Založ si blog

Indické denníky 139

19.3. Ráno budíček pred východom Slnka a bez raňajok odchádzame. Ideme cez Gír, leviu rezerváciu, cesta je hrozná. V Rádžkote je akási manifestácia, tak ťaháme v kuse až do Abu. Našli sme kúpalisko s toboganom. V Abu sme o 17.15. Dávame si večeru a ideme spať. Prišli dva listy.

 

Ráno sa budím skôr, ako sme sa dohodli. Problémy s bruchom prešli, tak, ako som predpokladal. Vyšiel som zo stanu, vonku je ešte tma. Len svit na obzore nasvedčuje, že za chvíľu sa má objaviť Slnko. Vraciam sa po kameru a spúšťam ju. Záber, ktorý som urobil, bol veľmi poetický. Nik by nepovedal, že je natočený v tábore. Mesiac  v splne je položený na sýtomodrej oblohe, pomedzi kmene paliem svietia jagavé hviezdy, nad obzorom sa tmavá mení na svetlo modrú. Stany sú ožiarené  nočným osvetlením. Celkový dojem je, akoby som sa nachádzal niekde v púšti, skôr však ma asociuje Vianočná noc v Betleheme.

Nemáme v pláne raňajkovať, ale keď vstane Miro, podotkne, že nám zostala ešte fľaška portského. Tú treba vypiť, lebo je možné, že nás na hraniciach budú opäť prehliadať a alkohol by nám mohli zabaviť. Vybrali sme plastikové kresielka zo stanov, posadili sa a otvorili fľašku. Umelá hmota je po noci zarosená a preto si ich najprv musíme utrieť. Ale aj tak chladia. Posledný prichádza Peter. Je navlečený v šortkách, zatiaľ čo my sedíme v sušiakoch. Kamera je postavená na múriku pred nami a ovládam ju  na diaľku. Keď Peter prišiel k nám, zistil, že nemá pohárik a musí sa vrátiť do stanu. My sme dostali detinský nápad, presunuli sme mokrú stoličku doprostred medzi nás a nadstavili kameru tak, aby bol priestor v zábere. Tešili sme sa ako malí chlapci, ako bude nadávať, keď si sadne do vody a namočí si zadok. Mal to byť ako záber  z grotesky. Ale nebol. Peter aj teraz na vonkajší podnet vôbec nezareagoval a pokazil nám radosť. Dopili sme víno a bez raňajok sa vydali na cestu.

Nemali sme v pláne sa vracať tou istou cestou, ale našli sme skratku , ktorá viedla z Diu na sever do  Radžkotu. A viedla zaujímavým krajom.  Na mape bol zelený obdĺžnik, ktorým sú označované prírodné rezervácie, táto sa volala Gír a v poznámke bolo uvedené, že to je jediné miesto v Indii, kde dodnes žijú voľne levy. To sme si nemohli nechať ujsť. Odbočili sme teda z hlavnej na sever a už prvé kilometre boli uchvacujúce. Cesta bola z oboch strán lemovaná obrovskými stromami, ktorých vetvy sa navzájom dotýkali, takže sme vlastne dlhé kilometre išli v prírodnom tuneli. Za pol hodinu sme sa ocitli na okraji rezervácie. Pri vstupe síce boli rampy, ale nebránili vo vstupe, informačná tabula poskytovala záujemcovi obraz o veľkosti parku a druhoch chránených zvierat. Pre nás nová bola správa, že na území parku je všetko v pôvodnom stave, včítane ciest, preto sa sem odporúča ísť iba s terénnymi autami. Naše túto podmienku spĺňalo. Nachystali sme si aparáty a kameru a pustili do parku.

Informácia neklamala. Asfalt sa stratil a krajina výrazne zmenila. Presvedčili sme sa, že hoci príroda na iných miestach pôsobila nedotknuto, tá pôvodná bola podstatne iná. Červenohnedá zem, porastená hustými kríkmi a stromami, teraz pred letom miestami vyprahnutá a vysušená, preč sú políčka a zavlažovacie kanály, žiadna nádrž na vodu. Kraj je pahorkatý, miestami až divo krásny. Na ľavej strane je dlhé údolie, kadiaľ tečie nejaká rieka. V jej okolí je podstatne zelenšie. Kľučkujeme pomedzi skupiny stromov a kríkov a naťahujeme krky, či niekde v doline neuvidíme leva na love, či oddychujúceho pri koristi. Ale nemáme šťastie. Tých levov tu nie je asi tak veľa, možno, keby sme mali domorodého sprievodcu, zaviedol by nás na miesto, kde by sme ho mohli zhliadnuť, pretože na obzore vidíme vybudované posedy. Ale nemôžme strácať čas a ani peňazí už nie je nazvyš. V domnienke, že možno leva ruší motor auta, na jednom mieste zastavujeme a vystupujeme z auta. Džos sa drží volantu a nemá chuť ani na svoju obligátnu cigaretku. Peter ide pár krokov od auta a robí pár snímok. Keď prestal hučať motor, začuli sme prírodu. Šumenie lístia, sem tam praskot vetvičiek. Rozhliadam sa po autorovi a nie je problém ho nájsť. Cez cestu prebehne niekoľko pávov a mizne na protiľahlej strane.

