Založ si blog

Indické denníky 138

            18.3. Po raňajkách vyrážame do mesta, kúpeme sa na druhej pláži, prezeráme mesto, jeme v Samrate, ryby, pivo, portské. Poobede ideme na západ, našli sme tretiu pláž, začína nás pripaľovať. Spíme v kempe ešte jednu noc. Beriem tabletku proti  hnačke.

 

Ráno sa budím tesne pred východom slnka, čerstvý ako rybička. Všade je ticho, tak rýchlo využijem príležitosť a použijem sociálne zariadenia a dám sa do poriadku. Potom sa túlam po tábore a robím žánrové snímky. Slnko vychádza pomedzi palmy a je to veľmi pôsobivé. Džos sa usmieva cez okno auta a aj chalani povyliezali zo stanov a sme pripravení na nový deň.

Vyberáme sa opäť smerom k mestu, ale nejdeme doňho, obchádzame ho z juhu a nachádzame druhú pláž. Z jedného konca zátoku ohraničuje kopec s nejakými zrúcaninami, na druhej strane sú hradby starého mesta. Piesočná pláž je od cesty oddelená múrikom. Keďže je ešte skoro na kúpanie, vydávame sa na obhliadku starej zrúcaniny. Cesta, ktorá  sa na pohľad zdá iba prechádzkou, je nakoniec trochu komplikovanejšia. Keď sa chceme dostať k budove, musíme vystúpiť na malý kopec, potom obísť druhú hlbokú zátoku a na protiľahlom brehu sa môžeme dostať k hradu. Na vyvýšenine, na ktorú musíme vystúpiť najprv, je zriadené piknikové miesto, stojí tam stôl, zopár kmeňov ako stoličky, ohnisko. Na najvyššom mieste je vyhliadková terasa. My to však míňame a zostupujeme na pláž. Piesok tu je omnoho špinavší, všade sa povaľujú fľaše, papiere a kúsky dreva. Podobne je to aj s vodou. Kúpať sa tu teda nebudeme. Jediné, čo nám upúta pozornosť, je nečakaný pohyb, čosi sa hýbe na svahu na druhej strane zálivu. V skalnej rozsadline sa tam zjavne kúpe človek, zazdá sa nám, že to je žena. Keď prídeme trochu bližšie, predpoklad sa potvrdil. Mladá Indka sa tam dáva do poriadku. Je však dosť ďaleko, pokým obídeme zátoku už je oblečená a prechádza po svahu smerom k mestu. Striptíz sa nekonal.

Obídeme pláž a nájdeme chodník, ktorý vedie k zrúcanej pevnosti. Jej výzor svedčí o jej európskom pôvode, pravdepodobne sa jedná o zvyšky portugalského opevnenia, dôkazom je aj symbol päťlistej ruže vytesanej nad vstupnou bránou. Robíme niekoľko snímok, poprechádzame sa po nádvorí, prezeráme si okolie. Pri pohľade na vodnú hladinu sa nám zdá, že klesá. Krížom cez zátoku sa objavuje dno, kamenné platne tvoria akúsi bariéru, cez ktorú teraz odteká voda. Ušetríme dlhú cestu a môžeme úsek naspäť prebrodiť. Podarí sa nám to bez úrazu.

Chodenia po pamiatkach máme nateraz dosť, tak sa sadáme ma pláži a ideme sa vykúpať. Voda tu je podstatne čistejšia, jej odtoku tu nič nebráni, len vo vzdialenosti tak 150 metrov stojí osamelá skala. Na pláži už nie sme sami. Južnejšie leží na deke ženská postava, vedľa nej sedí mladý vyšportovaný domorodec. Žena má oblečené čierne celé plavky a leží na bruchu. Keďže mladík je veľmi atraktívny, čakáme niečo podobné aj od ženy, ale, keď sa posadí, sme sklamaní. Má dobre cez päťdesiat, je beloška, muž vedľa nej je najskôr džigolo. A aj sa tak správa, nežne jej natiera telo, masíruje nohy, behá po pitie. Občas ju vlastnícky pohladí. Ale pôsobí to takmer profesionálnym dojmom. Možno vykonáva iba svoje zamestnanie.

Prestaneme si ich všímať a užívame si darov mora. Vlny tu sú celkom prijateľné, aj keď nie také, ako na pláži pri Porbandáre, ale dá sa vydržať. Dno je tiež Skalité, podobné kryhy sú pod vodou aj tu, treba si dávať pozor, aby sme si nezranili nohy. Preto s Mirom plávame iba v pobrežných vodách. Len Peter si dodá odvahy a nasmeroval si to k tej vzdialenej skale. Pláva proti príboju, ale dokázal to. Vidíme ho, ako sa štverá na bralo a máva odtiaľ na nás. Po krátkom oddychu sa púšťa na cestu späť. Keď vychádza z vody, z kolena sa mu valí krv. Obrúsil si ho na skale, ktorá skladbou pripomína špongiu, je pórovitá a niekedy nepríjemne ostrá, ako šmirgeľ. Poranil sa už pri výstupe na skalu. Teda plávať s takým zranením v slanej vode, nemusela byť žiadna hračka. Miro mu poskytuje prvú pomoc. Dezinfikuje okolie rany Akutolom, Peter hrdinsky drží, rozreve sa len vtedy, keď má zapózovať pred kamerou. Musel som ho k tomu prakticky vyzvať, aby sme zvýraznili dramatickosť tohto okamžiku.

