Založ si blog

Indické denníky 148

11.4. Ráno bez elektriny, zas prehorel kábel. Potom prišiel Mráz, behal som s ním po faxoch a telefónoch, Benda doviezol Marošovi ďalšiu debnu. Došiel Kubíček s novým riaditeľom, starý, šedivý, ale má so sebou mladú kočku, všetci ju chcú dostať. Večer sa zastavil Vacek, dali sme si palacinky a kolu s rumom.

 

Nevyspatý som sa prebudil do neveselého rána. Nesvietilo svetlo. Zisťoval som, čo sa stalo. Ako už viac krát, prehorel drôt v rozvodnej skrini. Našťastie som ich mal zopár nachystaných a mohol som to rýchlo opraviť. Zmrazené potraviny sa nestihli pokaziť.

Z pohody v robote ma vyrušil Mráz, ktorý ma požiadal, aby som s ním išiel do mesta. Rád som to urobil a nechal Peťka, aby riadil stanicu. Zastavili sme sa na pošte a niekoľkých STD-čkach a zisťovali možnosti zavedenia telefónu na stavbu, prípadne inštaláciu faxu. Problém sa ukazuje nad naše sily. Oficiálna cesta je zdĺhavá a zrejme aj finančne náročná. Budeme musieť zostať asi v doterajšom systéme komunikácie.

Po návrate na stavbu som narazil na Bendu, ktorý doviezol Marošovi do skladu debnu so súčiastkami. Konečne si Maroš môže zariaďovať sklad.

No a poobede sa udialo to hlavné. Dorazil Kubíček a priviedol nového riaditeľa stanice. Bol som pripravený na nejakého ”Říhu”, teda kancelársku krysu, ale ten, čo sa tu objavil, nás všetkých prekvapil. Bol to starší, už šedivý chlap, ktorý sa správal ako starý dobrodruh, čím, ako sa neskôr ukázalo, aj bol, mal pivné bruško a mladú kočku. Volal sa Krejčí a ona Monika. Bola od neho omnoho mladšia, stala sa samozrejme stredom záujmu všetkých chlapov na stanici. Myslím si, že nebolo jediného, ktorý by si tajne nerobil nádej, že jedného dňa sa na Krejčího vykašle a on bude mať šancu. Treba nechať, mala všetko, čo správna žena má mať a to na tých správnych miestach. Dodnes síce neviem, ako si nový riaditeľ vymohol výsadu, že si môže doviesť milenku, ale mal ju tu a oficiálne s ním bývala. Neviem, či dokonca nebrala aj plat. Kubíček ich po predstavení na stanici zaviedol do Vily, ktorá sa stala na nejaký čas jeho sídlom, teda Officom.

Skončila éra vedenia dodávateľským spôsobom. Škodaexport plne prebral zodpovednosť. Definitívne som sa mal stať iba zodpovedným za stavebnú časť, hoci to až do môjho odchodu nikdy nebola tak celkom pravda. Žiaden z riaditeľov samozrejme nebol dostatočne oboznámený so situáciou, nemal nadviazané kontakty, preto ma vždy prizývali na porady a konzultovali so mnou všetky problémy, ktoré sa týkali stavby. A už som vlastne prezradil, že Krejčí nebol posledným menovaným riaditeľom v Abu.

Večer sme sedeli na izbe a rozoberali novú situáciu. Hlavne Mirek mal veľmi ambiciózne plány s dobytím Moniky. Vyslovil presvedčenie, že jeho prednosti ju určite od šéfa odlákajú. Do najlepšej debaty prišiel Peter Vacek, asi sa chýr o dievčati dostal na líniu. Urobil som na objednávku na večeru palacinky s lekvárom, Peter doniesol kvalitný rum, dokúpili sme kolu a mlátili prázdnu slamu do noci.

 

12.4. Ráno prišiel Peter aj na raňajky. Potom dorazili noví montéri, cestou kdesi stratili kufor, chceme zameniť doláre, podarilo sa ich získať 250. Riaditeľ úraduje, chce zložiť bunky, ale podarila sa iba jedna. Autá budú parkovať uňho. Varga nás chce žalovať za nedodržanie pracovnej zmluvy!

