Založ si blog

Indické denníky 173

           20.6. Ráno beriem liek, robím raňajky, čakáme na Musila, ktorý má ísť s nami. Prichádzame tak o auto. Na obed sme u Kubíčka, pohostil nás, potom ideme na Salawas, na večeru sme v meste, spím celkom dobre, len črevá sa stále búria.

 

Ráno ma brucho vyháňa z postele veľmi skoro, musím si dať tabletku Endiformu. Keď že som hore, idem do kuchyne a chystám raňajky. Poprezerám zásobáreň a povyťahujem všetky lahôdky, ktoré sme včera nestihli pojesť. Aj tu zrejme nastane plač a škrípanie zubami, lebo Miro bol ešte zručnejší kuchár ako ja a dom mal plný chlapov, ktorí sa spoľahli na jeho umenie. Sadneme si na terasu a pohodlne jeme, čakáme na Musila, ktorý nás má sprevádzať do Džodpúru. Tento príkaz nám je proti vôli, ale nemôžme ho zmeniť. Musil ide iba na otočku a preto zostaneme v Džodpúru bez vozidla. Keďže vieme, ako to tam teraz funguje s autami, neteší nás vyhliadka na deň na hoteli bez možnosti pohybu po meste. Ale nedá sa nič robiť, chlapi nasadajú do autobusu, ktorý ich vezie na pracovisko a my ideme za nimi, ale opačným smerom. Na obed sme v Džodpúre u Kubíčka, odkladáme si uňho veci a chceme ísť preč, ale pozýva nás na obed. Posedíme teda  a až po obede ideme na Salawas, kde sa Miro lúči so svojimi bývalými spolupracovníkmi. Musil nás ešte hodí do Džodpúru a potom ide naspäť na juh. My sa skladáme v hosťovských izbách, ja v zadnej, kde je väčší kľud. Na večeru sa vydávame do mesta, kde si dávame čínu v reštaurácii. Pridávame k tomu pivo a verím, že moje črevá sa nevzbúria a vydržia túto záťaž.

         21.6. Je zamračené, Kubíček nám na prekvapenie dáva auto a Singh nám robí sprievodcu po pamiatkach. Ideme na hrad a do chrámového komplexu za mestom. Večer čakáme na odlet. Na pol siedmu ideme na letisko, ale lietadlo z Bombay má meškanie, na večeri v meste, let cez búrku, núdzové pristátie v Džajpúre o pol tretej. Nocujeme v hoteli.

Ráno sa budíme do zamračeného dňa, monzún sa pomaly vyťahuje za nami a hrozí novým prívalom vody. Našťastie už zo skúsenosti viem, že tu prší menej, preto si z ťažkých mrakov nerobíme aj ťažkú hlavu.

Po raňajkách nás čaká príjemné prekvapenie. Karol pre nás vyčlenil jedno auto a pridelil nám Singha, majiteľa STD, ako sprievodcu. Máme si vraj posledný deň poriadne užiť. Dávame sa na obhliadku mesta. Nechávame sa vyviesť na hrad, kde robím zábery, lebo túto stavbu  treba mať na kamere. Snímam mohutné hradby, panorámu mesta a maharadžove sídlo na obzore. Potom sa presúvame do mauzólea, kde opäť robím pás snímok. Ako hlavný bod prehliadky je návšteva chrámového komplexu, ktorý stojí pár kilometrov za mestom. Tento objekt je vraj údajne celý vytesaný do skaly, teda z jedného kusa. Výzor tomu nasvedčuje, lebo množstvo chrámov obkľučujú zo všetkých strán strmé svahy z kameňa rovnakej farby, ako tie, z ktorých sú chrámy postavené. Komplexom preteká potôčik, ktorý je miestami zachytený do jazierok a poskytuje vlahu stromom, ktoré objekt dopĺňajú.  Ja som si síce všimol, že nie všetky stavby sú postavené z jedného kusa, na niektorých sú zreteľné škáry, ale neberieme Singhovi elán a nechávame sa poúčať o fantastických prednostiach týchto svätýň.

