Založ si blog

Indické denníky 107

 

                Hučanie motorov neprestáva a času mám ešte stále dosť rozmýšľať nad uplynulými mesiacmi. Noc bude dlhá a sníva sa veľmi ľahko. Ale mám predsa v duši smútok, hoci sa vraciam domov. Veľké dobrodružstvo sa skončilo, trvalo jeden a pol roka, osemnásť mesiacov. Veselých, zaujímavých, ťažkých i nebezpečných. 526 dní …

                Zatiaľ najviac, ktoré som prežil mimo domu. Zoznámil som sa s časťou obrovskej krajiny plnej rozporov a protikladov, stretol milých i nepríjemných ľudí, prežil mnoho dobrodružstiev. Preveril so svoje schopnosti i možnosti. A teraz to už končí. Idem späť a už sa sem nikdy nevrátim. Teším sa, aj mi to je ľúto. Obul som si túlavé topánky dobrodruha, budem vedieť žiť znova na jednom mieste? Alebo ma to bude opäť ťahať do diaľok, ako predpovedal Maroš. Lebo po mesiaci dovolenky som odišiel z domu omnoho ľahšie, ako keď som sa na cesty vydával po prvý raz. Dovolenka…

 

Dni po stužkovej som trávil intenzívne s rodinou. Doliečoval si zápal pľúc, ktorý som dostal po prílete do chladných krajín, ktorý bol možno dôvodom, prečo som sa už na stužkovej necítil tak, ako som predpokladal. Toto ochorenie som musel samozrejme nahlásiť svojmu zamestnávateľovi, pretože som nemohol pomýšľať na návrat nevyliečený. Ale stav sa mi už radikálne zlepšoval a do Vianoc som bol v poriadku. V podstate až do Silvestra som na návrat do Indie vôbec nepomyslel. Letieť späť som mal až po Novom roku.

Posledný deň v roku som strávil, ako inak, v kruhu svojej rodiny. Ale na polnoc som mal malé prekvapenie. Podarilo sa mi v podstate bez problémov priviezť zopár kúskov z bohatej produkcie indickej zábavnej pyrotechniky. Svetlice, bengálske ohne a delobuchy. U nás v dome býva dobrý zvyk, že niekoľko nájomníkov trávi prvé chvíle Nového roku pred vchodom a baví sa ohňostrojmi. V tom vyniká hlavne sused Ľubo, ktorý má vždy najpestrejší arzenál. Veril som, že tento krát mu budem  trochu konkurovať.

Večer sme teda trávili pred televízorom, ja navlečený v modrom obleku a o polnoci otvorili tradičné šampanské. V tejto chvíli som si spomenul na fľašku, ktorú som vypil v Abu. Tie chute sa proste nedali porovnať. Keď odbila polnoc a vonku to prepuklo, vytiahol som svoj balíček a spolu so synom vyšli von. Na sídlisku už bolo živo. Zapálil som na lavičke svoje pyramídky a nádherné snopy ohňa sa vzniesli do výšin. Moncmanovci tvrdo konkurovali. Keď sa ovzdušie zaplnilo explóziami pirátov a delobuchov, vytiahol som z vrecka malú bavlnenú kocku. Stranu mala tak 5 centimetrov veľkú a domorodci sa k nej správali nesmierne úctivo. Uvoľnil som koniec zápalnej šnúry, vyhliadol si kus voľnej plochy, kam by som ju mal hodiť a zapálil. Kváder odletel na určené miesto a po chvíli vybuchol. Sídlisko nadskočilo v základoch a nastalo prekvapujúce ticho.

Rana snáď ohromila všetkých v širokom okolí. Možno pátrali po príčine výbuchu v domnienke, že sa niekde stala naozajstná nehoda. Ale po chvíli sa rachot znova rozpútal. Prihodil som druhú a zvukový efekt bol naozaj ohromujúci. Pri tretej som pomaly stratil zábrany a nehodil som ho tak ďaleko. Začal som byť frajer. Posmešne som si spomenul, ako dole v Abu kládli tieto kocky do novín, tie potom zapálili a z úctivej vzdialenosti čakali, nech vybuchne. Mne sa to zdalo zbytočné, veď čo by tam mohlo uškodiť. Celý delobuch bol omotaný v bavlne a neobsahoval žiadne kovové časti, teda vyzeral byť bezpečný. Vlastne v podstate aj bol. Dokázal to štvrtý. Chytil som ho do pravej ruky, vytiahol zápalnicu a zapaľovačom, ktorý som držal v ľavej ruke som ju zapálil. Lenže kocka vybuchla skôr, ako som ju stihol zahodiť, priamo v mojej dlani. A to som nemal ani rukavice. Zaľahlo mi v ušiach a zaiskrilo pred očami, chvíľu som intenzívne pregĺgal, ale pískania v ušiach som sa nezbavil niekoľko hodín. Našťastie ruka nejavila známky žiadneho zranenia, len ma mierne pálila. Vymíňali sme , čo sme mali nachystané a vrátil som sa domov. Umyl si ruky od dymu a na dlani som uvidel niekoľko modrých bodiek, drobné podliatiny po výbuchu. Našťastie koža nebola porušená a zranenie si nevyžiadalo žiadne ošetrenie. Preto som mohol vyraziť do ulíc, tak ako som to robil už mnoho rokov. Vždy som svojim známym chodil popriať všetko najlepšie osobne ešte v noci.