 

Ráno sme prakticky pokračovali tam, kde sme prestali. Dorazil aj Peter Vacek, ktorý uprednostnil raňajky u mňa, ako v reštaurácii alebo v druhom dome.

V robote nastáva oživenie. Dorazila várka montérov, ktorí boli už v Dílí a presúvali ich na stanice. Táto skupina priletela pred pár dňami z Prahy a mali zostať na našej stanici. Zaviedol som ich na Sun deep hotel, kde mali byť ubytovaní. Pri vykladaní batožiny z autobusu, ktorým prišli, sa zistilo , že jednému chýba kufor. Začalo zháňanie batožiny až sa prišlo na to, že vraj je niekde v Dillí na letisku. To svedčilo o tom, akým rýchlym tempom sa posúvali robotníci a stanice.  Preč už boli časy, keď sa zvárači celé týždne povaľovali na hoteloch v Džajpúre, kým mohli začať pracovať. Títo sa až na mieste pôsobenia stretli s kompletnými vecami a jeden dokonca ani tu nie. Ale v Dillí prisľúbili, že kufor pracovníkovi dodajú čo najskôr.

Pre nás, ktorí sme sa pomaly chystali na návrat domov, táto skupinka znamenala aj niečo pozitívne. Vedeli sme, že sú, tak ako všetci ostatní, vybavení peniazmi z domova, teda majú pri sebe doláre, ktoré budú určite pravé, pretože ich dostávali z banky v Prahe. Tieto teraz museli meniť za rupie. My sme rupíí mali dostatok, lebo sme si ich poctivo ukladali do ponožky, s tým, že ich premeníme za zlato, alebo doláre, ktoré sa potom budú dať doviesť domov. Navrhli sme im teda obchod. Ich doláre za naše rupie. V kurze na čiernom trhu. Teda o niečo výhodnejšie, ako by dostali v banke. Samozrejme súhlasili.  Spokojnosť bola väčšia na ich strane, pretože rupie získali všetci, čo ich chceli mať. Horšie to bolo s nami, lebo sme počítali že vymeníme aspoň za 300 dolárov a podarilo sa nám získať iba po 250. Ale aj to muselo stačiť. Zvyšné rupie zameníme v Kandle, kde podľa Maroša je na to možnosť, alebo na letisku v Dillí.

Počet pracovníkov na stanici teda opäť narástol. V Rico kolónii sme boli štyria, Peťko, Mirek, Maroš a ja, potom starý s Monikou vo Vile, Frídl a osem nováčikov na hoteli. Teda 15. Celkom slušná spoločnosť. Videl som pekné možnosti športového vyžitia. lebo medzi poslednými príchodiacimi bolo aj zopár mladých chlapcov, ktorí by mohli mať chuť si niečo zahrať.

Jediný, kto tu kazil dojem príjemného života sa ukázal byť Krejčí, ktorý začal úradovať a viesť náš život. Ako prvý krok nariadil, že autá budú parkovať na Vile, nebudú už patriť priamo nám, ale majú voziť všetkých ľudí aj z hotelov. Tá druhá časť mala svoju logiku. Hotel bol tri kilometre od stanice, nemohli to robiť peši, my sme sa do roboty takýmto spôsobom mohli dostať za tri minúty. Ale vodiči ráno museli preši prejsť do vily, odtiaľ autami na hotel a na stanicu a večer celá proces prebehol opačným smerom, na izbu museli ísť peši. Teda Indovia museli ráno i večer tie tri kilometre po vlastných. A keď Krejčí zabral jedno auto pre seba, muselo sa to druhé otočiť viackrát, lebo sa doň vošli iba traja spolucestujúci. Potom nástup na pracovisko pripomínal pochod príslovečných švábov.

Na večer ma pobavil telefonát od Sedláčka z Džajpúru. Vraj nás náš bývalý zamestnávateľ chce žalovať za nedodržanie pracovnej zmluvy. Bolo by to veľmi zaujímavé, keby sa o to pokúsil. Zmätky okolo ukončenia činnosti Cheposu teda ešte neustali. V duchu so uvažoval o možnosti či nemožnosti úspechu takejto žaloby, ale potom som to uzavrel, že by to bol nezmysel. Pokiaľ niekoho chce žalovať, môže Chepos, ale ťažko by uspel u pracovníka, s ktorým rozviazal pracovný pomer dohodou.

