. Po obede. Teda naozaj treba ísť o deň skôr. Peter spomína, že by sa mohlo ísť v rámci služobnej cesty až do Abu autom. Odtiaľ by to mohlo byť lacnejšie. Relatívne aj rýchlejšie. 500 km by sme urobili  na „účet“ Škody. Prechádzame teda do informácií.

Tieto sa nachádzajú v druhej budove. Stojí neďaleko, preto sme hneď v nej. Miestnosť je v tvare písmena L a aj v nej je veľa okienok. Po krátkej prehliadke zisťujeme, že lístok si treba vlastne kúpiť  tu. Na stanici sa predávajú iba na osobné vlaky. Pristúpili sme k okienku informátora a Peter zisťuje, ako by to bolo možné ísť z Abu ďalej. Ale odpoveď nie je dobrá. Bolo by to síce možné, ale nie pohodlné. Na ceste by bolo treba prestupovať v Ahmedabáde, prípoj tam je niekedy okolo polnoci. To sa nám nezdá bezpečné, uprostred noci v cudzom mieste. Preto robíme jediný záver, cestovať treba priamo odtiaľto! Na porade s Mirom, ktorý má byť tretí do partie, sa tak aj rozhodneme.

Po práci sa všetci obyvatelia penziónu stretávame na dvorčeku. Obsadzujeme oba stolíky, starý doniesol staré noviny, tak sa venujeme čítaniu. Ktosi k tomu priniesol fľašku whisky.  Ideme si teda po poháre. Objavuje sa aj Kohoutek, ktorý sa do podobných akcií neveľmi zapája. Vyťahujeme zásoby a je jasné, že začína kolotoč. Okrem whisky sa na stole objavuje aj džin. Tieto pijatiky sa tu dajú pomerne lacno kúpiť. Ceny a značky sa líšia. Práve ich chuť a cena sa stáva hlavnou témou večera. Zhodujeme sa na tom, že pomerne dobrá whisky sa dá kúpiť za 80 až 100 rupií. Džin aj trochu lacnejšie. Starý priniesol škatuľku cigár a vynukuje nás. Ja,  hoci  nefajčím, si trochu podpitý dávam tiež. Nálada za rozpaľuje.

Starý, ktorý súperí so Slávkom o prvé miesto v miestnej lige pijanov, ukazuje svoju novú tvár. To že sa rád nechá obskakovať, som už spomenul. Teraz ale začína podrýpavať, ba dokonca aj ponižovať a zosmiešňovať chlapcov z partie. Začína komolením . Ervínovi Stieglerovi začína najprv hovoriť Špígler a neskôr zrkadlo. Tento je však spokojný a  ak ho to trápi, tak to nie je vidieť, relaxuje to alkoholom. Na Kohoutka si vymýšľa niečo iné. Prekladom mena do angličtiny ho prekrstil na Little Cocka,  Kohútika.  Zdeno je z nás najtriezvejší, preto vidieť, že sa mu to nepozdáva. Pokúša sa o slabý odpor, ale je zatlačený do defenzívy. Prejavil sa ako vhodný typ na podpichovanie, preto je silou  kolektívu  zadupaný do zeme. Tretí na rade som ja. Aj moje priezvisko je dobré na posmešky. Lenže…

„Tak čo pán Neslušný, ste naozaj slušný, alebo to máte len také meno!?“

Položil som pohár na stôl, postavil sa a prišiel na tri kroky k Sedláčkovi.

„Tak pozor, pán Sedláček, na toto som dosť chúlostivý!  Ešte raz a zabudnem, že ste odo mňa starší a dostanete takú po papuli, že spadnete až s prvým snehom!“

Prehovoril som pomaly a veľmi zreteľne. Starého cuklo, stiahol sa späť. Už sa potom o otvorené stretnutie nepokúsil, ale bolo mi jasné, že z nás už priatelia nikdy nebudú, že som sa dotkol jeho svätosti a to na verejnosti, podrazil som jeho autoritu.  Od druhého dňa mi začal hovoriť “pán profesor“ , ale vedel som, že na odvetu nezabudne. Snažil sa nájsť chyby, ale veľmi ani nemal kde,  keďže sme nič nerobili. Moje hlásenia však podroboval dôkladnejšiemu rozboru, kde mohol, tam sa snažil život sťažiť.

Zábava síce pokračovala do noci, ale semienko sporu bolo zasiate.

Na druhý deň ráno som vstal na tenis. Ale môj výkon nebol najlepší. V prvom sete som prehral 4:6, ale alkohol zo mňa pomaly vyprchával a istota v úderoch sa zlepšovala. V druhom to už bolo 6:2. Hral som s tou istou partiou ako včera. Jeden z nich bol predseda klubu. A práve ten mi tlmočil  rozhodnutie vedenia. Môžem si prísť zahrať kedykoľvek mi to bude vyhovovať, som jeho hosťom. Odľahlo mi. Toto by som mal za sebou. A nestálo to nič, len trochu trpezlivosti.

Po návrate na Čitoru som sa dal trochu do poriadku, okúpal sa,  navaril si a zjedol obed, ale skoro som zistil, že sme včera nevypili všetko, po obede zasa vyliezame do záhrady a pokračuje sa, kde sa v noci prestalo. Len s tým rozdielom, že večer sa rozhodnú vyraziť do Mansingu, ale ja už mám dosť a preto zostávam na izbe. Zaspal som skôr, ako sa ostatní vrátili. Predtým však stihnem zavolať domov. Potešila ma správa, že na konte sa objavili prvé peniaze od Espritu, lebo skúsenosti ostatných neboli veľmi dobré. Peniaze im meškali. Deti som nezastihol, išli na prázdniny.