Kúpania už na doobedie máme dosť, vraciame sa naspäť do kempu, cestou dokupujeme víno.

Mali sme v pláne sa vrátiť do tábora, ale narazili sme na zaujímavý objekt a plán sme zmenili. Budova svietila už z diaľky svojou bielobou, preto hneď pritiahla našu pozornosť. Neváhali sme k nej odbočiť a naozaj sme neľutovali. Okrem snehobielej farby bola zaujímavá aj svojou architektúrou. Jednoznačne nebola indického pôvodu, ale vystavali ju bieli  kolonizátori. A keď sme k nej prišli, potvrdilo sa naše tvrdenie. Bol  to kostol.  Normálny katolícky, postavený v barokovom slohu so všetkým, čo k tomu patrilo. Veža, ozdoby, točené stĺpy, krstiteľnica, kazateľnica, oltár. Chvíľami som sa nazdával, že som doma. Spôsob výzdoby bol na nerozpoznanie od nášho. Aj nástenné obrazy sa podobali na tie u nás doma. Len základný materiál stien, tvoril akýsi biely vápenec, či kriedovec. Ornamentálne spracovaný do najmenšieho detailu pripomínal ozdobnú dekoračnú vázu, akú som mal doma vo vitríne. Vnútorné zariadenie, lavice, oltáre, kazateľnica a zábradlia boli zhotovené z tmavého, hádam bukového , možno z nejakého miestneho dreva. Bolo namorené a nalakované a tvorilo kontrast k bielobe stien. Sadli sme si do lavíc a prekvapene sledovali ruch okolo seba. Pretože kostol nebol prázdny. Viacero návštevníkov tu sedelo v laviciach a zjavne sa modlili. Boli to prevažne ženy a museli byť kresťanky. Natočil som zábery zvnútra i zvonku. Pred kostolom bol trávnatý dvor ohradený nízkym bielym múrikom a za ním bolo volejbalové ihrisko. čo nás tiež prekvapilo, lebo to nešlo dokopy s chrámom, ale kolmo na kostol bola postavená druhá budova s krásnymi arkádami na poschodí. Jej časti už boli ladené aj do modra a otvorené dvere lákali na vstup. Vošli sme na nádvorie, ktorú zo všetkých strán obkľučovali krídla budovy. Jedny dvere viedli do chodby smerujúce ku kostolu a ďalšie tri uzatvárali arkádami dvor. Vošli sme do jedných dverí a vyšli na poschodie. Do dlhej chodby viedlo viacero dverí a do jedných sme vošli. A boli sme v triede. Na stene tabula, na ktorej bol napísaný včerajší dátum a počet prítomných a neprítomných žiakov, katedra a lavice. Trochu nemoderné a ošúchané, ale jednoznačne určené na jednu vec. Nemohli sme pochybovať. Bola to škola. Či škola patrila ku kostolu, alebo to bolo naopak, sme nezistili, ale najskôr obe boli vybudované naraz tým istým staviteľom. Potvrdilo sa, že Európa tu zanechala svoj vplyv, ktorý v týchto oblastiach trvá až dodnes.

Prešli sme mestom a sledovali dozvuky sviatku farieb. Na uliciach sa stále preháňali skupinky chlapcov a dievčat a veselo sa obsýpali práškovými farbami. Jedna taká skupinka išla úzkou uličkou oproti nám, mali zrejme v pláne pocukrovať aj nás, ale reagovali na mierne napomenutie a nechali nás na pokoji. Ale boli dosť ochotní sa nechať nasnímať. Získal som unikátne zábery tvárí hrajúcich všetkými farbami. Zelené, žlté, modré a červené plochy tvorili zaujímavý pohľad na ľudskú tvár.

Ráno sme si u majiteľa objednali na obed miestnu rybu a hranolkami. Tento totiž ako správny obchodník, nám túto možnosť ponúkol pri raňajkách. Môže ju však prichystať iba v prípade, keď na obed naozaj prídeme, lebo rybu musí kúpiť na trhu a pre nás špeciálne urobiť, nemal na sklade mrazenú. Nechceli sme ho teda sklamať a nakoniec sme aj naozaj boli hladní. Neviem  už , aký druh ryby to bol, bol špecifikovaný ako ”seefish”, čo bolo v podstate samozrejme. Grilovaná, či smažená však chutila vynikajúco a strávili sme nad jedlom príjemnú hodinku pod obrovským slameným slnečníkom. V reštaurácii bolo už pomerne plno, zastavilo sa tu na jesť veľa domorodých rodín s deťmi, personál mal roboty viac ako dosť. Ale my sme tu boli ubytovaní a mali sme preto prednosť. Jedlo sme spláchli chladeným pivom a víno sme si nechali na večeru.

