Založ si blog

Indické dennky 166

            27.5. Na stavbe od siedmej, betonáž sa nezačala., Marošovi odstrihli telefón,  náš stále nejde. Práce predsa začali. O 14.00 som sadol na vlak, II trieda, až na správanie ľudí pohoda, ale vliekol sa skoro tri hodiny, ale servis bol skoro na každej stanici, u Mira bolo plno, montéri. Spal som na strešnej manzardke Volal som J. k narodeninám, v noci Kubíček poslal letenky.

 

Ráno idem na stanicu skôr, ako má začať pracovná doba. LnT prisľúbilo, že dnes konečne začnú betónovať, ale som tam zbytočný, nič sa nedeje. Vraciam sa teda domov na raňajky. Stretávam sa s Marošom, ktorý je znechutený, vraj večer prišli nejakí chlapíci z miestnych spojov a odstrihli mu kábel od telefónu. Zrejme ich prestali baviť nezaplatené účty. Nedostatok peňazí sa teda prejavil aj v tomto smere. Maroš dúfa, že bude môcť volať odo mňa, ale musím ho sklamať. Ani náš telefón nefunguje. Sme odrezaní od sveta a na prípadné hlásenia musíme použiť STD.

Po návrate na stavbu vidím zvyšujúci sa ruch, konečne sa pracovníci rozhýbali a plánované práce sa rozbehli. Môžu bežať celý víkend. Môj program to už nesmie narušiť. Je predsa sobota a pracovná doba je iba doobeda, a máme dosť nadrobených hodín z nočných zmien. Naobedujem sa a Džos ma musí odviesť na stanicu. Tu si bez problémov kupujem cestovný lístok. Vlak má iba druhú a tretiu triedu, teda nemôžem očakávať žiaden luxus. Vagón je veľmi podobný tomu, v  ktorom sme cestovali do Bombay, je bez kupé, vybavený drevenými lavicami, okná bez skiel sú nízko nad podlahou, teda ani výhľad z okien sa nedá poriadne využiť. Inak cesta prebieha vcelku pohodlne, len si treba privyknúť na hluk a hlučné správanie domorodcov a na špinu, ktorú dokážu okolo seba narobiť. Mňa si tu nik veľmi nevšíma a obavy z konfliktu ma prešli. Horšie je to s dusnom a teplom, ktoré je vo vnútri. Niektorí cestujúci to riešia mne už známym spôsobom, po opustení stanice lezú na strechu a usádzajú sa tam tvárou v smere jazdy. V Abu Roade to ale nejde urobiť v stanici, lebo vlak pristavujú na koľaj ponad ktorú sa klenie oceľová trubková konštrukcia, z ktorej počas zastavenia súpravy tečie voda, čím sa celý vlak ochladzuje.

Vyrážame presne podľa cestovného poriadku a ideme. Nedá sa povedať, že by sa vlak priam vliekol, ale rýchlosť určite nie je závratná. Dlhšie sú len prestávky v staniciach, kde vagóny zaplavujú predavači vody, malinoviek, zeleniny a ostatných potravín. Vagónom prejde zriadenec, ktorý vyhadzuje najväčší neporiadok von na trať. Do Falny to môže byť vlakom tak 120 kilometrov a túto vzdialenosť sme zvládli za takmer tri hodiny. Spokojný som z vlaku vystúpil a prešiel trať priamo na Mirovej strane. Tešil som sa na pohodu a kľud, ktorá uňho vždy vládla, ale tento krát som zostal sklamaný. Dom mal plný ľudí, aj do Falny prišli robotníci a musel ich ubytovať u seba. Jediná voľná izba bola strešná manzardka, teda som sa musel zložiť tam. Bolo to síce najtichšie, ale zároveň najteplejšie miesto v dome. Po celý deň na ňu svietilo slnko a múry boli rozpálené. Mimochodom, partia, ktorá tam bývala, bola celkom príjemná. Boli to zvárači a jeden z nich bol Róm. Ten si pochvaľoval, že je asi jediný z celej partie, ktorý dostával na trhu domáce ceny, nakoľko sa svojim vzhľadom od miestnych takmer nelíšil.

Po večeri ideme na prechádzku k telefónu a ja volám domov. Moja žena má narodeniny, preto je hovor dvojnásobne dôležitý. Po večeri sedíme na záhrade, debatujeme a popíjame pivo. Tam nás zastihne Kubíčkov vodič, ktorý nám doniesol potvrdené letenky.

 

            28.5. Ráno ma bolí  hlava,  po obede ideme na Džavaj, vody je trochu menej, ale kúpať sa dá. Maroš straší krokodýlmi. Doma návšteva, Milanovi došiel kolega, spí u nás v kumbálku. Maroš otvoril fľašku. V TV ukázali polonahú ženu, India sa musela zblázniť.

 

Po preflámovanej noci sa ráno zobúdzam s bolesťami hlavy. Preto sa do-obeda iba pomotáme okolo domu, rozmýšľame, či by sa trávnik za domom nedal prerobiť  na záhradku, ale to iba tak naprázdno, lebo obidvaja vieme, že sa vraciame definitívne domov a takéto práce sú pre nás bezpredmetné.

Po obede sa ideme vykúpať. Našim cieľom je priehrada na Džavaj, tá veľká, okolo ktorej som už mnohokrát išiel. Ideme jedným autom, ale som dohodnutý s Marošom, že príde aj on s Džosom, tak sa budem mať ako dostať do Abu. Nám robia spoločnosť moji dvaja bývalí spolu nocľažníci. Vo Falne teraz pôsobí Peter Vacek a Mirek Tomala, hlavne prítomnosť toho druhého ma prekvapila, lebo to nie je tak dávno, čo sa lúčil pred odchodom domov, ale autorský projekčný dozor bol potrebný a tak sa vraj doma dlho neohrial a povolali ho naspäť. Keďže bol slobodný, nerobilo mu problém rozhodnúť sa a docestovať aj na tri mesiace.

