Založ si blog

Indické denníky 136

            16.3.Budíček o 3,30, balíme sa a asi o 4,00 vyrážame. Petra sme museli čakať, ako vždy. O ôsmej sme v Ahmedabáde, potom smer Rádžkot. Po ceste nám dochádza nafta, ale našťastie je tu pumpa, doskackali sme k nej. V Radžkóte sme na obed. Potom do Porbandáru, rodisko Ghándího. Ubytovávame sa v hoteli, potom krátka prehliadka mesta, všade horia ohne, púšťajú sa ohňostroje. Na izbe pozabíjam komáre, na večeru si dávame thálí a spím dobre.

 

Nastalo ráno, začína sa naše nové dobrodružstvo. Budík zvoní o pol štvrtej, potichu vstávame s Mirom a balíme si veci. Džos už stojí pri aute. Nakladáme batožinu a bez raňajok opúšťame dom. Sme dohodnutí, že o štvrtej zoberieme Petra spred domu. Je hlboká noc, len hviezdy svietia. Kontrolujem, či je kamera pripravená, baterku som večer dobil, kazeta je na svojom mieste,  cestovnú tašku kladiem za zadné sedadlo, tam má už Miro svoj batoh. Privieram dvere na dome a odchádzame. Obídeme blok domov a ideme k Petrovej rezidencii. Nad vchodom svieti žiarovka, ale inak je tam ticho. Vystupujeme preto z auta a ideme po Petra, ten zrejme práve len vstal a naháňa si veci po dome. Musíme ho čakať, ale s tým sme počítali. Za nejakých desať minút sme všetci v aute. Miro sedí vedľa vodiča, ja za ním, vedľa je Peter. Ten však po ceste dospáva, to čo skorým vstávaním zameškal. Ja mám na kolenách mapu a spolu s Mirom určujeme smer cesty. Prvá etapa je jednoduchá. Mohli by sme síce ísť po známej ceste do Kandly, ale máme v pláne spoznávať nové končiny, preto sme sa rozhodli ísť cez Ahmedabád. Je to hlavné  mesto Gudžarátu a keď sme išli do Bombaj, prešli sme ho v noci. Takto si ho aspoň pozrieme. A vedie doň hlavná cesta, teda diaľnica. Pôjdeme po hlavnej a nikde nemôžme zablúdiť, alebo minúť nejakú odbočku.

Hranicu prekračujeme rýchlo, ospalí vojaci nás nestihli ani zaregistrovať. Ukazuje sa, že Mahindra je pomerne pohodlné auto a ani nie je veľmi pomalé. Dokáže urobiť tých 80 kilometrov za hodinu. Pred siedmou začína svitať a po siedmej je už jasný deň. Svitá a stmieva sa veľmi rýchlo. Krajina okolo je veľmi podobná Radžastánu. Rovina porastená kroviskami, sem tam nejaký hrebeň, či kopec. Len čím sme južnejšie, je ich menej a menej a kraj je skôr zvlnený ako kopcovitý.

O ôsmej sme v Ahmedabáde. Zastavujem na rannú kávu, lebo Džos si musí urobiť prestávku. Z mesta však veľa nevidíme, lebo sa držíme na hlavnej triede, povedali by sme, na vonkajšom okruhu. Pri prestávke sme určili ďalší postup. Chceme sa dostať do Radžkotu, druhého veľkého mesta, kde by sme si mohli dať obed. Našťastie je cesta dobre značená, len na okamih sme mali dojem, že sme netrafili na správnu odbočku, ale keď sme prešli popri stanici, tabula nám povedala, že ideme dobre. Pustili sme sa novým smerom a tešili sa na pekný deň plný zážitkov. A jeden sme za chvíľu aj mali. Džos ukazuje na stav nádrže. Tá je takmer prázdna. A my sme uprostred šíravy, na obzore nevidíme žiadnu stavbu, ktorá by svedčila o nejakom meste nablízku. Naspäť do Ahmedabádu už tiež nemôžme, lebo odhadujeme, že prejdeme na rezervu tak tridsať kilometrov a poslednú pumpu sme videli pred hodinou. Ale Mahindra nás nesklame. Mimochodom toto meno patrí pôvodne indickému bohu cestovania, a ten nad nami drží aj teraz ochrannú ruku. Práve v okamžiku, keď auto začne kašľať a poskakovať, objaví sa na obzore čerpacie stanica a my stihneme k nej doraziť skôr, než sa nafta minie a nemusíme vozidlo tlačiť. Natankujeme plnú nádrž a veselo pokračujeme v ceste. Pred obedom dorážame na križovatku. Do Radžkotu musíme z diaľnice odbočiť. Chceme sa v meste najesť, preto tam zatáčame. V meste sme za pár minút. Časť, ktorú vidíme, je plná moderných domov, prechádzame okolo tovární a sídlisk, kým nenájdeme pútač reštaurácie. Zaparkujeme vozidlo vedľa cesty, dávame vodičovi hodinu na obed a my vchádzame dovnútra. Vystupujeme po schodoch do klimatizovanej časti a objednávame si jedlo, ktoré dobre poznáme. Paradajkovú polievku a masala. To druhé je iba zeleninové, lebo ako som už spomenul, v Gudžaráte je nielen prohibícia, ale aj prísne vegetariánstvo. Všetko na počesť Ghándího, ktorý sa v tomto štáte narodil a ktorého si Indovia veľmi ctia a sú naň pyšní.

