Založ si blog

Indické denníky 147

9.4. Ráno som sa zobudil skoro, v hlave mi hučalo. Po raňajkách sme vyrazili do Mahešany, našli kúpalisko s toboganom. Som celý dobitý a spálený. Vrátili sme sa až večer a chvíľu posedeli. Miro volal domov.

 

Zobudil som sa pred svitaním a poriadne mi trešťala hlava. Včerajší flám som dobre odskákal. Celkom rád som sa prešiel tie tri kilometre do Rico kolónie peši, aspoň so si makovicu prevetral a dostal sa do pohody.

O siedmej som už bol po raňajkách a čakal na partiu z hotela. Prišli na Mirovej Mahindre, ja som išiel s Džo-som na Maruti a išli sme na juh. Našim cieľom bola Mahešana, kúpalisko Vodný svet, ktoré sme objavili cestou z Diu. Mirko Tomala, Peťko Faragula a Freundl išli s nami, preto tie dve autá. Naložili sme si stravu na deň a išli stráviť nedeľu k vode. Cesta trvala takmer dve hodiny a po desiatej sme tam boli. Našli miesto na pakovanie v tieni stromov, kde sme zanechali obe autá a zobrali si veci a namierili si to k bráne. Pri pokladmi sme si kúpili lístok. Na celý deň stál 100 rupíí, čo ani nie je veľa, pretože v cene sú všetky atrakcie parku. Len na chvíľu mi zovrelo hrdlo, lebo nad vstupom bol nadpis, ktorý oznamoval, že na celom území je prísne zakázané fotografovať a filmovať. Rovnako ako prinášať si vlastné jedlo. A my sme porušovali naraz oba zákazy. A že to myslia vážne sme videli na vlastné oči. Skupinku domorodcov zastavili pri vstupe dvaja policajti a podrobili ich osobnej prehliadke, museli ukázať tašky a až potom ich pustili dnu. Rozhodli sme sa hrať na blbých cudzincov a zamierili k nim. Lenže naša farba kože nás asi zachránila. Prešli sme cez kontrolu, ktorá si nás vôbec nevšimla. Boli sme dnu.

Našli sme si miesto pod slamenými slnečníkmi v blízkosti jedného z bazénov a obsadili niekoľko okolitých lavičiek. Tak sme mali zaručený tieň počas celého dňa. Potom sa vybrali na obhliadku terénu. Dominantou komplexu bola obrovská veža, z ktorej sa človek mohol spustiť niektorým z kanálov. Bolo ich celkom päť. Dva viedli na šmykľavku dlhú niekoľko desiatok metrov. Ale jej dráha nebola priamo hladká, ale tvorila dvíhajúce sa bubny, či vlny. Vyskúšali sme to na nej, ale ja osobne som nemal z jazdy dobrý dojem. Po nasadnutí na dráhu som dostával závratnú rýchlosť, predbiehal som prúd vody, ktorý dráhu udržoval v klzkom stave a potom mi tento vystrekoval spod nôh a prskal mi rovno do očí. Takže som vôbec nevidel, kam idem. A potom na bubne ma nadhodilo a po nadskočení som opäť padol na chrbát či zadok, podľa toho ako som reflexívne dokázal zdvihnúť telo. Pokým som prišiel dole, bol som celý dobitý. Na tejto dráhe som sa spustil iba raz a mal som dosť.

