Založ si blog

Indické denníky 109

17.1. Odchod z Trnavy, vezie ma znova Laco. Cesta do Blavy a Prahy, poobede na Škodaexporte a PTP. Iba som sa prehnal, boli veľmi dôležití. U Andreja , Nataše a za sestrou v nemocnici. Nocujem u nich.

Takmer na deň presne o rok sa začína aj moja druhá cesta do krajiny vysokých hôr. Tento krát však už viem, čo ma čaká. A aj doba, na ktorú idem preč, je podstatne kratšia. Iba pol roka. A ani to nie je isté. Z vlastnej skúsenosti viem, že situácia sa môže rýchlo zmeniť.

Večer pred odletom som zabalil kufre. Vložil som jeden do druhého a naplnil ich oblečením a potravinami. Samozrejme pribaľujem tie zložky, ktoré nie sú v Indii bežné. Základ tvorí borovička a dve dvoj litrovky bieleho vína. Viem, že sa s nimi ďaleko nedostanem, ale bolo by nemysliteľné ich nebrať. Rovnako mám naplnenú aj príručnú tašku, kde našla miesto hlavne kamera, chcem po ceste urobiť zábery. Mám film na dve a po hodiny. Keď budem šetriť, tak by to malo stačiť na celý pobyt.

Na stanicu ma vezie opäť sused Laco. Tento krát sme sa tam dostali bez problémov. Ani na prípoj sme nemuseli dlho čakať, prakticky si veci prekladám z auta do autobusu a behom piatich minút je Trnava za mnou. Rovnako rýchlo ubehla aj cesta do Bratislavy. Tam si kupujem lístok na spoj do Prahy. Mám tam ešte nejaké povinnosti. Inak by stačilo ísť na noc, ale potrebujem zaskočiť na Škodaexport po doklady a potom musím na riaditeľstvo PTP, kde som dohodnutý s riaditeľom Hoškom. Vraj je moja prítomnosť u neho pred odchodom nevyhnutná. Nasadám do luxusného autobusu a vyťahujem si jedny noviny z ponúkaných, aby mi rýchlejšie ubehla cesta. Tento krát neprežívam žiadne mimoriadne pocity smútku, cítim sa ako skúsený cestovateľ a svetobežník.

Cesta prebehla bez zvláštnych problémov a po jednej som v Prahe. Cestou si chystám program. Tento krát nebudem spať u brata, ale som dohodnutý so sestrou. U nej som síce nikdy nebol, ale viem adresu roboty jej muža Andreja, ktorý ma tam má zaviesť. Keďže firma, kde robí, nie je ďaleko od autobusového nádražia, idem najprv tam. Po malom hľadaní som to našiel a dokonca som ho tam aj zastihol. Pomôže mi vyriešiť jediný problém. Nemusím kufor vláčiť po úradoch so sebou, môžem si ho tam nechať. Je to veľká pomoc, lebo PTP sídli až kdesi na periférii. Dohodneme si stretnutie podvečer pred koncom pracovnej doby a ja vyrážam do ulíc. Moja prvá cesta vedie na Škodaexport. Ani to nie je ďaleko, preto tam idem peši. Budova je však v rekonštrukcii, preto musím ísť zadným vchodom a trochu blúdim, než sa dostanem do správnej kancelárie. Tu musím chvíľu čakať, lebo zodpovedná pracovníčka nie je na svojom mieste. Na chodbe vidím sedieť celkom chutné žieňa, ktoré tu tiež na niekoho čaká. Niekoľko minút sedíme teda oproti sebe, keď z inej kancelárie vyjde nejaká pracovníčka a osloví ju menom:

„Pani Vacková!“

Počkám, kým si vybaví, čo treba. Má v ruke nejaký balíček a hľadá spôsob, ako ho dopraviť za svojim mužom. Paní v kancelárii však nie je ochotná. Vraj jej nemôže pomôcť. Na to som tu ja. Pristúpil som k nej a spýtal sa jej, či náhodou nie je žena Petra Vacka. Keď prisvedčí, predstavujem sa jej a oznamujem, že môže balíček zveriť mne, lebo viem, že s Petrom sa na ceste určite stretnem. Je potešená a ja sa dozvedám, že Peter prišiel domov dva dni po mne a vrátil sa pred desiatimi dňami. Vraj mu tiež nevychádzali zdravotné testy a aj jeho návrat bol ohrozený. Ale teraz to už je v poriadku. Ideme spolu do pokladne a ja si balíček vkladám do príručnej tašky. Preberám peniaze, letenky a pas a potom som na Škode hotový. Vychádzame spolu z budovy a pred vchodom sa lúčime. Peter má veľmi milú ženu. Skoro ako on sám.

