Založ si blog

Indické denníky 115

28.1. Na stavbe je Maroš nazúrený, Sedláček ho otravoval telefonicky. Ohlásil sa aj Mráz na pondelok. Večer nie je elektrina, ale o 11 ktosi začne robiť bengál. Musel som si dať tabletku na spanie.

Zdá sa, že zlaté časy sa už skončili. V dome bývame už dvaja, Maroš je na druhom, preč je môj kľud. Podobne aj práce sa začínajú komplikovať. Do konca výstavby zostávajú tri mesiace, a až teraz si to ktosi začína uvedomovať a vedenie tvrdí muziku. To, že sa rok poriadne nepracovalo, zdá sa, že nevadí, ale teraz treba všetko stihnúť. Úplným strašiakom sa stávajú pumpy. Tie treba položiť priamo na základ, lenže ten nie je hotový, ani prístupová cesta nie je v takom stave, aby mohla slúžiť k plnej spokojnosti. Novopostavený most je schopný, aj po prepočtoch nebudú s ním problémy, ale zvyšok cesty na stanici je stále v provizórnom stave, po dažďoch bol poriadne zničený a teraz sa neustále pracuje na spevnení a vyrovnaní povrchu. A pumpy sú vraj už na ceste.

Maroš došiel poriadne napálený. Uvedenie telefónu do prevádzky sa ukázalo ako nevýhodou, čo som v podstate predpokladal. Teraz ho stále niekto vyrušuje, ako dnes starý. Bol vraj poriadne uštipačný a ohlásil sa na kontrolu niekedy budúci týždeň. Podobne sa na pondelok ohlásil aj Mráz, na stanici bude viac ako rušno.

Našťastie je sobota, tak ja, ako ostrieľaný kozák, končím o tretej a premenený indickým prístupom k riešeniu problémov, nechávam bohov, nech to zariadia. Mňa viac zaujímajú iné čísla, a to čas, keď sa vrátim domov. Podľa starého kontraktu je to 42 dní. K tomu tri mesiace navrch, teda takmer 150.

Po obede si robím poriadok a chystám sa večer pozerať televíziu, ale vypadáva prúd a musím ísť do postele. Teším sa, že sa aspoň vyspím, ale ani to mi nie je dopriate. Je po jedenástej, keď ma budí hlučná hudba. Niekto na okolí si púšťa rádio na plné pecky, musí to byť tranzistor, lebo inak je ticho. Nefungujú klimatizačné jednotky, ktoré inak hluk zvonku tlmia a na ich hukot som si už navykol. Chvíľu sa na posteli prehadzujem a pokúšam sa zaspať, ale nedarí sa mi. Musím teda vstať a beriem si tabletky na spanie. Potom sa mi to konečne darí.

29.1. Robím si obed, keď prichádzajú opravovať elektrinu, musím práce prerušiť a mäso stojí v rúre viac ako hodinu. Ale obed sa podaril. Po obede prišiel Miro a ideme na túru. Večer sme stiahli fľašku džinu a spalo sa mi veľmi dobre.

Je nedeľa, do roboty nejdem ani náhodou. Som poriadne znechutený pracovnou morálkou vo veľkých mestách, prečo by som sa ja tu dole mal pretrhnúť. Robím si poriadok a chystám obed. Elektrina nefunguje, posledný kus mäsa v mrazničke je rozmrazený, tak ho chystám na pečenie. Načistil som si cibuľu, nachystal ryžu a čakal, kým spustia elektrinu. Opravár dokonca prišiel až do nášho domu. Motal sa okolo hodín a asi prišiel na to, že nie sú napojené. Chcel sa o tom so mnou pobaviť, ale odmietam. Dom mám iba prenajatý a nemám potuchy, prečo hodiny stoja. Ja musím iba platiť účty. Mäso mám nachystané v pekáči viac ako hodinu, keď je konečne všetko v poriadku a prúd naskakuje. Obed je hotový včas.

