25.1.
Ráno som zjedol druhú polovicu pečiva, ovocia a malinovky. Potom ma volá Peter, že sa máme stretnúť u starého na izbe. Schádzam dole. Mám dojem, že jeho izba nie je tak pohodlne zariadená ako moja, ale má v nej chladnejšie. Asi preto, že slnko svieti na dve steny mojej izby a ostatným len na jednu. Vedenie sa ešte dnes vracia naspäť, naša úloha je starostlivo študovať kontrakty. Teda nič. Kontrakt máme iba v jednom vydaní, každý si berie nejakú časť a vraciame sa na izby. Zatiaľ mi ju upratali, vymenili prádlo a dali nové potraviny. Niečo mám ešte z Dillí, ani dnes nemusím zháňať jedlo.
Predsa sa po porade vyberáme s Petrom na prvý prieskum okolia. Vychádzame z hotela a uličkou sa dostávame na hlavnú ulicu. Hotel sa volá Mansing a je ma križovatke dvoch dôležitých ulíc. Tam vládne všadeprítomný zmätok. Križovatka je riadená semafórom, ale pomáhajú tu aj policajti. Preto opatrne prechádzame ulicou. Rozhodli sme sa spraviť okruh okolo bloku. Proste pôjdeme rovno, na najbližšom rohu zabočíme doprava a tak sa raz musíme vrátiť na miesto pred hotelom. Prvé na čo sme narazili, bola záhradná reštaurácia, ceny prijateľné ale prostredie nevzbudzuje dôveru, zápach spáleného oleja nás odradí. Za druhým rohom nachádzame ďalšiu, tento krát v dome. Vyzerá čisto, ceny ľudové, polievka za desať, kompletné raňajky za dvadsať, hlavné jedlo medzi 15 až 25. O stravu je postarané. Máme síce k dispozícii hotelovú reštauráciu, ale tie ceny by nás donútili rýchlo pustiť ďalšie doláre. Tretí roh sa nekoná, lebo už sme pri hoteli..
Peter navrhuje, že by sme mohli na dovolenku pozvať naše manželky sem a spraviť s nimi pekný výlet po krajine. Nápad sa mi celkom páči, tak sa zastavujeme uňho na izbe, kde na mape študujeme, kam by sme chceli ísť. Vyhovuje mi cesta k moru i do Himalájí. Peter navrhuje okružnú cestu cez celý kontinent, zhruba na trase Dillí, Bombaj, Mádras, Kalkatá, Kátmandú a Dillí. Bolo by to pekné ale dosť drahé. V izbe mám bulletin a cestách, tak počítame letenky a lístky na vlak, plus ubytovanie. Vychádza to 40 000 na dvojicu. Veď uvidíme.
Poobede pozerám televíziu, dávajú prenos z osláv. Tie hlavné vypuknú síce až zajtra, ale čosi sa už deje aj dnes. Na ploche štadióna sa predvádzajú študenti, mládež, cvičenci, proste taká malá spartakiáda, Potom prichádzajú na rad vystúpenia miestneho Zväzarmu. Predvádzajú jazdu zručnosti na autách a motorkách, dokonca sa snažia o dokumentovanie možností obsadenia jedného stroja maximálnym počtom pasažierov. Vrchol tvoria zoskoky parašutistov. Neviem, či tam vial silný vietor, alebo boli tak slabo cvičení, jeden z nich štadión vôbec nezasiahol, jeden spadol medzi divákov a jeden sa pri dopade šeredne zranil, lebo ho hneď odviezla sanitka. Divákom sa to veľmi ľúbilo. Horšie bolo, že po skončení prehliadky, vypli satelitné vysielanie a už som mohol pozerať iba miestny kanál, o úrovni ktorého sa radšej nebudem vyjadrovať, lebo som mu vôbec nerozumel.
Na vrchol všetkého večer vypadol elektrický prúd. Hotel síce naštartoval generátor, ale ten stál kdesi vo dvore pod mojimi oknami, čo ma opäť donútilo použiť štuple do uší.
Celá debata | RSS tejto debaty