Po obede sme sa vybrali na prieskum ostrova smerom na západ. Nezastavili sme sa na hlavnej pláži, len sme si pozreli miestne ubytovacie možnosti. V lesíku za plážou stálo niekoľko hotelov a penziónov. Boli plne obsadené, ale jeden sa nám celkom pozdával. Poschodová budova priečelím obrátená k moru, malý trávnatý dvorček s plastikovými lehátkami, na ktorých sa vyvaľovalo niekoľko mladých bielych turistov a turistiek. Zhodli sme sa na tom, že keby mali jednu voľnú izbu tu, trebárs aj s tromi posteľami, prenocujeme tu. Večer by tu mohol byť veľmi zaujímavý, lebo Holanďania už nasávali pivo a kočky si asi tiež nedali ruku odtrhnúť. Ale izba nebola. Zamierili sme teda na cestu, vymotali sa z tábora a išli ďalej. Dostali sme sa mimo turistickú oblasť, prešli sme rybársku osadu, ktorá bola teraz viac menej pustá, ale aj tu by sa našli pekné bungalovy na prenajatie. Len osada mala zjavný problém s pitnou vodou, lebo, keď sme odtiaľ odchádzali, stretli sme zástup žien, každá mala na hlave dve, tri kovové nádoby s vodou. Ale náladu mali dobrú a do kamery sa veselo usmievali. A nestálo to ani rupiu. Hľadáme cestu k moru, aby sme sa ešte raz okúpali. Džos opúšťa cestu a ide s autom tak ďaleko, pokiaľ si verí, že auto sa dostane z piesku.

Potom sa vyzliekame a ideme do vody. Pridáva sa aj Džos, ktorá pochádza z Karnataky, čo je štát ďaleko na juhu na brehu toho istého mora, ako sme sa teraz kúpali. Napodiv sa vo vode cíti dobre, skáče ponad vlny skoro tak dobre, ako my. Lenže pobyt na slnku sa začína ohlasovať. Sme na pláži už druhý deň, síce sa natierame, ale predsa to začína byť veľa. Cítim už mierne štípanie na pleciach, preto sa kúpem už v tričku s krátkymi rukávmi. Aj toto miesto je ideálne na postavenie hotelového komplexu, čudujeme sa, že to nejaký miestny podnikateľ už dávno nezrealizoval. Na večeru sa opäť vraciame do stanového kempu a prespíme tu ešte jednu, teraz už poslednú noc. Spím opäť veľmi dobre, len raz sa v noci budím, pretože mám nepríjemný pocit v črevách. Mával som také stavy na cestách, dlhých cestách autom. Vždy ma prehnalo. Našťastie som bol na takúto možnosť pripravený a preventívne som si nasadil Endiaform. Ten ma na 24 hodín bezpečne zablokuje a zajtra už budeme doma.

Likvidovať znaky totality? !

08.02.2019

Pán Lipšic sa znovu ukázal ako bezprecedentný obhájaca „nespravodlivo“ obvinených. Keď nebudeme brať do úvahy fakt, že u nás majú väčšie práva zločinci ako ich obete, zaráža ma viac »

Na Slovensku po slovensky

21.12.2018

Naša krajina vstupuje do nepokojnej a rozbúrenej doby blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Výrazne sa to prejavuje najmä na sociálnych sieťach. Teda na fb, ktorý si občas pustím. Neprekvapila viac »

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Ostrava, nemocnica, streľba

Šéf firmy, v ktorej pracoval ostravský strelec: Všetci sú nešťastní, že zomreli nevinní

10.12.2019 12:34

Správa o totožnosti predpokladaného páchateľa streľby v ostravskej nemocnici otriasla aj jeho kolegom Radoslavom Musilom.

75279378 2863354550361415 8369365137764646912 n

Polícia pátra po nezbezpečnom mužovi, mal pomáhať zločineckej skupine Sereďania

10.12.2019 12:32

Na úteku je aj ďalší obvinený, Marek Danihel.

SR doprava mestá električky rekonsštrukcia Bratislava BAX

Spustenie električiek v bratislavskej Karlovke blokuje spor o pozemky

10.12.2019 12:15

Kedy začnú premávať električky po zmodernizovanej časti Karlovesko-dúbravskej radiály v Bratislave, je nateraz otázne.

Ostrava strelba

Druhá najhoršia masová vražda v dejinách samostatnej ČR (Otázky a odpovede)

10.12.2019 12:12

Utočníka, ktorý zastrelil v ostravskej nemocnici šesť ľudí, vypátral policajný vrtuľník v Děhylove, ktorý je vzdialený približne 5,5 km od nemocnice.