V automate si kupujem lístky na MHD a nasadám na električku. Veziem sa jedenásť zastávok a podľa orientačných bodov vystupujem na určenom mieste. Aj vedenie PTP je v opravenej budove, ale táto nie je tak dobre označená ako Škoda, keby pred ňou nestálo firemné auto, nenašiel by som ju tak skoro. Vstupujem teda do dverí, zapisujem sa na vrátnici a vychádzam na prvé poschodie. Hošek tam nie je, preto ma posielajú za iným zodpovedným pracovníkom. Aj tento má pre mňa zdanlivo jednoduchú úlohu. Žiada ma, aby som zobral pre Vondru jeden balíček a odovzdal mu ho v Džajpúre. Samozrejme súhlasím a aj tento zabalený v hnedom papieri a prelepený lepiacou páskou si vkladám do kabely. Potom sa vraciam do mesta. Keďže do stretnutia s Andrejom mám dosť času, prechádzam sa po meste a prezerám si obchody. Potom ma napadne, že niekde v týchto miestach by mala pracovať aj bratova žena, pozriem si adresu a idem ju navštíviť. Pracuje na súde a zastáva zrejme dôležitú funkciu, má veľkú a dobre zariadenú kanceláriu v starej budove, sadneme si na kávu a hodinku podebatujeme.

V stanovený čas som už späť u Andreja, beriem kufor a prekladám si ho do jeho auta. Potom ideme spolu na večeru. Motáme sa starým mestom, prejdeme nejakou pasážou a vchádzame do nejakej krčmičky. Je poloprázdna a jedlo dostávame rýchlo. Aj tu urobím niekoľko záberov, aby som Indom mohol ukázať, ako vlastne má vyzerať poriadna reštaurácia. Potom nastupujeme do auta a ideme do motolskej nemocnice za sestrou. Tá tam sprevádza svoju dcéru Nikolku, ktorá má nejaké zdravotné problémy. Navliekame si biele plášte a vchádzame do čakárne oddelenia. Ivica o chvíľu prichádza aj s dcérou za nami. Aj tu si robím zopár záberov, ale malá je mrzutá a zjavne sa ma bojí. Sestra ju nesie na oddelenie, dáva jej jesť a prichádza k nám. Nikolka na noc zostáva v nemocnici a my ideme k nim na Barrandov. Tu majú prenajatý byt. Ivica nachystala ešte nejaké chlebíčky, otvárame fľašku vína, pustíme si televízor a besedujeme o problémoch. Spím u nich v detskej izbe a neviem, aké dobrodružstvo ma čaká pri návrate do Dillí.

Indické denníky 164

21.05.2018

18.5. Ťažko zaspávam a skoro sa budím, idem do roboty, doma sa mi nechce byť. Betonáž sa neskončila, Havran je preč a Peťko sa hrá na šéfa. Zmätok s benzínom a plynom, míňa sa , varíme viac »

Indické denníky 163

17.05.2018

15.5. Ohlásil sa Kubíček, ale peniaze nemá. Mondel opäť blbol aj Peťko. S Kubíčkom som sa vyrovnal a odovzdal všetky prachy, auto je bez benzínu. Dal som si na úložku 600 USD, zvyšok sa viac »

Indické denníky 162

14.05.2018

11.5. Pracujeme na zmeny. Mondel poslal ďalší list. Začínam upratovať stôl a selektovať veci, ktoré beriem domov. Je stále horúco a ešte bude. Zvýšené tempo na stavbe sa prejavuje čoraz viac »

Ľubomír Kopáček

Expert ku GDPR: Firmy investovali do právnikov, budú robiť ďalej to isté

24.05.2018 22:00

"Je predsa hlúposť, aby som si bral zákaznícku kartu, keď mi ju ponúknu pri náhodnom, jednorazovom nákupe," vraví expert na kybernetickú bezpečnosť Ľubomír Kopáček.

ženy, nákupy

GDPR. Ochráni zákon súkromie?

24.05.2018 22:00

Osobné údaje ľudí sú vždy tovarom, okolo ktorého sa točí veľký biznis. Od piatka 25. mája sa však môžete rozhodnúť, či na to dáte súhlas.

korupcia, úplatok

V Španielsku padli vysoké tresty za korupciu vládnych ľudovcov

24.05.2018 21:18

Viac ako dvom desiatkam španielskych podnikateľov a politikov vymeral vo štvrtok španielsky súd vysoké väzenské tresty.

Eurobankovky, peniaze

Taliani môžu spustiť dlhovú krízu ako Gréci

24.05.2018 21:14

Taliansko môže spôsobiť ďalšiu dlhovú krízu, podobne ako Grécko, ak sa politiky novej talianskej vlády sústredia výhradne na zvýšenie výdavkov.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 197
Celková čítanosť: 107115x
Priemerná čítanosť článkov: 544x

Autor blogu

Kategórie