Singh nás dokonca pozýva na obed do jednej z početných reštaurácii, ktoré v objekte sú. Prijímame, veď vieme, že sa na účet Škexu dobre nabalil a pár desiatok preňho nič neznamená.

Poobede vykonáme ešte jednu návštevu. Ideme pozrieť bývalú Kubíčkovu asistentku Čančal, ktorá prekonala ťažkú chorobu a teraz ž je doma. Miro vie, kde býva, zaskočili sme tam. Je rada, že nás vidí, dokonca má odvahu aj zapózovať pred kamerou spolu s mladšou sestrou. Prehodíme pár slov, ale vidieť na nej stopy únavy, teda nezostávame dlho.

 

Večer nás čaká už iba odlet. Auto nás na pol siedmu odváža na letisko, stihnem ešte urobiť zbližša záber maharadžovho sídla, ktoré sa na okamžik ukáže medzi stromami. Vykladáme si batožinu a šofér sa vracia do mesta. Vieme, že máme ešte niekoľko minút do odletu, preto sa usádzame v hale. Ale sedem hodín uplynulo a náš let stále neohlásili, začíname byť nervózni.  Vtom sa z ampliónov ozve ospravedlnenie, let z Bombay je zmeškaný viac ako dve hodiny. Letecká spoločnosť sa veľmi ospravedlňuje a pozýva všetkých cestujúcich na večeru, ktorá sa bude podávať v meste. Autobusy budú prichystané o pol hodiny. Podávame preto batožinu, aby sme ju nemuseli vláčiť so sebou, nechávam si len kabelu cez plece a  nastupujeme do autobusov. Sú dva a slušne sa zaplnia. Potom nasleduje cesta späť do mesta, kde nás zavezú do najlepšieho hotela. Tu má každý nárok na večeru, ktoré je uvedená ako menu, pokiaľ by sme mali chuť na niečo inšie, musíme si priplatiť. Našťastie je ponúknuté jedlo aj pre nás vyhovujúce, sadáme si k jednému stolu spolu so skupinou dobre oblečených domorodcov a na náklady Indian Airlines sa pohodlne navečeriame. Sedíme tu takmer dve hodiny, ja som mal možnosť využiť toaletu, aby som odľahčil črevám

Posedeli sme si v reštaurácii do desiatej, potom sme opäť nasadli na autobus a vrátili  sa na letisko. Správy však neboli radostné, lietadlo má stále meškanie, ale určite priletí, už odštartovalo z Bombay a je niekde na ceste. Pred polnocou sa táto predpoveď potvrdí a lietadlo naozaj pristáva. Skupinka ľudí vystúpila, my sme prešli pasovou kontrolou, odsúhlasili sme svoju batožinu a nastúpili do lietadla. Sedím už tradične na ľavej strane a mám pomerne dobrý výhľad z okienka. Ale je čierna tma a takmer nič nie je vidieť. Štartujeme, letuška práve stihne ešte podať večeru, klasické indické menu, keď prichádza pokyn pripútať sa, vlietame do búrky. Cez okienko je dobre vidno záblesky okolo. Zapínam si bezpečnostný pás. No nazdar, zrejme toto bola príčina meškania, pilot asi obchádzal búrkové oblasti, prípadne ho nečas zdržal v Udaipúre. Už som neľutoval, že som na lietadlo nenastúpil práve tam, hoci toto letisko je k Abu bližšie ako Džodpúrske. Nestačil so, ale prebrať ani všetky možnosti, keď náhle lietadlo poskočilo a začalo prudko padať. Remeň popruhu sa mi zarezal do brucha , ale napriek tomu sa moja hlava ocitla v tesnej blízkosti skriniek pod stropom. Len centimeter či dva ma delili od poriadnej hrče na čele. Pád trvá zreteľnú chvíľku a v lietadle a ozývajú výkriky. Za pár sekúnd je let stabilizovaný a hukot motorov znie celkom rovnomerne. Rozhliadam sa po kabíne, vzadu je čulý ruch, beriem kameru a robím zopár snímok, proti čomu vehementne protestuje stevard. Zastavujem ju, ale sledujem, ako sa poskytuje prvá pomoc niekoľkým zraneným. Pravdepodobne utrpeli úraz následkom nepripútania sa v sedadle a oplieskalo ich o strop. Dve osoby ležia v bezvedomí v uličke, iným ošetrujú hlavy. Začína diskusia o tom, čo spôsobilo ten kolaps, prevláda názor, že lietadlo dostalo priamy zásah bleskom, možnosť pádu do vzdušnej jamy zostáva na druhom mieste. Povel  na pripútanie sa zostáva svietiť po celý let až do Džajpúru, lietadlom hádže a hegá, akoby išlo po hrboľatej  horskej ceste.