Na druhom konci bol široký žľab, ktorým sa dalo spúšťať na nafukovacom kolese. Lenže o túto atrakciu bol zo strany domorodcov mimoriadny záujem a čakali tam húfy ľudí. Kruh obsadený dvomi až štyrmi pasažiermi išiel pomerne pomaly, čo asi bol dôvod, prečo ho domorodci tak často využívali. Tu sme zasa nemali trpezlivosť čakať a ani tadiaľto som ani raz nešiel. O to viac sme využívali zvyšné dve dráhy.  Boli to vlastne viac ako meter široké korytá z plastu, ktoré sa kľukatili a robili množstvo zákrut. Celkom to boli tri ba možno až štyri špirály než vás ústie vypľulo do malého bazénika. Tiež sa tu dala dosiahnuť poriadna rýchlosť a v zákrutách som mal obavy, či ma odstredivá sila nevymrští cez okraj. Ale ten bol v kritických miestach zvýšený a rýchlosť a sklon sa dobre dal upravovať vystretou rukou. Jedinou nepríjemnosťou bol malý skok tesne pred koncom dráhy, kde som si zakaždým narazil kostrč. Ale inak to bola veľká sranda a Mirko Tomala to aj počítal, zviezli sme sa celkom 21 krát, vraj nech nás jedna jazda vyjde na menej ako päť rupíí. Či som ich ja urobil o dve lebo tri menej neviem, ale plavky som na zadku predral.

Nespúšťali sme sa totiž všetci naraz, vždy bol niekto pri veciach. Raz dokonca bola prevádzka na veži aj zastavená, lebo sa pod strechou začal usadzovať roj divých včiel. Plavčíci ich síce po malej chvíli odohnali dymovými fakľami, ale včely zostali v blízkosti veže hodnú chvíľu a znepríjemňovali nám tam život. Z vrcholu veže bol tiež veľmi dobrý výhľad do okolia, ktoré pôsobilo veľmi kontrastne k ploche parku, pretože bolo podobne ako ostatná krajina v tomto ročnom čase vyprahnutá a hnedá. Len park mal všade rozkvitnuté stromy a sýtozelený trávnik.

Druhá zaujímavá atrakcia bol bazén s morským príbojom. Ten sa púšťal asi každú celú hodinu a je jasné, že tam bolo nabité. Domorodci na natlačili do bazéna, tí menej odvážni s kolesami a veľkými pneumatikami a nechávali sa otrepávať vari metrovými vlnami. Inak voda tam bola plytká. Plávať sa dalo iba v tesnej blízkosti  zariadenia, ktoré robilo vlny a aj to len v čase pokoja, inak tam boli hromady domorodcov. My sme si našli pri príboji miesto v jednom z početných prípojných kanálikov, ktoré spájali jednotlivé bazény. Príboj tam bol dobre citeľný a voda dosť hlboká, aby tam plávali Indovia, pretože ani tu nebolo veľa plavcov. Týmito kanálikmi sa dalo plaviť na tých žltých kolesách a dokonca v niektorých bol aj mierny prúd, aby sa návštevníci nemuseli namáhať a aby sa tiež neplavil hore dolu a chodili pekne dookola, ako si to tvorca parku predstavoval.

A podstatnú časť parku tvorili reštaurácie a bufety, ktoré tiež boli obliehané turistami, pretože, ako som už spomenul, strava sa sem nesmela prinášať.

Napriek zákazu som aj tu urobil zopár snímok, mám na filme každého z nás, ako sa vezieme dole toboganom, potom Mira v príboji a niekoľko žánrových záberov. Podobne aj Mirek robí fotky. Dá sa povedať, že sme s náplňou dnešného dňa mohli byť spokojní..

Nastúpili sme do auta a vydali sa na spiatočnú cestu. Ale ani tá nebola nezaujímavá. V meste sa totiž zrejme slávil nejaký miestny sviatok. Prirovnal by som to k akýmsi dožinkám. Po hlavnej ceste, ktorou sme sa mali vrátiť, išiel proti nám alegorický sprievod, takže doprava bola presmerovaná do jedného pruhu a postupovať sme mohli len veľmi pomaly, prepletali sme sa pomedzi proti idúce vozidlá a davy ľudí a sledovali sprievod. Ten bol tvorený množstvom pestro vyzdobených nákladných áut, ale našli sa tiež povozy ťahané ťavami a hlavne slony. Všetko pestro vyzdobené a pomaľované. Nechýbali ani povestné pojazdné rozhlasy, ktoré okolostojacich bavili nesmierne hlučnou hudbou. Čo ma však prekvapilo, bola skutočnosť, že mnohí účastníci sprievodu držali v rukách nabrúsené šable. Asi tvorili nevyhnutnú rekvizitu, ktorej význam nám unikal. Ani Džos nevedel, čo sa tu vlastne oslavuje. Domov sme sa vrátili dobre oddýchnutí, ale hlavne opálení. Cítil som celý večer pálenie na pleciach. Večer sme si spríjemnili posedením a debatovaním o všetkom možnom a nemožnom. Mira schytil svetabôl a musel som ho v noci odprevadiť k telefónu, aby si mohol zavolať domov.

