Založ si blog

Indické denníky 97

 24.11. o 6.45 vyrážame do Pali. Stretávame Štefi, teda ju ešte neposlali domov. Zúčtujeme a o 13. vyrážame domov, skratkou cez Džalor. Výstup na hrad, v polovici mi dôjde dych. Doma kúpanie, pozeráme box.

 

Ráno je skorý budíček, máme v pláne cestu k Mrázovi. Džos opäť zaspal, musím ho ísť budiť, vyrazili sme až o  6. 45. Maroš sedí na zadnom sedadle, zdá sa, že mu to celkom vyhovuje. Čo na to povie sedadlo, to uvidíme za krátky čas, lebo hoci je Maroš menší­ o hlavu, váži možno toľko čo ja, ak nie viac. Cesta prebehne príjemne, v kancelárii úraduje Čančal, ale na moje prekvapenie jej sekunduje Štefi. Podľa informácií­, ktoré sa mi dostali do už­, mala  byť doma, jej priestupky s alkoholom prerástli mieru a vraj bol vydaný prí­kaz odoslať ju domov. Ale stále tu bola. Vyúčtovanie a preberanie peňazí­ prebehlo rýchlo a na obed sa vraciame domov. Mám však dnes v pláne urobiť ešte jeden prieskum krajiny. Z Pali nevyrážame po zvyčajnej ceste na juh, ale dávame sa po vedľajšej smerom viac na západ. Za cieľ som určil mesto Džalor.

Cesta je omnoho menej frekventovaná a pomerne v dobrom stave, krajina tu je podobná ako na hlavnej ceste, nie je vidieť, že sa približujeme k púšti. Sem tam sa objavia piesočné duny, ale typ krajiny je rovnaký. Len za Basi, asi 35 kilometrov od Pali sa stráca poľnohospodársky charakter a začí­najú cestu lemovať husté pichľavé krí­ky podobné našim agátom. Cesta sa točí­ priamo na juhozápad a po hodine prichádzame k mestu. Už z diaľky je vidno, že to je starobylé mesto. Stojí­ na úpätí­ mohutného kopca, na vrchole ktorého stojí­ pevnosť. Teda je si čo pozrieť. Vchádzame do úzkych uličiek a prepletáme sa pomedzi davy pokým sa nedostaneme na hlavné námestie. Nájdeme miesto na zaparkovanie a ďalej sa berieme peši. Určí­m smer a vchádzame do kľukatých uličiek, okamžite sa stávame terčom pre obchodníkov, ktorí­ ponúkajú svoj tovar. Ale je na nich vidieť, že belosi pre nich nie sú vzácnosťou, mesto je cieľom mnohých cestovných kancelárií­. Pomaly stúpame, prechádzame priestormi, ktoré ťažko nazvať uličkami, sú to už len priechody, ba mám dojem, že sme niekomu dokonca prešli cez dvor, lebo tam mali povešanú bielizeň. Pýtame sa dvoch malých detí­, či ideme správne k hradu, kývajú rukou, že Áno. Ulica skončila a začali schody. Tvorené sú kamennými doskami nerovnakej výšky, ide sa po nich veľmi zle. Niektoré sú vysoké len 15 cm niektoré až 40. Výstup začí­na byť namáhavý. Vyšli sme s mesta a chodník stúpa po svahu kopca. Chvíľami zastavujeme a kocháme sa pohľadom na mesto ležiace po nami, je naozaj malebné, za ním za rozprestiera nevyhnutná zásobovacia nádrž.