O druhej pristávame takmer núdzovo v Džajpúre, hoci to malo byť iba medzipristátie, let tu končí. Asi došlo k poškodeniu lietadla a spoločnosť nechce riskovať skutočnú haváriu. Predstaviteľ IA ponúka cestujúcim dve možnosti. Tí, ktorí sa veľmi ponáhľajú do Dillí, môžu na účet spoločnosti použiť taxík. Komu nie je čas vzácny, nech láskavo počká na autobus, ktorý ich zoberie do hotela na noc. Keďže do Dillí je to odtiaľto 550 km, času máme dosť, rozhodujeme sa pre druhú možnosť. Niekoľko netrpezlivých sa predsa našlo, nastupujú do pripravených vozidiel a vydávajú sa do nepohody noci. Nezávidím in, lebo poznám cestu i taxíky. My ostatní posedávame v hale a čakáme na autobus. Trvá mu to viac ako pol hodiny než sa dotrepe, zapĺňame ho a pred treťou sme v hoteli, samozrejme 5*. Ubytovanie platí spoločnosť preto dostávame každý jednu samostatnú izbu. Televízor AC, kúpeľňa. Spím ako vo vatičke.

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Indické denníky 176

30.06.2018

6. Striedavo na Vasante a na office, nuda, preberám balíčky a lístky. Sedíme pri TV. Včerajšok sme strávili viac menej na izbe, je tu pomerne veselo, odchádza na dovolenku alebo domov viacero viac »

Indické denníky 175

29.06.2018

24.6. Je tu nuda. Chodíme po meste a pozeráme pamiatky, Prezidentský palác, cestu Radžov, Miro točí na kameru. Stretli sme aj prezidenta, mimoriadne opatrenia. Letenku mám na stredu, aspoň budem viac »

pavučina

Pavúčia krása (či hrôza) v Grécku: na pobreží vznikla gigantická pavučina

22.09.2018 09:33

Pavúky z druhu Tetragnatha pracovali na plné obrátky vďaka obrovským populáciám hmyzu, ktorým sa živia.

Francúzsko, štrajk, doprava, Paríž

Francúzske mestá majú mať ľahšiu cestu k zavedeniu mýta

22.09.2018 09:15

Francúzsko plánuje uľahčiť Parížu a iným veľkým mestám zavedenie mýta pre autá v snahe zredukovať znečistenie ovzdušia a dopravné zápchy.

branci

Reakcia na brancov? Nitra plánuje rómske poriadkové hliadky

22.09.2018 08:52

Náklady na projekt sú 196 293 eur.

Julian Assange

Rusko odmieta, že chcelo pomôcť Assangeovi utiecť z Británie

22.09.2018 08:17

"Ide o ďalší príklad dezinformácií a falošných správ", uvádza ruské veľvyslanectvo v Londýne.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 129515x
Priemerná čítanosť článkov: 617x

Autor blogu

Kategórie