Po obede na prekvapil Miro svojou návštevou. Zanechávam preto pasívny oddych a ideme na túru. Beriem kameru a vyrážame na cestu povedľa stanice k nádrži. Cestu naľavo už poznám, preto prechádzame po korune napravo, zliezame strmé schodíky, či skôr stupne a ideme po chodníčku okolo nádrže. Na betóne vedľa výpustu spí akýsi pastier zahalený do deky, inak je okolie pusté. Po desiatich minútach sa cesta rozdvojuje, viac používaný úsek smeruje do údolia, ktoré sa tiahne ďalej na východ, druhý chodník odbočuje povedľa brehu a zjavne mieri ku skupine domov, ktoré vidíme na náprotivnom brehu. Nemáme náladu vpadnúť niekomu do dvora a rušiť mu súkromie, preto ideme cestou na východ. Táto obchádza nevysoký kopec a pred našimi očami sa objavuje druhé údolie, je členité a už na prvý pohľad je vidieť, že za kopcami, ktoré ho obkolesujú, sú opäť ďalšie kopce a takáto krajina sa rozprestiera niekoľko kilometrov ďaleko. Rozhodujeme sa preto vystúpiť na vrchol kopca, aby sme sa oboznámili s krajinou a našli si tak svoj cieľ na celodenný výlet. Púšťame sa teda strmo hore a takmer štvornožky sa štveráme hore, obchádzame ostnaté kríky a kaktusy, kľučkujeme pomedzi kozie bobky a kravské lajná, ale nezadržateľne stúpame hore. Po pol hodine sa úplne vyčerpaný dostávam na hrebeň. Pohľad smerom k Abu je očarujúci. V údolí pod nohami je modrá hladina priehrady, za ňou svieži zelený palmový les, cez ktorý sme prešli a za ním Abu. Vidíme školu, železnicu, po ktorej práve prechádza vlak, dokonca identifikujem aj náš dom. Skvelý záber pre kameru, západný obzor uzatvára masív Mont Abu. Na sever sa krajina otvára k Sirohi , údolie je po dažďoch stále zelené, lebo v rieke je dostatok vody, dokonca sa mi zdá, že aj tam sa leskne veľká vodná hladina. Opačne to vyzerá smerom na východ. Teda v smere našej plánovanej cesty. Sme pomerne vysoko, preto sa náš predpoklad potvrdil. Krajina až po obzor je pustá a vyprahnutá, údolia sú oddelené ostrými hrebeňmi až po hrebeň, ktorý je vyšší ako naše stanovisko. Tam je dobre vidieť skalný previs a odhadujeme, že je tak 5 až 7 kilometrov ďaleko. Tak hodina chôdze. Rozhodli sme sa, že práve tam by sme mohli namieriť naše kroky. Mohol by to byť dobrý celodenný výlet. Teraz však nemáme chuť ani sily púšťať sa tým smerom. Posadíme sa tvárou otočení na západ a kocháme sa panorámou okolo Abu. Naozaj je to pekný kus krajiny, ktorej divokú krásu teraz začínam pomaly objavovať. Zas ľutujem, že som tu žil tak dlho sám a nemal odvahu vydať sa na dlhšie túry po okolí.

Spúšťame sa po hrebeni naspäť na cestu, po ktorej sme prišli a ideme okolo priehrady domov. Je však dosť skoro, preto zamierime do dediny a zastavujeme sa v obchode s alkoholom.. Kupujeme fľašku kvalitnejšieho džinu, aby sme zmenili chuť a až potom sa vraciame domov. Vôbec nám nevadilo, že zas nebol v meste prúd, sedíme pri sviečkach, máme zásobu ľadu a robíme si príjemný večer. Miro spí v hosťovskej izbe a aj ja spím veľmi dobre.

Indické denníky 164

21.05.2018

18.5. Ťažko zaspávam a skoro sa budím, idem do roboty, doma sa mi nechce byť. Betonáž sa neskončila, Havran je preč a Peťko sa hrá na šéfa. Zmätok s benzínom a plynom, míňa sa , varíme viac »

Indické denníky 163

17.05.2018

15.5. Ohlásil sa Kubíček, ale peniaze nemá. Mondel opäť blbol aj Peťko. S Kubíčkom som sa vyrovnal a odovzdal všetky prachy, auto je bez benzínu. Dal som si na úložku 600 USD, zvyšok sa viac »

Indické denníky 162

14.05.2018

11.5. Pracujeme na zmeny. Mondel poslal ďalší list. Začínam upratovať stôl a selektovať veci, ktoré beriem domov. Je stále horúco a ešte bude. Zvýšené tempo na stavbe sa prejavuje čoraz viac »

Ľubomír Kopáček

Expert ku GDPR: Firmy investovali do právnikov, budú robiť ďalej to isté

24.05.2018 22:00

"Je predsa hlúposť, aby som si bral zákaznícku kartu, keď mi ju ponúknu pri náhodnom, jednorazovom nákupe," vraví expert na kybernetickú bezpečnosť Ľubomír Kopáček.

ženy, nákupy

GDPR. Ochráni zákon súkromie?

24.05.2018 22:00

Osobné údaje ľudí sú vždy tovarom, okolo ktorého sa točí veľký biznis. Od piatka 25. mája sa však môžete rozhodnúť, či na to dáte súhlas.

korupcia, úplatok

V Španielsku padli vysoké tresty za korupciu vládnych ľudovcov

24.05.2018 21:18

Viac ako dvom desiatkam španielskych podnikateľov a politikov vymeral vo štvrtok španielsky súd vysoké väzenské tresty.

Eurobankovky, peniaze

Taliani môžu spustiť dlhovú krízu ako Gréci

24.05.2018 21:14

Taliansko môže spôsobiť ďalšiu dlhovú krízu, podobne ako Grécko, ak sa politiky novej talianskej vlády sústredia výhradne na zvýšenie výdavkov.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 197
Celková čítanosť: 107116x
Priemerná čítanosť článkov: 544x

Autor blogu

Kategórie