Karol Dakar

                5.12. Večer odlet do Dillí, spím s Petrom na Vasante, celú noc pozeráme TV.

V pohode sme strávili večer aj druhý deň. Zašli sme na Salawas, potúlali sa po obchodoch a čakali na večer, keď som mal naplánovaný odlet. Miro ma išiel odprevadiť na letisko. Darmo som ho odhováral. Sedel so mnou až pokým nevyhlásili odbavovanie pasažierov. Celý proces prebiehal tak, ako som už niekoľkokrát videl, ale teraz to predsa bolo iné. Išiel som domov!!

Nechali sme ten najväčší nával prebehnúť, až keď rady trochu preriedli, podal som pri váhe svoju batožinu. Bolo jej neúrekom, veď k mojim dvom kufrom som pribalil ešte aj jeden Mirov. Mal som tiež zopár balíčkov, ktoré som mal doma doručiť. Našťastie India Airlines si z nadváhy nerobili prakticky žiadne starosti, nakoľko viacero domorodcov letela takmer bez batožiny, moja prešla bez problémov. Ja som letenku predložil medzi poslednými, lebo som vedel, že aj tak budem musieť čakať na druhej strane kontroly. Podali sme si s Mirom ruky a vošiel cez indikátorový rám k odbavovaniu. Rýchlo a rutinne ma prehľadali, orazili letenku, pozreli pas a zaželali príjemný let. Potom som si zo desať minút posedel v čakárni. Bol som zamyslený, tak som ani nevnímal hlásenie, aby si cestujúci prišli skontrolovať batožinu. Táto novinka ma trochu zaskočila, lebo doteraz som sa s niečím podobným nestretol. Každý cestujúci pred odchodom na letiskovú plochu musel ukázať na svoje kufre. Len tieto potom naložili na vozík, ktorý ju priviezol k lietadlu. Bolo to špeciálne protiteroristické opatrenie, aby sa do lietadla nedostal batožina bez majiteľa. Teda jednoduché proti bombové opatrenie. Ak by niekto chcel spáchať atentát na lietadlo, musel v ňom sedieť.

Ale cesta prebehla v pohode, aj medzipristátie v Džajpúre prebehlo hladko. Zostal som sedieť na svojom mieste, len sa vymenilo zopár cestujúcich. Príjemne ma prekvapila skutočnosť, že stravu podávali na každom úseku. Takže som prišiel do Dillí dobre najedený. Na letisku ma opäť čakalo auto zo Škodaexportu a zaviezlo ma na ubytovňu vo Vasant Vihar. Tu ma pridelili na izbu spolu s Petrom Vackom, ktorý náhodou letel tiež na dovolenku. Lenže Lufthansou, ktorá lietala o deň neskôr ako Swissair. Izba, ktorú sme dostali bola malá, ledva sme sa do nej spratali. Okno viedlo do dvora, bolo tam dusno a hlučno. Nám sa ani nechcelo veľmi spať, pustili sme si televízor a pozerali prakticky celú noc filmy.