Indické denníky 53

12. augusta 2017, karoldakar, Nezaradené

                11.8. Som stále bez elektriny, mäso sa rozmrazilo, idú iba AC. Zháňam opravára. Po dlhom čase je čistá obloha. Práce pokračujú, odchod nedoriešený.

 

Toto ráno nepatrilo k najpríjemnejším, cez noc sa roztopila ľadnička, celá miestnosť je vytopená. Rýchlo utieram dlážku a vyťahujem veci, ktoré by sa mohli pokaziť, rýchlo ich musím zjesť. Našťastie toho nie je veľa. Džosovi kážem ísť do mesta zohnať opravára, ale bezúspešne. Darí sa mi to až na stavbe, LnT poslalo svojho vlastného, dal som peniaze na nákupy a podarilo sa poruchu odstrániť. Priniesli aj náhradné poistky. Sledujem chlapíka , ako pracuje a snažím sa to zapamätať, lebo kto vie, možno si to budem musieť opraviť sám. Druhý krát. Ale keď vidím spleť drôtov za rozvádzacou skrinkou, chuť na zásah ma prejde. Je tam taký zmätok, aký môže byť len v Indii. Pokiaľ som si stihol všimnúť, všetku spotrebiče sú napojené na jeden kábel, rozvod je sfušovaný, drôty nie sú zosvorkované, ale iba omotané okolo seba, je tam plno miest, kde by to mohlo prehorieť. Opravár to dáva čiastočne do poriadku, naťahuje nové káble a dáva silnejšie istič, ale celkom bezpečné to nebude asi nikdy. Už sa nečudujem, že mám takú malú spotrebu. Aj  elektromer je odpojený.

Na obed je všetko v poriadku, dokonca aj obloha, po prvý krát po 29 dňoch je obloha takmer čistá a svieti slnko. Ale okolo Mt. predsa vidieť búrkové mraky. Práca na stavbe sa tiež pohla, dostal som schvaľovacie protokoly na materiály, čerpadlá sú zapojené, pohli sme sa, síce nie o veľa, ale predsa.

Večer mám výzvu k telefónu. Ohlásil sa ten doktor, chce u mňa prenocovať dve noci. Spolu s ním príde aj sestrička. Mám im prichystať izbu.