Po obede vychádzame na ulicu a ja robím prvé zábery na našej ceste. Džos už sedí v aute a hlási, že je prichystaný na cestu. Smer Porbandár, Ghándiho rodisko. Nemusíme sa vracať naspäť, lebo Džos zistil, že cesta na ktorej sme, sa na druhom konci mesta  pripája na diaľnicu.

Krajina tu už je takmer rovná, plochá a pustá. Cesta je v dobrom stave a tak o tretej sme pred miestom, kde strávime prvú noc. Vyhýbame sa stredu mesta a hľadáme ubytovanie. Za pár minút ho aj máme. Vedľa cesty objavujeme hotel, už na pohľad by mohol byť v dobrom stave. Zastavujeme pred ním. Stačí krátky pohľad okolo a sme takmer rozhodnutí. Pár metrov za hotelom už hučí more. Vchádzame do recepcie a keď aj cena za izby je prijateľná ( 274,50 čudné ale vyhovujúce) a aj jej vybavenie nám vyhovuje, zostávame tu. V hoteli je aj reštaurácia a dá sa tu aj najesť. Berieme si každý jednu izbu a sťahujeme sa do nej. Na izbe nie je klimatizácia, ale sme pri mori a nebudeme ju potrebovať. Vychádzam na malý balkón a skúmam okolie, kamerou. Na pravej strane je mesto, rovno podo mnou malá pláž, nábrežie, kde stojí budova. Zaostrujem objektív na nápis na nej a čítam Námornícka reštaurácia. A za ňou more. Voľné more je síce oddelené od  hladiny mólom, ale naľavo už je hladina nerušená až po obzor. Len sem tam sa plaví nákladná loď.

Skúšam posteľ, mohla by tiež vyhovovať. Pohľad do kúpeľne ma presvedčil, že aj táto je s európskym záchodom a sprchou. Teda tak, ako má byť.

Keďže do večere je ešte ďaleko, dohodli sme sa, že sa odvezieme do mesta na prehliadku. Džos sedí v aute a zrejme sa v ňom chystá aj nocovať. Dohodli sme sa, že mu zaplatíme riadny nocľah a donútime ho ísť na izbu. Potom nás zavezie do mesta. Do zotmenia nezostáva veľa času a všade vidíme, že oslavy sviatkov sa už začínajú. Po uliciach sa tmolí množstvo ľudí, celé húfy, mnohí vyzerajú byť už v tranze, na mnohých miestach horia ohne, okolo ktorých poskakujú postavy. Zdá sa, že oslavy tu sú intenzívnejšie a zmocňuje sa ma neistota, či sme urobili dobre, že sme sa sem vybrali. Zdá sa, že chalanov sa zmocnili tie isté obavy, preto sa len prevezieme pár ulicami a pelášime naspäť na hotel. Medzičasom sa úplne zotmelo a oblohu začínajú osvetľovať prvé rakety. Z terasy potom dlho do noci pozorujeme oblohu červenú od vatier, rozblesky ohňostrojov a počúvame bubnovanie a rachot, ktorý neutícha do noci. A záblesky majáka, ktorý musí stáť neďaleko nás, reflektory ktorého prehľadávajú okolie na mori aj na súši. Tomu konkuruje strieborný disk mesiaca, ktorý je v splne nad mestom.

Na večeru ideme do priestrannej hotelovej reštaurácie. Je tú už nejaká spoločnosť, ktorá sa dobre baví. Ale nájdeme si miesto a vyberáme z jedálneho lístka. Dávame si všetci gudžarátske thálí. Dusená zelenina v korenenej omáčke, čapáti. Pikantné, ale chutné a dobre som sa najedol.

Na izbe pouzatváram všetky otvory, ktoré nie sú chránené sieťkami, pozabíjam pár komárov, osprchujem sa a ukladám spať. A spím veľmi dobre.

Likvidovať znaky totality? !

08.02.2019

Pán Lipšic sa znovu ukázal ako bezprecedentný obhájaca „nespravodlivo“ obvinených. Keď nebudeme brať do úvahy fakt, že u nás majú väčšie práva zločinci ako ich obete, zaráža ma viac »

Na Slovensku po slovensky

21.12.2018

Naša krajina vstupuje do nepokojnej a rozbúrenej doby blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Výrazne sa to prejavuje najmä na sociálnych sieťach. Teda na fb, ktorý si občas pustím. Neprekvapila viac »

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Ostrava, nemocnica, streľba

Mohol sa strelec z Ostravy dostať na Slovensko?

10.12.2019 11:36

Ako prebieha zásah proti útočníkovi, ako bol v Ostrave? Odpovedá analytik Tomáš Pojar.

hasici hotel cvicenie 06 2

Na Poľnohospodárskej ulici v Bratislave na ôsmom poschodí horí byt

10.12.2019 11:34

Na mieste bolo poskytnuté ošetrenie jednej osobe, poznamenali hasiči.

žiaci, škola

Záškoláctvo nebrzdí vyučovanie vôbec alebo len veľmi málo, tvrdia riaditelia škôl

10.12.2019 10:36

Vyplýva to z výsledkov dotazníka štúdie PISA 2018 zverejnených v Národnej správe PISA 2018.

Milan Majerský

Prešovské dobrovoľnícke centrum ocení najlepších dobrovoľníkov

10.12.2019 10:35

Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutoční v stredu o 15.00 h v jednej z reštaurácií na Levočskej ulici v Prešove.