Karol Dakar

1.2.

Čitora guest house je penzión na Tilag Marg, čo je ulica asi dva kilometre od hotela Mansing, nachádza sa na brehu rieky. Hlavná cesta je vzdialená asi 50 metrov, tak je tu pomerne ticho.  Pred domom je malé námestíčko, ideálne miesto, kde môžu parkovať naše autá. Dom má tiež mini záhradku so stolom a niekoľkými prútenými kreslami. Čitora (Chittora) je rodové meno dnes už nežijúceho majiteľa domu, plukovníka indickej armády, ktorý vedie jeho vdova. Vypomáha jej syn s manželkou a dieťaťom. K domu sa za peniaze Škodaexportu stále pristavovalo, kľud tam teda nebol úplný. Na prízemí boli tri izby s kúpeľňami, hala a jedáleň, na poschodí dve izby. Nás bolo sedem, tak bolo jasné, že niektorí budú musieť bývať po dvoch.

Keďže som to vedel dopredu, nenápadne som zisťoval, ako je na tom  každý s chrápaním. Možností som síce veľa nemal, lebo bolo jasné, že Žvachula s Pružinom zostanú spoločne, starý dal najavo, že on a Miro sú funkčne vyššie, preto potrebujú bývať každý sám. Mohol som voliť medzi Petrom a druhým Zdenom. Vyhral to Peter, asi aj preto, že bol Slovák a vekovo najprijateľnejší. Aj na sondu o chrápaní reagoval pozitívne, tvrdil , že o žiadnom nevie.  Namietol som, že on ani nemusí vedieť, ale za svedka sa dovolával svojej manželky, ktorá ten názor kompetentne vyslovila. Uveril som. Pri výbere izieb som mal malú výhodu, bol som tam deň predtým na obhliadke, mohol som sa oboznámiť s dispozíciou. Šéfovia si pobrali izby na poschodí, voliť som mohol z troch na prízemí. Najšikovnejšia sa zdala tá celkom prvá na kraji, ale keď som obzrel hrúbku muriva, usúdil som, že stena oddeľujúca miestnosť od televízora v hale je príliš tenká.

Tretia izba mala síce výhodnú polohu do dvora, vcelku bola útulná ale pre dvoch primalá. Zostala prostredná miestnosť, bolo v nej iba jedno okno, susedila s jedálňou, ale bola dosť veľká, postele sa dali od seba odtiahnuť a aj kúpeľňa sa javila priestranná. Vybral som teda ju. Teraz bolo treba iba nahovoriť ostatných spolubývajúcich, aby sa im ľúbili tie izby, ktoré som pre nich vybral. Nebolo to také ťažké. Už z hotela sme odišli popárení. Zdenek zostal sám.  Nasadli sme do dvoch áut, moraváci do jedného a my traja do druhého. Pred Čitorou už bol Zdenek spracovaný, keďže mal zostať sám, je správne , aby si zobral tú najmenšiu izbu. Súhlasil. Druhá dvojica prišla pred nami, tak som im dal proste prednosť. Prišli ste prví, zoberte si prvú izbu. Nechceli sa dať tak rýchlo, najprv si obe prezreli, ale očividné prednosti ich ubezpečili o mojej dobroprajnosti. Hrúbka stien ich zjavne netrápila. Ale aj tak si myslím, že rozhodujúci význam pre nich mala malá predsienka pred kúpeľňou, z ktorej si urobili šikovnú kuchyňu, lebo Žvachula si začal variť sám a dosiahol v tom celkom pekné úspechy.

Nasťahovali sme sa s Petrom do vybratej miestnosti, poprehadzovali nábytok, tak aby každý mal svoj vlastný kútik, oddelili postele skriňou a začali vykladať veci. Konečne som si povykladal oba kufre. Tu sme mali bývať dlhší čas, pretože na našich staniciach sme všetko potrebné mali zariadiť až my. A to , ako sme správne odhadli, nebude tak hneď.

V indických domoch je taká zvláštnosť, že zrejme nepoužívajú skrine. My sme si plechové bezpečnostné museli objednať, pre každého jednu. Mala poličky i priestor na vešiaky a to hlavné, zabudovaný trezor. Doň okamžite putovali náhradné kľúče, pas, peniaze a ostatné cennosti, o ktoré by sme neradi prišli. V trezore bola dokonca tajná skrýša, tak sme si mohli tie drahšie predmety uschovať hlbšie. Veci bežného použitia, ako knihy, slovníky, úradnú dokumentáciu sme naukladali do miest, ktoré inak domorodci používajú na osobné veci. V múroch boli vytvorené niky s vodorovne položenými kamennými doskami, ktoré slúžia ako odkladací priestor. Hygienické potreby putovali do kúpeľne. Nad umývadlom bolo zavesené zrkadlo a osadená kamenná doska ako polička. Mali sme tiež vaňu, ale bez štopla, a prietokový ohrievač vody. Lenže táto mala slabý tlak. Pár dní sme nadávali na miestne vodovody, dovtedy, kým sme neprišli na to, že voda v potrubí  tečie z nádrže na streche a preto nemôže mať poriadny tlak. Čo mimoriadne štvalo starého, ktorému voda samozrejme tiekla slabšie, lebo bol  k  nádrži bližšie. A na spríjemnenie pobytu bola každá izba vybavená malou chladničkou a televízorom.