 

13.4.. Auto prišlo iba jedno, začiatok pracovnej doby som nestihol, idem na Čitrasani, potom hlásenia. Starý prekladá bunky, chystá napojenie na elektrinu a vodu.. Volám Mirovi, že sa zastavím na Kóte, večer hrám karty s počítačom, poker som vyhral.

 

                Už prvý deň nových pravidiel o parkovaní áut ukázal jeho nezmyselnosť. Na smenu nastúpil iba Džos a preprava všetkých robotníkov mu trvala viac ako hodinu. Ja som ho čakal doma, ako obyčajne a preto som do roboty prišiel neskoro. Teda nie len ja, ale všetci z kolónie.

                Nechávam na stanici Peťka s Krejčím, nech ju riadia a ja sa venujem svojej pridruženej výrobe. Našťastie máme na starosti aj repeatery, môj je 50 kilometrov južnejšie v Čitrasani, je to na ceste do Palanpúru. Kontrola na stavbe zaberie obyčajne celé dopoludnie. Beriem si auto a odchádzam. Kontrolu tu treba robiť aspoň dva krát za týždeň, mám o zábavu postarané. Je samozrejmé, že sa cestou pozerám aj po okolí, či niekde neuvidím niečo zaujímavé. A to nájdem skoro vždy.

                Naši noví vedúci sa zatiaľ na stanici zaoberajú zariadením staveniska. Krejčí sa chystá bunky, ktoré prišli, uložiť podľa plánu a chce ich napojiť na vodu a elektrinu. Záslužná práca, do ktorej sa mi veľmi nechcelo, lebo zostávam tu iba dva mesiace, nech si kancelárie zariadi ten, kto ich bude používať. Problém nie je totiž celkom jednoduchý. Elektrinu nemáme povolenie brať z verejnej siete, musíme zaobstarať generátor a voda sa tiež musí privážať. Zatiaľ som celkom spokojný, že svietim vo svojej kancelárii káblom z rozvodu od susedov na čerpačke, ktorú mi dovolili v rámci dobrých medziľudských vzťahov od nich kradnúť.

                Po návrate z Čitrasani volám do Kótu Mirovi, že sa u neho na víkend zastavím, nech nachystá nejaký program. Ten je potešený, ale upozorňuje ma, že ho musím zastihnúť na stanici, lebo sa presťahoval do nového domu. Tiež dal prednosť kľudu pred ruchom viacerých spolubývajúcich.

 

14.4.. Problémy s autami pokračujú. Na stavbe končím o 14.00 a idem do Kótu. Miro býva v novom dome, je útulný a tichý, spí sa vynikajúco, sedíme dlho do noci, ale bez alkoholu.

 

                Ani dnes sa nám nepodarilo dostať  všetkých ľudí načas so práce. Ja som však už na auto nečakal a išiel som tam peši. Je sobota, teda krátky deň, povybavujem agendu konca týždňa, telefonujem domov, proste doobeda beží normálny režim. Na obed sa ľahko najem a po sieste vyrážam na sever. Konzultovať stavebné problémy na stanicu do Kótu. Ideme skratkou cez dediny. Rieky už stratili svoju silu a cítiť, že začína leto. Krajina je vyprahnutá, mláky povedľa ciest už povysychali a dobytok sa veľmi nemá kde bahniť.

                K Mirovi som dorazil tesne pred koncom pracovnej doby. Prešli sme základy a murárske práce, skontrolovali debnenie. žiadne problémy sa nevyskytli. Preto ideme do Falny. Miro na svojom aute ukazuje cestu, pretože máme spať v novom dome. Totiž aj sem dorazili posily, v starom dome sa ubytovali viacerí noví osadníci, skladník, nejakí zvárači. Miro preto dostal možnosť najať a zariadiť nový dom, kam sa okamžite presťahoval.  Dom je na opačnom konci mesta. Prechádzame vedľa stanice cez koľaje a odbočujeme na prašnú cestu povedľa nich, míňame malý obchodík a vchádzame do bočnej uličky. Minieme zopár domov a Mirovo auto zastavuje pred bránou, ktorú Miro otvára a naše obe autá vchádzajú do priestranného dvora. Parkujeme ich na priestranstve vedľa domu a vodiči odchádzajú na ich gesthaus. Zatvárame za nimi bránu a zostali sme tu sami. Najprv prechádzam dom dookola z vonkajšej strany, lebo Miro išiel do obchodíka kúpiť chlieb. Dom je prízemný, s jednou letnou kuchyňou na streche, vedú doň dvoje dverí. Hlavný vchod ústi na malú terasu, kde je umiestnená sedačka, na ktorej drieme starý Ind, ktorého úlohou je strážiť dom cez deň.

