Založ si blog

Indické denníky 68

21.9. Ráno do Kótu, je pekne, Miro meškal, cesta späť skratkami, pekné zákutia, večer som strašne uťahaný, idem spať o ôsmej.

Na dnešný deňˆ sme si s Mirom dohodli rande v Kóte, mal by mi poukazovať stav na stanici a oboznámiť ma s problémami, ktoré tam má. Počasie je pekné, ale cesty sú stále v hroznom stave. Idem po diaľnici cez Sirohi a Sanderao, hľadám odbočku na Falnu. Už druhý krát sa trepem po tejto ceste a som z toho dosť znechutený. Hustá premávka a zničený povrch znemožňujú plynulú jazdu, musím sa obzrieť po lepšej komunikácii.. Pár kilometrov pred Sanderao som zbadal ukazovateľ smeru na Falnu, ale nestihol som naňˆ upozorniť Džosa, preto sme prešli cez mesto a až za ní­m sme odbočili doprava. Po pár kilometroch sa cesta skrútila späť na juh. A až potom opäť na východ, ale tu už bola Falna. Rozhodol som sa, že naspäť to skúsim po tej druhej ceste, lebo tak obí­dem zničenú vozovku v Sanderao. Cesta do Kótu už pokračuje od Falny priamo na východ, teda tu žiadnu skratku asi nenájdem, aj keď vidí­m na južnej strane zopár ciest, ktorými by sa dalo pustiž, ale nestíham si prečí­tať, kam vedú, lebo nadpisy sú v hindí­ a my ideme príliž rýchlo, aby som ich preslabikoval.

Na stanici som včas, ale Miro meškáˇ, zrejme aj severný úsek cesty je stále nezjazdný. Prechádzam sa po stanici a pozerám, čo sa tu urobilo. Práce sa tiež vlastne iba rozbiehajú. Hotové sú nejaké výkopy a začí­na sa pracovať na základoch  malých objektov. Teda žiadne veľké problémy tu očakávať nemôžem. Miro tu má postavené dve bunky kancelárii, sí­ce bez elektriny, ale nemusí­ sedieť ani s LnT ani s IOCL. Po jeho príchode preberám dokumentáciu a kľúče od kancelárie a moje pôsobenie na tejto, pôvodne mojej, stanici sa môže začať.

Na obed sa s Mirom lúčim a vyrážam na spiatočnú cestu. Po diaľnici to sem bolo 159 km, teraz  na začiatku Falny prikazujem Džosovi odbočiť doľava. Ideme nájsť nejakú skratku. Cesta je v pomerne v dobrom stave, sem tam nejaký výmoľ, ale zďaleka nie je tak rozbitᡠako diaľnica. Aj premávka je tu slabáˇ. Po pár kilometroch prichádzame na križovatku, tabuľa ukazuje Sanderao doprava, ale čí­tam tiež  Sirohi Road rovno. Neviem, kde presne leží­ toto mesto, ale predpokladám, že niekde pri Sirohi, podobne ako Abu Road leží­ pri Mont Abu, rozdiel môže byť iba niekoľko kilometrov. Zastavujeme a vyťahujem mapu. Označenie Road zjavne oznamuje vlakovú stanicu pri meste. My sme odbočili z cesty ešte skôr, ako sme križovali železničnú trať a ani doteraz sme ju nekrižovali. A vlak ide z Falny cez Sirohi do Abu. Teda pokiaľ neprekročí­me železnicu sme na správnej strane a musíme sa dostať do cieľa. Preto nariaďujem ísť rovno, musíme sa takto dostať domov. Aj Džosovi sa novᡠcesta páči, vyhovuje mu, keď auto môže hnať a nie, keď ho stále niekto brzdí­. Púšťame sa teda do neznáma. Cesta vedie poľami, občas vbehneme do nejakej dediny, ale cesta sa dá pomerne dobre sledovať. V jednom mieste sa priblížime celkom k trati, dokonca vidí­me stanicu, ale cesta zahýba znovu doľava a pokračujeme na juh.