Ten nám tiež pripravil veselé chvíľky. V Indii prevláda totiž satelitný prenos, každý kto chce pozerať televízor, musí mať prijímač. Na tom sa dá naladiť len jedna stanica. pokiaľ je na jeden satelit napojených viac televízorov, čo bol náš prípad, môžu pozerať len ten program, ktorý je momentálne nadstavený. V hoteli mali tých prijímačov viac, preto sme mohli na sete voliť kanály na izbách. Predpokladali sme, že aj tu to bude tak, lenže chyba lávky. Televízor na izbe bol vlastne zbytočný, iba ak ste túžili pozerať program priamo z postele. A to sme, ako sa ukázalo neskôr, všetci nemohli. Ako som už spomenul, boli dostupné domáce hindí kanály a anglicky hovoriaca Star TV. Jednoznačne sme chceli a mohli sledovať len ten kanál, ktorému sme rozumeli. A tu sme sa museli dohodnúť, či to bude šport, alebo film, či pesničky. Boli aj takí čo dávali prednosť TNT spravodajstvu. Takže, keď aj došlo ku kompromisu, niekto z nás musel sedieť v hale, aby nám ho domáci nepreladili. Aj oni boli totiž napojení na sieť a samozrejme fandili svojmu programu. Hoci všetci vedeli anglicky. Z medziposchodia dovideli do haly a ako-náhle pred televízorom nik nesedel, zbehol syn a už tam bol Dugaršán. Ten však nič moc, aj keby sme mu rozumeli. Úrovňou bol ďaleko za našou STV2. Debaty sa striedali s folklórnymi vystúpeniami a trápnymi dobrodružnými filmami, ktoré ale domorodci ohromne zbožňujú.

Jeden z dôvodov, prečo sme neradi sedeli v hale, boli  komáre. Domáci radi nechávali dvere otvorené, ale potom bol dom plný moskytov, nestačili sme ich zabíjať. Prispieval k tomu aj fakt, že stavba bola otvorená a dostavovalo sa v nej. Komáre zrejme majú radi čerstvú omietku.  Zabíjali sme ich všade, hlavne na izbách, kde sa nám po čase podarilo dosiahnuť stav, ktorý by sa možno ochrancom zvierat nepáčil, ale my sme ho nevyhnutne potrebovali. Konfliktným miestom zostala hala, kam ich domáci znova a opäť púšťali. Preto aj boj prebiehal v dvoch rovinách, o televízny program a proti komárom. Inak  sme s domácimi celkom dobre vychádzali.

Dokonca sa nám ponúkli zabezpečovať aj stravu. Dohodli sme sa na polpenzii.  Cez obed sme mali byť v práci. . Ráno nás teda čakali vajcia podľa vlastného výberu (na tvrdo, na mäkko, omeleta alebo na cibuľke), korn flaky, hrianky, džem, maslo a príchute. K tomu čaj alebo káva. Na anglický spôsob. Lebo miestny zvyk upravoval tieto nápoje inak.  Čaj sa tu varí v mlieku, je podávaný horúci a sladký. Najesť sa dalo, ak si nevšímame dve veci , mäso bolo pripravované nasekané na kúsky spolu s kosťami a výrazne bolo okorenené. Hlavná chuť v Indii – pálivá paprika a korenie. Ak nás na večeru prišlo menej, variť sa mu nechcelo a doniesol stravu z blízkeho hotela. Najčastejšie kurča na tanduri spôsob. Miestna špecialita, môžte si predstaviť, ako chutila. Človek mal pocit, že je strúhané žiletky.  Po pár dňoch domorodej stravy vás pálili ruky i oči, pokiaľ ste sa ich dotkli, ale aj konečník. Napaprikovaní sme boli jedna radosť. To bol dôvod, prečo sa postupne väčšina preorientoval na vlastné varenie.

Dôležitým sa teda stal prieskum okolia. Už prvá prechádzka po nábreží rieky, kde v koryte širokom a hlbokom niekoľko metrov tiekol potôčik široký najviac meter, sme našli obchodík s potravinami. V širšom okolí ich  bolo  niekoľko. Objavili  sme dva  hotely,  jeden  stál v našej uličke a  druhý za ním tak, že ich dvory sa prakticky dotýkali. Ten druhý bol medzinárodnej kategórie. Šéf mal kde ubytovávať dôležitých ľudí z Dillí. Aj ten horší sme využili, dohodli sme sa s vedením, že niekoľko izieb budeme trvale prenajímať pre zamestnancov Škodaexportu, ktorých sme očakávali každým dňom. Asi desať minút cesty sme našli aj trhovisko s množstvom ďalších obchodov, takže o samozásobenie nebolo treba mať obavy. S Petrom sme si nakúpili riady, hrnce a príbory, on kúpil jeden elektrický varič, (ešte v Dillí), naložili základné potravinové články a mohli sme začať variť.

V priebehu  dvoch dní sme za na Čitore zabývali k obojstrannej spokojnosti. Aj spalo sa dobre, lebo jeho žena mala pravdu, nechrápal. Zakrytí dvoma dekami sme príjemne trávili noci, len občas sa vyskytli, rušivé vplyvy. Dokázali to komáre, ktoré stále nachádzali cestu do miestnosti, prípadne myši podliezajúce dvere bez prahu, raz som jednu zabil priamo pod vankúšom, alebo početná streľba ozývajúca sa z okolia. Niekedy z celkom blízkeho okolia. Tá mi robila najväčšie starosti. Vedel som, že krajina , do ktorej idem, je nepokojná, ale že tak veľmi, to som nepredpokladal. No a ešte jedna vec, starý stále špekuloval, že sa budeme musieť čoskoro presťahovať na stanice.