 

10.4. Vyprevadili sme Mira. Dnes bude rušný deň, prišiel Benda, doviezol radiátory, večer došiel Mráz, má dôjsť nový riaditeľ. V noci ma rušia psi.

 

Ráno sme si dali výdatné raňajky a išli sme za mesto odprevadiť Mira, ktorý sa vrátil do Falny. Už pri včerajšej večernej debate vysvitlo, že dnes nás čaká rušný deň. Hlavne sa potvrdila správa, že Škodaexport robí reorganizáciu vedenia a na každú stanicu dáva svojho vlastného človeka. Teda Peťkove šéfovanie by malo trvať iba niekoľko dní. Mal by sa tu objaviť  nový riaditeľ. Možno už dnes.

Zatiaľ však dorazil len Benda a za ním tri nákladiaky s radiátormi. LnT ich zložilo ručne na skládku. Na stavbe sa pracuje normálnym tempom.

Tento deň by vlastne nestál ani za zaznamenanie, keby nebol večer a hlavne noc. Jednoducho mi nebolo dopriate si poriadne oddýchnuť. Po večeri sa zastavil ešte aj Mráz. Potvrdil príchod nového riaditeľa, dokonca očakával, že už je tu, zastavil sa na ceste hlavne kvôli nemu. Keď ho tu nenašiel, pokračoval v ceste domov. Dvakrát ma vyrušili šoféri, ktorí niečo robili s Džosovým autom a keď som si myslel, že už je konečne pokoj, začali mi pred barakom blaznieť psi. Zavýjali a skučali kdesi priamo pod mojím oknom. Musel som trikrát vybehnúť z domu a zahnať ich kameňmi. Našťastie som na posledný krát bol úspešný, lebo som už vyhádzal všetky kamene zo záhrady a začínal som pociťovať nedostatok munície.

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Indické denníky 176

30.06.2018

6. Striedavo na Vasante a na office, nuda, preberám balíčky a lístky. Sedíme pri TV. Včerajšok sme strávili viac menej na izbe, je tu pomerne veselo, odchádza na dovolenku alebo domov viacero viac »

Indické denníky 175

29.06.2018

24.6. Je tu nuda. Chodíme po meste a pozeráme pamiatky, Prezidentský palác, cestu Radžov, Miro točí na kameru. Stretli sme aj prezidenta, mimoriadne opatrenia. Letenku mám na stredu, aspoň budem viac »

Mostná skruža na diaľnici D4

VIDEO: Rodí sa šiesty most cez Dunaj. Pozrite si akú má masívnu kostru

16.12.2018 06:00

Pri Bratislave sa pri výstavbe šiesteho mostu cez Dunaj dali do pohybu 2 400 kíl vážiace oceľové konštrukcie. Tie sú svetovým unikátom.

Taliansko Janov most zrútenie

Nový most v Janove by mal byť postavený do roka

15.12.2018 21:58

Náklady na demoláciu zrúteného Morandiho mosta a očistenie miesta sa odhadujú na 19 miliónov eur.

pieštany, pochod čertov, maska, krampus

V Piešťanoch sa uskutočnil druhý ročník pochodu čertov

15.12.2018 21:10

Ide o jediný pochod čertov na slovenskom území.

Žilina, diaľnica

Štát bude mať za čo stavať, na dopravu získal z eurofondov takmer miliardu

15.12.2018 21:00

NDS zazmluvnila v roku 2018 z eurofondov z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra projekty v sume 936,9 milióna eur.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 140263x
Priemerná čítanosť článkov: 668x

Autor blogu

Kategórie