Karol Dakar

10.3. V nedeľu ráno sa mi trochu blbo vstáva. Pobolieva ma hlava. Ale nie je sa čomu čudovať. Včerajší deň bol dosť náročný. Ráno na tenise sa mi veľmi darilo, hladko som vyhral oba sety 6:0 a 6:2. Lenže po obede prišli z Dillí noví kolegovia. A ako sa tu stáva pomaly zvykom, boli privítaní. Niečo doniesli z domu oni, niečo sme pridali my, večer som musel predčasne […]

3.3. Opäť vyrážame na cesty, my s Kohoutkom do Beawaru, ostatní až do Abu. Už začíname získavať základnú predstavu o možnostiach bývania. Zo služobných ciest sa sústreďujú informácie, večer sa diskutuje, kde sú aké podmienky. Tak aj ja mám vedomosti o tom, ako to asi vyzerá na staniciach. Začnime v najvzdialenejšom Abu Roade. Tu sú zatiaľ dosť veľké problémy. […]

25. – 26.2. Popri práci diskutujeme o blížiacom sa voľne. Za pár dní bude sviatok a dlhý víkend. Rozmýšľame, kam by sme mohli ísť. Neviem už, koho to napadlo, ale padol návrh pozrieť sa do Bombaj. V robote by sme sa hádam dokázali uvoľniť, veď aj tak prakticky nič nerobíme. Lebo budeme musieť odísť skôr, Bombaj je aspoň tisíc kilometrov ďaleko a ak tam chceme […]

25.2. Ráno sa opäť zastavujem na tenise. Ako zakaždým aj teraz mám nových partnerov. Na dvorci sa objavila skupina starších pánov, ku ktorým sa personál správa mimoriadne úctivo. Na dvorci sa objavujú podávači loptičiek, ktorí priniesli občerstvenie, kávu a akési zákusky. Potom behajú za každou loptičkou. Spoločnosť tvorí sedem ľudí, dvaja sú mladší ako […]

23.2. Poobede Slávek dostal slinu a zlanáril Zdena na večeru so Mansingu, predpokladám, že sa vrátia v dobrej nálade a bude veselo. Ale zachránil ma Miro. Spolu so starým vybavujú kancelárie a ďalšie ubytovanie, skontaktovali sa s nejakým Džainom, ktorý nás dnes večer pozýva na svadbu. Ind tak chce upevniť pracovné kontakty. Miro nás ale upozornil, že tento […]

22.2. Uplynul teda mesiac a život sa zabehol do koľají, ktoré síce ešte neboli ideálne, ale mali sme dosť času ich zmeniť. Bolo treba dovybaviť izby. Nemali namontované AC prístroje, teda klimatizáciu. Zatiaľ to síce nevadilo, v noci bolo skôr zima, stále sme sa zakrývali dekami, len pred pár dňami sme prestali používať ohrievač. Nevedel som si […]

15-18.2. Nedostal som sa k poznámkam, tak teraz si to trochu zopakujeme. Čo sa stalo cez víkend. V piatok doobeda sa popri pracovných povinnostiach venujem hľadaniu tenisového dvorca. Podľa informácie z golfového ihriska sa tenis dá hrať v Džaj klube. Informoval som sa u P.D., kde sa tento nachádza. Malo to byť niekde blízko M.I..Road, teda ulice, po ktorej sme chodili […]

15.2. Bežný život začína plynúť stereotypným spôsobom. Stále nie sú hotové kancelárie, pracujeme teda doma. Malými vyrušeniami sú len každodenné porady, ktoré vytrvalo zvoláva starý, prípadne služobné cesty na stanice. Beawar je pomerne blízko, dá sa tam otočiť za jeden deň, viac problémov asi spôsobuje Abu Road, lebo po ceste sú ešte dve stanice, Kót a […]

12.2. Po včerajšom výlete do Beawaru som už opäť v poriadku. Boli sme tam s Mirom skontrolovať zameranie, išli sme iba na otočku. Na obed sme sa zastavili v Adžmeri, pretože toto okresné mesto obyčajne obchádzame po diaľnici a chceli sme si ho pozrieť. Prvé oboznámenie je úspešné, mesto je na úrovni Džajpúru, teda budú tu dobré možnosti na strávenie voľného času. Z […]

9.2. Diéty nám vyplatili takmer o desať dní neskôr. Dostal som 2910 rupií, viac ako dosť. Do konca mesiaca s tým musím vydržať. Doobeda sa tvárim, že pracujem a píšem si reportáž, ktorú chcem poslať domov, možno mi ju niekto vytlačí v novinách. Po obede vyrážame s Petrom do mesta, doma nemala tiecť voda, tak bolo lepšie vypadnúť. Keďže staré mesto sme už dosť […]