Tradične som kolo začínal u Novákovcov. Tí tento rok trávili u svojich známych, ale vedel som kde. Nebolo to veľmi ďaleko od ich bytu. Dokonca sa mi podarilo dostať sa bez problémov aj do domu, pretože brána bola otvorená. Zazvonil som pri dverách a vošiel dnu. Popoddávali sme si ruky, naliali šampanské, ale celková atmosféra ma veľmi zaskočila. Tieto novoročné stretnutia bývali neviazané, zábavné až rozpustilé, tancovalo sa , rozprávali vtipy a besedovalo do rána, ale teraz…  Tri dvojice dospelých sedeli takmer mlčky pred televíznou obrazovkou a nálada bola takmer na bode mrazu. Márne som sa snažil rozprúdiť zábavu, proste som nemal šancu. Preto som to aj po pol hodine nechal a radšej sa vrátil domov. Tento rok teda nezačal najšťastnejšie.

 

Ráno som sa prebudil oddýchnutý a v pohode, ruka takmer vôbec nebolela. Len škvrny stmavli a boli takmer čierne. Ako by som mal mor. Po slávnostnom obede som naštartoval auto, naložil celú famíliu a vybrali sme sa po najbližšej rodine. Obliekol som si tento krát svoj biely oblek, aby som sa mohol predviesť. Absolvovali sme návštevu u švagra a matky v Bratislave rovnako ako u švagra v Kostoľanoch. Keďže sme išli autom, veľa som z pohostenia nemal, lebo som sa nalieval iba malinovkou, ktorá mi potom celú cestu čľapkala v bruchu. Ale asi som svojim oblekom urobil všade poriadny dojem. Tak som si aspoň napravil náladu po nočnom výbuchu. Všetci ma privítali veľmi milo a musel som porozprávať svoje zážitky, ale nikde som ich všetky nestihol, lebo to proste nebolo možné. Nedá sa do pár hodín vtesnať jeden rok.

                3.1. Na tenise, štvorhru sme s Evou prehrali.

Stále boli prázdniny, preto som len leňošil doma. Aby som úplne nezlenivel, prijal som pozvanie suseda Stana na priateľský tenisový zápas v tenise. Mali sme hrať v hale. Zavolal som teda Eve, či by nemala chuť si trochu pinknúť. Súhlasila a mala voľno, teda som poobede naštartoval auto a išli sme. Zastavil som sa po ňu a potom išli so telocvične SOU TAZ.  Zaparkoval som na parkovisku pred továrňou a išli do učilišťa. Mali sme malé problémy dostať sa dovnútra. Cez vonkajšiu bránu to ešte ako tak išlo, ale do budovy sme sa nijakovsky nemohli dostať, všetky dvere boli pozamykané. Bezradne sme obchádzali okolo, keď sa objavil Skaličan, jeden z dvojice súperov a ten nás zaviedol k tým pravým dverám. Boli na boku vedľajšej budovy, nikdy by sme ich bez pomoci neboli našli. Zložili sme sa v šatni a vošli do haly. Hoci som v nej už raz bol zahrať si volejbal, tenis som si v nej nevedel predstaviť. Hala bola síce dosť dlhá ale priveľmi úzka. Chalani natiahli sieť, čím moje obavy potvrdili. Sieť siahala od steny k stene a povedľa ihriska nezostalo prakticky nijaké miesto. Ani čiary neboli dobre viditeľné, lebo na parketách bolo vyznačené súčasne tenisové, volejbalové i basketbalové ihrisko, v niektorých miestach platila biela inde modrá čiara. Kto bol na tieto podmienky zvyknutý, mal jednoznačnú výhodu. Teraz to vyzerá ako hľadanie výhovoriek, lebo zápas sme hladko prehrali. Je pravda, že takéto podmienky k tomu prispeli, ale hrali sme veľmi zle. Naša súhra viazla, bolo vidieť, že sme rok spolu neboli, urobili sme veľa chýb, ktoré rozohranejší súper dokonale využil. Ale predsa sa nám podarilo zopár dobrých lôpt a presvedčili sme sa , že súhru dokážeme pomerne rýchlo obnoviť a na ihrisku si stále dobre rozumieme. Napriek prehre sme odtiaľ odišli spokojní a dohodli sme si aj druhý zápas. Prišiel som  vo štvrtok, ale tento krát Eva nemohla, tak sme si zahrali iba američana, aj tento krát som prehral.

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Indické denníky 176

30.06.2018

6. Striedavo na Vasante a na office, nuda, preberám balíčky a lístky. Sedíme pri TV. Včerajšok sme strávili viac menej na izbe, je tu pomerne veselo, odchádza na dovolenku alebo domov viacero viac »

Indické denníky 175

29.06.2018

24.6. Je tu nuda. Chodíme po meste a pozeráme pamiatky, Prezidentský palác, cestu Radžov, Miro točí na kameru. Stretli sme aj prezidenta, mimoriadne opatrenia. Letenku mám na stredu, aspoň budem viac »

Kolarovo, Zadrzani, Kuciak, NAKA, polícia

Polícia údajne prehľadáva Kočnerove nehnuteľnosti

16.10.2018 08:39

Ide o domové prehliadky, ktoré súvisia s násilnou trestnou činnosťou.

Čína, uhlie, ťažba, priemysel

USA zvažujú upraviť vojenské základne na vývoz uhlia a plynu

16.10.2018 08:25

Spojené štáty zvažujú upraviť vojenské základne na západnom pobreží Spojených štátov na tranzitné miesta pre vývoz uhlia a zemného plynu do Ázie.

Dolár

Deficit Spojených štátov je najvyšší za šesť rokov

16.10.2018 08:00

Rozpočtový deficit Spojených štátov vo fiškálnom roku 2018 vzrástol o 113 miliárd dolárov na 779 miliárd dolárov.

parlament,

Nájde koalícia v parlamente 90 hlasov?

16.10.2018 08:00

Poslanci Národnej rady majú dnes na stole dva dôležité zákony.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 131816x
Priemerná čítanosť článkov: 628x

Autor blogu

Kategórie