Najväčšie dobrodružstvo

Bola to náhoda, zhoda okolností či osud, ale dostal som sa hádam k najväčšiemu dobrodružstvu svojho života. Nijako som to neplánoval, ale stalo sa.  Predo mnou stojí obrovská výzva, nijako netuším, čo ma tam čaká a ako to dopadne. Môže sa stať hocičo ba dokonca aj všetko. Odchádzam za prácou do cudziny a to nie hocijakej.

Čaká ma 13 mesiacov práce v Indii. Iba zdanlivo viem, kam to vlastne idem a vôbec neviem, čo tam budem robiť. No len tuším, že to nebude ľahké. Ani pre mňa tam, ani pre moju rodinu tu. Najprv v krátkosti napíšem, čo sa mi minulý rok prihodilo. Potom sa pokúsim napísať, čo som zažil, čo sa prihodilo. Skúsim to podať formou denníka.

1.1.      Inzerát 

Dlhé roky som pracoval na jednom mieste. Robota to bola vcelku príjemná, skoro by som povedal bezproblémová. Žiadne utieranie stoličky v kancelárii, pravidelné  pichanie v dochádzkových  hodinách,   ubíjajúce a monotónne. Práca sa mi menila každý deň v týždni, každý týždeň v mesiaci,  každý mesiac v roku. Ale rok čo rok sa opakovalo to isté. Už štrnásty krát. Proste, bol som učiteľom. Stredoškolským profesorom. Teda učiteľom. Na stavebnej priemyslovke, kde som učil odborné predmety. Plat síce nič moc, ale kľud,  veľa voľna, prázdniny. Sem tam nejaká možnosť pozrieť sa do sveta, či už pracovne alebo súkromne. Nové časy,  nové možnosti. Ale nie pre každého. Na Slovensku je to proste tak, kto chytil dobrý vietor, ten sa viezol, tí ostatní len pokúšali šťastie. Teda, teraz hlavne myslím seba. Ale aj iní to asi tiež prežili. Noviny plné inzerátov ponúkajúcich dobré miesta, novo vytvárané orgány, nové štruktúry. Proste samé lákadlá. Kto by neskúsil.

Miesto na ministerstve školstva!? Prihlásil som sa.  Pozvánka na konkurz došla v deň jeho konania. Nestihol som ho.  Ospravedlnili sa mi.

„Viete, došlo k nejakému omylu. Pozvánky sa na poštu pre mimo bratislavských uchádzačov dostali až v piatok na obed.“

Konkurz sa mal konať v pondelok ráno. Prisľúbili, že sa bude konať dodatočný pohovor. Aj sa konal, ale keď som prišiel pred komisiu,  všetci krútili hlavou,  lebo na miesto už bol vybratý kandidát. Síce autor knihy o komunistickej výchove, ale jasne odborne na výške. Vydržal tam niekoľko týždňov, ale potom sa už do funkcie začalo menovať.

Odbor školstva VUC!? Prečo by som neskúsil znova. Hneď na druhý deň po zverejnení som už blúdil chodbami úradu. Konečne som sa dozvedel meno toho správneho referenta.

„To má na starosti pán Pius, v kancelárii číslo to a to.!“

Našiel som ho. Aj ten sa čudoval, pretože vraj inzerát vyšiel neskoro a konkurz je uzavretý. Neviem koľkí to stihli, ale do týždňa bol na miesto menovaný práve úradník, ktorý sa volal Pius  z  kancelárie  číslo to a to.