                Pozerám si záhradu, ktorá je pomerne veľká a susedí s voľným pozemkom, ktorý by bol ideálny, keby by sme si mali v pláne zriadiť tu záhradku. Dokonca aj v našej ploche by sa našiel potrebný priestor. Z druhej strany domu je zastavaná iba jedna parcela. V blízkom okolí sú len takéto vilky, teda štvrť je pre tých bohatších a zdá sa, že veľmi pokojná. trochu obavy som mal len z hluku z blízkej stanice. Ale ako sa ukázalo, boli to zbytočné obavy. Vlaky tu nechodili nejako často a preto nás prakticky vôbec nerušili.

                Aj znútra sa dom ukázal byť veľmi pohodlný. Tri spálne s kúpeľňami, hala a kuchyňa poskytovali potrebný priestor na samotu i posedenie. Vybavenie zodpovedalo štandardu, manželské postele boli niečo viac. Dom bol prakticky nový, omietky dýchali maľovkou a dlaždice sa leskli novotou. Za chybu som považoval anténu , ktorá chytala len domorodé programy, ale vedel som, že s Mirom nebudem mať chuť pozerať televízor. Z haly viedli schody na plochú strechu, kde naozaj bola očakávaná letná kuchyňa. Aj výhľad do okolia zo strechy tvrdil, že domy na okolí sú veľmi výstavné.

                Pokým Miro chystá jedlo, sedím na verande na sedačke a počúvam ticho. Veranda je orientovaná na severovýchod, teda teraz bola celá v tieni. Ideálne podmienky na relax. A to ticho. Žiadne hučanie nákladných áut, železnice, či hluku na ceste. Počuť bolo len spev vtákov, či bzukot včiel. Tie poletovali z kvetu na kvet, ktoré husto pokrývali múr predo mnou.

                Aj večeru si dávame na verande a trávime tu večer. Na počudovanie sa mi zdá, že tu je málo komárov. Len keď sa úplne zotmie premiestňujeme sa dovnútra a debatujeme o svojich doma dlho do noci. A to všetko bez kvapky alkoholu. To by sa v starom dome si nemohlo stať, tam by zaručene aspoň jedna fľaška padla.

Likvidovať znaky totality? !

08.02.2019

Pán Lipšic sa znovu ukázal ako bezprecedentný obhájaca „nespravodlivo“ obvinených. Keď nebudeme brať do úvahy fakt, že u nás majú väčšie práva zločinci ako ich obete, zaráža ma viac »

Na Slovensku po slovensky

21.12.2018

Naša krajina vstupuje do nepokojnej a rozbúrenej doby blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Výrazne sa to prejavuje najmä na sociálnych sieťach. Teda na fb, ktorý si občas pustím. Neprekvapila viac »

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

žiaci, škola

Záškoláctvo nebrzdí vyučovanie vôbec alebo len veľmi málo, tvrdia riaditelia škôl

10.12.2019 10:36

Vyplýva to z výsledkov dotazníka štúdie PISA 2018 zverejnených v Národnej správe PISA 2018.

Milan Majerský

Prešovské dobrovoľnícke centrum ocení najlepších dobrovoľníkov

10.12.2019 10:35

Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutoční v stredu o 15.00 h v jednej z reštaurácií na Levočskej ulici v Prešove.

Práca, profesia, priemysel, automobilky

Priemysel stále klesá, v októbri už tretí mesiac za sebou

10.12.2019 10:23

Priemyselná produkcia na Slovensku pokračuje v medziročnom poklese už tretí mesiac v poradí. Pokles sa zrýchlil.

ministerstvo vnútra, pribinova

Na Slovensku vznika nová politická strana Pirátska strana - Slovensko

10.12.2019 10:17

V budúcoročných parlamentných voľbách kandidovať nebude.