Teda auto je plné, keď opúšťame Falnu a po viac ako polhodine dochádzame k priehradnému múru. Vybiehame s ním na hlavnú hrádzu, ktorá je dostatočne široká, aby bo korune mohlo chodiť auto. Ideme po  nej takmer kilometre, aby sme našli miesto, kde je vhodný terén na kúpanie. Vody už je v nádrži viditeľne menej, ale stále je jej dosť a je aj pomerne čistá. Vhodné miesto nachádzame na mieste, kde sa hrádza napája na prirodzený terén, Tu s a dá dobre zbehnúť po svahu na breh, kde z vody vyčnievajú obrovské balvany, takže sa po nich človek dostane do hlbokej vody a z nej bez toho, aby musel bosými nohami do prachu. Vykladáme si veci a vyzliekame sa do plaviek. Potom pristupujeme k  vode a skúmavo do nej hľadíme. Zatiaľ sa v tom pravom okamžiku objavilo na hrebeni druhé auto, dorazil Maroš. O odvoz mám postarané. Ten sa pridáva k nám a hodnotí situáciu. Predsa len strach ešte pretrváva.

Ale nie je vidieť nič mimoriadne a  Maroš je prvý, ktorý skáče do vody a robí prvé tempá. Potom sa pridáva Miro a ja. Mňa zdržala kamera, keď robím zábery na Mirka a Petra, ktorí prejavujú nedôveru k vode a prípadným baktériám. Ale po chvíľke sme všetci vo vode. Je naozaj čistá a príjemne chladivá. Nádrž aj v týchto miestach je veľmi hlboká a voda sa nestíha prehriať. Plávame k ostrovu, obrovskému skalnému bloku, ktorý trčí z vody pár desiatok metrov od brehu. Keď plávame k  nemu máme vietor v chrbte a ide nám to pomerne hladko, vyliezame naň a dokonca absolvujeme výstup na jeho vrchol. Je z neho pekný výhľad na jazero, ktoré sa rozprestiera okolo nás, vidíme niekoľko rybárskych člnov loviacich pri protiľahlom brehu. Po chvíľke oddychu ideme naspäť, ale tu už pociťujem účinok protivetra a ten ma značne brzdí. Na pláž som došiel posledný. Potom sa striedavo opaľujeme na bralách a kúpeme sa, Maroš nás baví vymyslenou historkou o tom, ako ho napadli krokodíly, vraj iba také celkom malé, vari jeden meter, ho chytili za palec na nohe a cumľali mu ho. Aj rukami vo vode ukazuje, aké boli veľké. Strávili sme tu príjemné popoludnie. Keďže nás čaká do Abu dlhšia cesta, odchádzame z  toho miesta ako prví, ja zas ľutujem, že som nemal takýchto spoločníkov skôr a dlhší čas v priebehu minulého roku, dali by sa tu tráviť pohodové popoludnia počas krutých indických liet.

Po návrate domov kontrolujem situáciu na stavbe. Betonáž je dokončená a vydry už polievajú vodou debnenie. Zato ma prekvapenie čaká doma, kde Milan ubytoval nocľažníka, zastavil sa tu jeden jeho kolega na ceste zo stanice na stanicu a dal prednosť nášmu kumbálku pred nocľahom na hoteli, kde sú asi noci dosť hlučné.

Neprekvapujúco sa objavil Maroš s fľaškou whisky, my sme pridali druhú a pozerali sme televíziu. Dnes zažila India asi poriadny šok. Na programe bol akýsi film, kde sa ukázala žena s odhalenými prsiami,  jav v ich televízii nevídaný, môžem iba tušiť, aký ohlas táto vec vyvolala. Niekto sa z toho mohol hádam aj pominúť. Hoci sa tu na ulici dá vidieť všeličo, predsa len nahé ženské telo bolo tabu a dostať sa k filmu s erotickou či tvrdšou náplňou bolo veľmi obtiažne.

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Indické denníky 176

30.06.2018

6. Striedavo na Vasante a na office, nuda, preberám balíčky a lístky. Sedíme pri TV. Včerajšok sme strávili viac menej na izbe, je tu pomerne veselo, odchádza na dovolenku alebo domov viacero viac »

Indické denníky 175

29.06.2018

24.6. Je tu nuda. Chodíme po meste a pozeráme pamiatky, Prezidentský palác, cestu Radžov, Miro točí na kameru. Stretli sme aj prezidenta, mimoriadne opatrenia. Letenku mám na stredu, aspoň budem viac »

branci

Reakcia na brancov? Nitra plánuje rómske poriadkové hliadky

22.09.2018 08:52

Náklady na projekt sú 196 293 eur.

Julian Assange

Rusko odmieta, že chcelo pomôcť Assangeovi utiecť z Británie

22.09.2018 08:17

"Ide o ďalší príklad dezinformácií a falošných správ", uvádza ruské veľvyslanectvo v Londýne.

Lucia Žitňanská

Koalícia nechce od Žitňanskej jej mandát

22.09.2018 07:00

Vládnej koalícii zostáva po odchode Žitňanskej z Mostu-Híd krehká parlamentná väčšina, k dobru má iba dvoch poslancov.

pocasie, teplo

V piatok sa definitívne skončilo leto

22.09.2018 06:00

Teploty klesnú o desať až pätnásť stupňov. Príde dážď a vietor, ktorý môže začiatkom týždňa prerásť do víchrice.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 129464x
Priemerná čítanosť článkov: 616x

Autor blogu

Kategórie