 

Je pochopiteľné, že som pomaly začal byť skeptický. Síce inzeráty sa objavovali aj ďalej, ale úspech zostával rovnaký, teda žiaden. Už som sa doma ani nechválil, že som absolvoval  ďalší pohovor, dokonca ani s tým, že som sa niekam prihlásil. Tak to bolo aj s týmto rozhodujúcim. Akási kancelária ponúkala záujemcom so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním prácu v zahraničí. V Indii. Mali len jednu požiadavku, znalosť angličtiny. Ja som síce bol  lepší v nemčine, ale po anglicky som sa učil na strednej i vysokej škole, tak sa na mňa hádam niečo nalepilo.  Prihlásil som sa. Potajomky. Bolo to koncom prázdnin. Dlho sa nič nedialo. Začal školský rok, nové povinnosti, dávno som ja zabudol, že mám niekde prihlášku. Až jedného pekného dňa…

Vlastne ani nebol veľmi pekný. Bol už november,  ležal som v posteli po liečení angíny, užíval penicilín, o dva dni som sa mal vrátiť do práce. Keď tu zazvonil telefón. Pošta.  Mám vraj  telegram.  Či som ochotný  ho prebrať telefonicky. Hrklo  vo  mne  ako v starých hodinách. Jasné, že som čakal zlé správy. Čo inšie by mohlo byť v telegrame!

„Dostavte sa zajtra na konkurz. Adresa, čas, značka : VEC INDIA“

Džajpúr 7

16.02.2025

15.2. Bežný život začína plynúť stereotypným spôsobom. Stále nie sú hotové kancelárie, pracujeme teda doma. Malými vyrušeniami sú len každodenné porady, ktoré vytrvalo zvoláva starý, prípadne služobné cesty na stanice. Beawar je pomerne blízko, dá sa tam otočiť za jeden deň, viac problémov asi spôsobuje Abu Road, lebo po ceste sú ešte dve stanice, Kót a [...]

Džajpúr 6

13.02.2025

12.2. Po včerajšom výlete do Beawaru som už opäť v poriadku. Boli sme tam s Mirom skontrolovať zameranie, išli sme iba na otočku. Na obed sme sa zastavili v Adžmeri, pretože toto okresné mesto obyčajne obchádzame po diaľnici a chceli sme si ho pozrieť. Prvé oboznámenie je úspešné, mesto je na úrovni Džajpúru, teda budú tu dobré možnosti na strávenie voľného času. Z [...]

Džajpúr 5

10.02.2025

9.2. Diéty nám vyplatili takmer o desať dní neskôr. Dostal som 2910 rupií, viac ako dosť. Do konca mesiaca s tým musím vydržať. Doobeda sa tvárim, že pracujem a píšem si reportáž, ktorú chcem poslať domov, možno mi ju niekto vytlačí v novinách. Po obede vyrážame s Petrom do mesta, doma nemala tiecť voda, tak bolo lepšie vypadnúť. Keďže staré mesto sme už dosť [...]

Villach, Pietne miesto, sviečky, útok nožom,

Krvavý útok v rakúskom Villachu mal islamistický motív, domnievajú sa vyšetrovatelia

16.02.2025 11:51, aktualizované: 11:57

Čin sa odohral v centre korutánskeho mesta, blízko hlavného námestia.

taraba

Fico nie je izolovaný, reagoval Taraba na Dankove výroky. Vyjadril sa k projektu v Málinci aj zmenám vo vláde

16.02.2025 11:36, aktualizované: 11:54

Hlas zrejme príde o jeden rezort, povedal Taraba.

BRATISLAVA: Komplex Nivy

Bratislavské nákupné centrum obsadili "flákači z obchoďákov". Mladíci vyhľadávajú konflikty

16.02.2025 11:04

Sociologička Zuzana Kusá vysvetľuje, že ide o globálny fenomén súvisiaci s túžbou mladých uniknúť spod rodičovskej kontroly.

pásmo gazy

Izrael ostreľoval Gazu. Zomreli dvaja policajti, tvrdí Hamas a označil útok za porušenie prímeria

16.02.2025 10:35

Izraelská armáda tvrdí, že v podnikla nálet na niekoľko ozbrojených osôb.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 69
Celková čítanosť: 280914x
Priemerná čítanosť článkov: 4071x

Autor blogu

Kategórie