Pohneme naďalej, keď opäť sa nám zamarí, že vidíme nejaký pohyb v húštinách. Zastavujeme a opatrne sa vplýžim do lesa. Niečo sa pomaly hýbe pár metrov predo mnou. Namierim tam kameru a približujem. Tá odhalí pohyb lepšie ako ja voľným okom, je to vlastne ďalekohľad. V lístí sa zalesknú parohy. Veľký jelení samec s bielo bodkovaným telom sa prediera húštinou, vedľa neho je pár laní. Niečo ich vyruší, asi ma zacítili, alebo začuli bzukot kamery a dávajú sa do behu, miznú v húštine.

Prešli sme celú rezerváciu, ale okrem pár pávov a jeleňov sme nevideli žiadne divoké zviera. Na druhej strane boli cez cestu opäť závory, ale aj tieto boli hore a vrátili sme sa na normálnu cestu bez akýchkoľvek problémov. Plánovali sme si obed v Rádžkote, ale keď sme prišli k mestu museli sme názor zmeniť. V okolí mesta sa schyľovalo k nejakému zhromaždeniu či demonštrácii, cesty sa zapĺňali autami i pešími, preto sme do mesta vôbec nezamierili a išli bez obeda do Ahmedabádu. Tu sme si urobili opäť krátku prestávku, aby si Džos mohol oddýchnuť a dať pohár čaju, potom pokračujeme na sever Tento úsek sme pri ceste dole prešli za tmy, takže sme vlastne objavovali nový kraj. A mali sme šťastie. Za mestom Mahešana sme objavili Vodný park. Naľavo od diaľnice sa k oblohe týčila konštrukcia zložitého toboganu a rozličných šmykľaviek. Plagát dokonca sľubuje aj morský príboj. To je teda rarita, s ktorou sme vôbec nepočítali. A podľa odhadu to nie sú ani dve hodiny cesty od Abu. Môžeme sem prísť na nedeľu.

Doma sme o pol šiestej, v schránke nachádzam dva listy. Miro zostáva na noc u mňa. Jeho vodič si preberá auto, ja dávam rádio na izbu a večer počúvame pesničky. Sme po celodennom trmácaní autom dosť unavení a ideme skoro spať.

 

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Indické denníky 176

30.06.2018

6. Striedavo na Vasante a na office, nuda, preberám balíčky a lístky. Sedíme pri TV. Včerajšok sme strávili viac menej na izbe, je tu pomerne veselo, odchádza na dovolenku alebo domov viacero viac »

Indické denníky 175

29.06.2018

24.6. Je tu nuda. Chodíme po meste a pozeráme pamiatky, Prezidentský palác, cestu Radžov, Miro točí na kameru. Stretli sme aj prezidenta, mimoriadne opatrenia. Letenku mám na stredu, aspoň budem viac »

branci

Reakcia na brancov? Nitra plánuje rómske poriadkové hliadky

22.09.2018 08:52

Náklady na projekt sú 196 293 eur.

Julian Assange

Rusko odmieta, že chcelo pomôcť Assangeovi utiecť z Británie

22.09.2018 08:17

"Ide o ďalší príklad dezinformácií a falošných správ", uvádza ruské veľvyslanectvo v Londýne.

Lucia Žitňanská

Koalícia nechce od Žitňanskej jej mandát

22.09.2018 07:00

Vládnej koalícii zostáva po odchode Žitňanskej z Mostu-Híd krehká parlamentná väčšina, k dobru má iba dvoch poslancov.

pocasie, teplo

V piatok sa definitívne skončilo leto

22.09.2018 06:00

Teploty klesnú o desať až pätnásť stupňov. Príde dážď a vietor, ktorý môže začiatkom týždňa prerásť do víchrice.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 129461x
Priemerná čítanosť článkov: 616x

Autor blogu

Kategórie