7.5.
Ráno si balíme veci a sťahujeme sa do Modrého domu, ako som ho nazval pre jeho farbu. Obsadzujeme obe izby na prízemí, ja ako šéf, tú väčšiu, ktorá ma samostatnú kúpeľňu a Zdeno vedľajšiu, síce bez kúpeľne, ale s coolerom. Ako kúpeľňu mu prideľujem druhú , ktorá je pravdepodobne určená pre hostí a vchádza sa do nej z haly. Ale pretože tu budeme len my dvaja, má ju plne k dispozícii, len musí otvoriť o jedny dvere viac ako ja. Ako hosťovskú sme určili tú tretiu izbu na poschodí. Vychádzame aj na strechu, je pochôdzna. Robíme si plány, ako sem dostaneme plachtu, urobíme tieň, donesieme prútené kresielka a budeme tu tráviť siesty. Kontrolujeme nádrže na vodu. Sú to nádoby z umelej hmoty, ktoré sa ráno napúšťajú z verejného vodovodu. Systém pracuje automaticky, najprv sa naplní jedna potom druhá. Je len nebezpečie, že by sa tá druhá nestihla naplniť, potom by časť domu zostala bez vody. Bola by to práve Kohoutkova kúpeľňa. Ale vody je v oboch nádobách dosť, problémy by nemali nastať. Nespokojní sme však so skutočnosťou, že suterén je už prenajatý akejsi firme na počítače. S týmto priestorom som rátal na zriadenie ochladzovne. Ale všetko zlé ja na niečo dobré. Ak tu bude pracovať niekto cez deň, bude dom strážený, keď budeme na stavbe. A ak to má byť firma s počítačmi, umožní nám to aj pracovať s nimi.
V kuchyni ja plynový varič, zopár hrncov a riady. Je možné tu variť, ale chýba ľadnička. Teda uvarené musíme okamžite zjesť.
Po presťahovaní odchádzame skontrolovať stavbu, stále je zatvorená, potom domy na 21. Tu nastala zmena, v kuchyni stojí nová chladnička s mraziacim boxom a v obývačke funguje televízor. Chladničku okamžite dávame do prevádzky, funguje. Dobre, budeme mať rozdelenú domácnosť. Potraviny budeme skladovať a variť na 21, môžeme tam aj pozerať televízor, spať ale musíme v Modrom dome. Našli sme skratku, jedna ulička spája oba domy priamo, nie sú od seba ani 5 minút cesty peši, auto však musí ísť okolo celého bloku a trvá mu to vlastne rovnako. Pri Modrom dome je dosť voľného miesta na parkovanie. Auto tak bude pod dozorom a vodič si bude musieť nájsť nocľah inde. Všetko je pripravené na pokojný život, treba začať dopĺňať zásoby. Odchádzame teda na trh. Aj dnes, vlastne ako po celý pobyt v Beaware, vzbudzujeme všeobecný záujem. Asi v tomto meste veľa bielych ľudí nevideli. Už pri prvej zastávke sme sa o tom mohli presvedčiť. Vošli sme do obchodíka kúpiť si malinovku. Okolie bolo prakticky pusté, ale keď som s fľaškou vyšiel von, stálo tam vari päťdesiat detí, žien a mužov, ktorí si nás zvedavo obzerali, tí najodvážnejší si na nás aj siahli. Rovnako aj na tržnici. Neustále nás sprevádzal, keď už nie dav, tak aspoň hlúčik zvedavcov. Nakúpili sme zemiaky, papriku a paradajky, pridali nejakú zeleninu, cibuľu, karfiol, dokúpili vajíčka. Už nám chýbalo len mäso. Zaviezli sme potraviny na 21 a poslali šoféra, aby zistil, kde sa dá kúpiť mäso. Vedeli sme, že aspoň baranina sa zoženie. po polhodine sa vrátil a tvrdil, že už vie, kde sú mäsiari. Nasadli sme opäť do auta a vydali sa do mesta.
Nešli sme na tržisko, ale pustili sa iným smerom, až sme dorazili k mestskej bráne. Treba povedať, že mesto je stále obohnané múrmi a vojsť do stredu sa dá len cez brány. Našli sme ich štyri, každú na jednej svetovej strane. Brány boli spojené hlavnými ulicami, ktoré sa v strede mesta križovali. Vilové a priemyselné štvrte boli dookola hradieb z vonkajších strán. Vbehli sme teda do ulíc, na križovatke zabočili doľava a ocitli sme sa na tržnici z opačnej strany, ušetrili sme kus cesty, potom sme odbočili do jednej súbežnej bočnej uličky, šofér sa párkrát spýtal na cestu. Netrvalo to ani 15 minút a boli sme pri obchode s mäsom. Bol pomerne čistý a kusy boli položené na kamenných doskách. Kúpili sme dve baranie stehná a nákupy boli kompletné. Síce som doteraz nikdy baraninu nepripravoval, ani nejedol, ale mäso ako mäso, niečo sa z neho bude dať pripraviť.
Uložili sme ho do mrazničky na 21.Bol som v podstate spokojný, v priebehu krátkej doby sme mali zabezpečené všetky životné potreby. Veril som, že časom sa to môže len zlepšiť. Hlavne, keď sme sa presvedčili, že ľudia sú tu kamarátski a ochotní. Životná úroveň bola pomerne dobrá, videli sme síce aj žobrákov, ale v našom okolí žili viac menej len vzdelaní a bohatší. Už v prvý deň po nasťahovaní nás pár susedov pozývalo na návštevu. Za Modrým bola stredná škola. Preskočil som plot a zašiel na vyučovanie. Prekvapilo ma, že skupinka študentov, ktorá sedela na lavičkách a niečo kreslila, pracovala na konštrukčnom zadaní. Na prvý pohľad mi bolo jasné, že škola má podobný smer ako naša stavebná priemyslovka, mohol by som nadviazať kontakty. Na dvore mali aj basketbalové ihrisko, mohla by tu byť aj možnosť športovania.
Celá debata | RSS tejto debaty