23.2. Poobede Slávek dostal slinu a zlanáril Zdena na večeru so Mansingu, predpokladám, že sa vrátia v dobrej nálade a bude veselo. Ale zachránil ma Miro. Spolu so starým vybavujú kancelárie a ďalšie ubytovanie, skontaktovali sa s nejakým Džainom, ktorý nás dnes večer pozýva na svadbu. Ind tak chce upevniť pracovné kontakty. Miro nás ale upozornil, že tento krát to bude obrad v rodine dobre situovaných ľudí. Na znak toho priniesol vytlačené pozvánky.
Nahodili sme sa teda do spoločenského, ale ja som si nezobral biely oblek, iba košeľu s kravatou a biely sveter. Samozrejme som sa vybavil fotoaparátom. Nechali sme sa odviesť autom pred Ašók klub. Už samotné miesto svedčilo o blahobyte rodiny. Pri vchode stál strážca a kontroloval pozvánky, bez problému sme sa dostali dnu. Ako vždy, aj tu stál obrovský stan. Za ním však bol aj druhý. Pred vchodom nás očakával pán Džain. Privítal nás a vošli sme do miestnosti. Tu nás popredstavoval všetkým svojim známym. Polovina priestoru bola obsadená stoličkami, druhá bola nachystaná na pohostenie. Stáli tam prestreté stoly s kopami tanierov, pohárov a príborov. Na niekoľkých miestach boli prichystané hrnce a kuchári chystali stravu. Naše obavy z reprízy stravovania z listov sa okamžite rozplynuli. Toto bude naozajstná svadba. Hudba, ktorá vyhrávala v kúte bola celkom dobrá a nesnažila sa všetko prehlušiť svojimi nástrojmi. Na zvyčajnom stupienku stáli dve kreslá a za nimi obrovský nadpis vyrobený z lupienkov kvetov. Nadpis hlásal:
TANYA, SUBASH, WEDDING DAY
To aby to bolo každému jasné. Do kresiel sa posadili novomanželia a prebiehala celý večer trvajúca procedúra fotografovania. Domáci nás považovali za vzácnych hostí, pretože nám nielen povolili si z blízka odfotiť mladomanželov, ale aj nás naaranžovali za kreslá a zapojili nás do kolotoča snímkovania. S jednými rodičmi, s druhými, dedko, babka. No rodiny tam bolo neúrekom, ledva sme sa vymanili z obkľúčenia. Zhodli sme sa v tom, že napriek tomu, že obe rodiny v podnikaní s drahokamami, zlatom a diamantmi si nahonobili slušné imanie, prítomnosť bielych hostí dala ich sobášu nevídaný lesk. A ak aj indické ženy majú rady klebetenie, potom museli tento fakt roztrúbiť celej rodine a tí mohli potichu závidieť. Potom sa rozprúdila zábava, ktorá však bola podobná tým predchádzajúcim, debaty s prevažne mládežou okolo 18 rokov. Všetci títo chlapci dokonale ovládali angličtinu, chodili do špičkových škôl a neboli tak starosvetskí, aby sa hanbili s nami stýkať. Aj keď tu sa zapájala aj stredná generácia, ale tá sa bavila hlavne o obchode, často ju to prestalo baviť, keď zistili že nemáme záujem kúpiť nejakú tonu zlata alebo pár diamantov.
Zato sme omnoho lepšie dopadli s občerstvením. Keď sa nám náš hostiteľ prvý krát ponúkol, že nám niečo prinesie, ihneď sme si spomenuli na šálky čiernej kávy na prvej svadbe. A keď sa naozaj objavil s kávovými šálkami v ruke, trochu smutne sme sa na seba usmiali. Ale naše prekvapenie bolo veľké. Šálky obsahovali paradajkovú polievku. Horúcu a pikantne dochutenú korením. Ledva sme hrnček držali v ruke, ale vypiť sa dala pariaca. Džain nám vysvetlil, že strava sa podáva formou samoobsluhy, ak na niečo máme chuť, treba si len zobrať tanier, ísť k príslušnému výdajcovi a dať si naložiť alebo si nabrať, po čom nám srdce túži. Stoly sa medzičasom naplnili jedlom rôzneho druhu. Kopy ryže, varených zemiakov, mís s rôznymi omáčkami, šalátmi a zeleninou rôzneho druhu. Len sme sa spýtali, čo s použitým riadom. Ten vraj stačí položiť hocikam, trebárs aj na zem, personál ho pozbiera. Ako sme si všimli, fungovalo to.
Položili sme šálky a zobrali veľké plytké taniere a začali koštovku. Väčšina jedál nám bola samozrejme neznáma. Mohli sme pátrať a oboznamovať sa. Pracovali sme systémov malých súst. Teda nabrali sme si z každej misy, ku ktorej sme sa dostali malú porciu, len na ochutnanie. A ochutnávali sme. Jediné rozčarovanie nám spôsobil objav, že sa podávala čisto vegetariánska strava. Čo sa aj tvárilo ako mäso, bol syr alebo nejaká zelenina. Najväčší úspech mali zemiakové lupienky. Potom syrové guličky v ostrej omáčke, poliate studenou smotanou, zeleninová zmes a tvarohový koláč. Výber bol veľký, hostí ešte viac, ale aj tak sa zásoby neminuli a my sme nestačili z každého ochutnať. Strávili sme veľmi príjemný večer, dokonca aj fotky sa podarili. Domov sme došli tak neskoro, že naši susedia už spali a nemuseli sme popíjať s nimi.
Celá debata | RSS tejto debaty