Vidí­me strechy templa, vedľa je malá mešita, na opačnom konci nejaká továreňˆ. Schody sa však vinú ďalej a stúpajú donekonečna. Pomáham si rukami, podopieram si kolená. Už vidí­m, že moja kondícia sa vyparila, monzún a malárie ju zo mňˆa vysali. Zhlboka dýcham a naberám vzduch, lebo mi ide pľúca roztrhnúť. Marošovi to ide celkom dobre, je už ďaleko predo mnou. Konečne sa dostávam k hradnej bráne, tu si nechávam urobiť fotku a teší­m sa na palácové objekty, ktoré sme videli zospodu, ale po prehliadke bašty, v ktorej sa brána nachádza, ma nadšenie prechádza. Na druhej strane nie je nič, len rad kamenných schodov stúpajúcich a točiacich sa k oblohe, až tam kdesi hore vidieť strechy paláca. Prejdem ešte zopár desiatok metrov, ale keď vidí­m, že objekty sa nepribližujú, vzdávam to. Som na konci so silami. A to ma ešte čaká zostup. Ten je ešte náročnejší­. Vytrasené nohy odmietajú kráčať, nútim sa do klusu, len aby som to už mal za sebou. Kto pozná chôdzu po kopcoch mi potvrdí­, že í­sť dole je omnoho náročnejšie. Bolia päty a zadné svaly na stehnách, pokým prí­dem dole som celý dolámaný. Maroš je na tom o poznanie lepšie.

 

Zobudili sme Džosa, ktorý trávil siestu v aute a vydávame sa na cestu späť. Mierime na východ, charakter krajiny je stále rovnaký, ideme cestou lemovanou pichľavými krí­kmi. Len na jednom mieste zastavujeme a robí­m si zopár snímkov. Naďaleko cesty v lesí­ku stojí­ pagoda, tvarom sa sem vôbec nehodiaca. Skôr by mala stáť v Čí­ne. Domov sme sa vrátili chvíľu pred zotmení­m. Poupratujem dvor, okúpem sa a idem spať.

 

Indické denníky 173

24.06.2018

20.6. Ráno beriem liek, robím raňajky, čakáme na Musila, ktorý má ísť s nami. Prichádzame tak o auto. Na obed sme u Kubíčka, pohostil nás, potom ideme na Salawas, na večeru sme v meste, viac »

Indické denníky 172

22.06.2018

17.6. Ráno je zamračené a hrozí dážď. Kotevné otvory sú nevyčistené, po obede balím prvý kufor.Veci sa mi do jedného nezmestia. Volám Janke za 500. Aj dnes to vyzerá na dážď, je zamračené. viac »

Indické denníky 171

19.06.2018

15.6. Na stavbe čakáme pumpy. Terén je rozkopaný a cesta nezrovnaná. Zameriaval som základy, potom sa toho chytili z LnT. A zmizol aj s mojimi poznámkami. Podvečer prišli pumpy, vybehli celkom viac »

parlament, národna rada, NR SR, budova

Majetok politikov bez lupy

25.06.2018 06:00

Podľa politológa Koziaka hovoriť o potrebe prijatia nového zákona o ochrane verejného záujmu je len dobrým sloganom pre voličov, ale nič sa neurobí.

pohotovosť, lekárska pohotovostná služžba

Zoznam pohotovostí bude na poslednú chvíľu

24.06.2018 20:00

Na nový systém fungovania prvej pomoci malo od júla nabehnúť 75 ambulancií pre dospelých a 61 pre deti, táto sieť nekopíruje dnešný stav, je menšia.

súd, Pavol Rusko, Marián Kočner, prepustenie na slobodu

Rozhodne sa polícia prehľadať Kočnerov dom?

24.06.2018 19:42

Polícia sa môže pokúsiť o prehliadku. Špecializovaný trestný súd v prípade oboch obvinených rozhodol, že na koniec vyšetrovania budú čakať na slobode.

babiš

Babiš potvrdil, že na post ministra zahraničných vecí navrhne Pocheho

24.06.2018 17:58

Predseda ČSSD Jan Hamáček tvrdí, že ak by Babiš nepredložil prezidentovi Pocheho nomináciu, išlo by o porušenie koaličnej zmluvy.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 206
Celková čítanosť: 114347x
Priemerná čítanosť článkov: 555x

Autor blogu

Kategórie