Zrazu prichádzame k nízko vodnému mostu, ale hladina rieky už opadla, môžeme ho bez problémov prekonať. Na druhom brehu je mestečko. Obyvatelia sediaci v tieni nás s prekvapením sledujú, podobné auto tu ešte asi nevideli. Prehupneme cez pár výmoľov a už sme z neho von, ideme stále na juh. Zrazu cesta prudko zatáča na východ a vedie nás k hrebeňu hôr, ktoré sa tiahnu až k Abu. Pokartujeme ďalej, pokým sa nedostaneme do hôr, je to stále v poriadku. Až tam by nastali problémy. A smerovka ukazuje k Sirohi. ženieme sa ďalej, prekonávame niekoľko potokov, sú plné vody, ale Maruti si s nimi poradí­. Keď sme sa priblížili k horám takmer na dosah, cesta za otočí­ na juh, tento smer sa mi viac páči. Ale najviac sa mi páči krajina okolo. Je to jednoducho krásna pustina. Rovina plná pichľavých kriakov siahajúca až po obzor na západnej strane, lemovaná hrebeňˆom  hôr na východnej, zo severu uzavretá osamelými skalnými kopcami, možno by bolo vhodnejšie označiť ich za obrovské balvany, sú oblé a hladké a zďaleka vyzerajú akoby z jedného kusu. Podobné kamene, ale menšie obkolesujú aj cestu. Dostali sa sem hádam ešte v dobe Ľadovej, inak si neviem vysvetliť silu, ktorᡠich opracovala.   V mlákach vedľa cesty sa vyvaľujú byvoly, húštinami sa predierajú pasúce sa ovce a kozy, dokonca jedna  stojí na vrchole skaly, kde ho stráži malý chlapec. Kľud a pohoda, nad tým všetkým páliace slnko v modrej oblohe. Kraj je ešte pustejší­, ako všetky, čo som doteraz videl. Križujeme už len jednu dedinku, domy sú postavené zo skál, doplnené prúteným plotom. Muži sediaci v tieni pod stromami za zvedavo otáčajú za autom, ktoré im narušilo siestu. Ale pokým sa spamätajú sme už preč. Cesta sa stáča viac na západ, prechádzame okolo jazierka, kde sa kúpu deti. Potom si všimnem na obzore červenú konštrukciu veže. Vyzerá ako naftová, ale ja viem, že patrí­ produktovodu, je to prenosovᡠveža repeateru. Teda sme stále na trase starého ropovodu. Na juhu sa objaví­ mestečko, asi sme v Sirohi Road. Tu nastanú menšie problémy. Cesta sa medzi domami stratila a chvíľu blúdime než sa z mestečka vymotáme. Prehupneme cez most a sme v druhom, až toto je Sirohi Road. Prichádzame k trati, prechádzame cez priecestie a na križovatke váhame. Tabula ukazujúca doprava nás informuje, že smerom na západ ležíĂ­ Sirohi a je 35 km ďaleko. Druhá doľava oznamuje, že tam je Abu Road. Jasné, že ideme doľava, ale dostávame sa naspäť do mesta rovno na stanicu. Tu stojí­ kopa autobusov a pobehuje tu veľa ľudí­. Len cestu nevidí­me, obí­deme námestíčko, ale cesty nikde. Zastavujeme pri všadeprí­tomnom policajtovi a pýtame sa ho na cestu, ukazuje do priechodu medzi dvomi plotmi, ktorý sme nezbadali. Ideme naznačeným smerom, cesta je úzka a výmole na nej fantastické. Musíme í­sť jednotkou, ale aj tak sa cítim, akoby som sedel na ťave, hojdáme sa z boka na bok. Rád by som sa vrátil, ale cesta je takᡠúzka, že sa ani nemáme kde otočiť. Po sto metroch sa to zlepší­, sme už z mesta von a smerujeme na východ. Asi po kilometri sa ocitáme na diaľnici. Toto už poznáme. Do Abu je to 40 kilákov a za hodinu stojíme pred domom. Pozerám na tachometer, cesta je kratšia o 55 km, urobili sme ju o hodinu skôr aj s blúdení­m. Myslím, že do Kótu už nebudem jazdiť cez Sirohi, ale touto poľnou cestou.

Na stanici sa rozbehli betonáže základov hlavných objektov, ktoré sa chystal spustiť už Mondel, ale ako vždy, tu sa nič neurobí­ načas. Majstri sa sťažujú, že na hraniciach colníci veľmi zdržujú dopravu. Vraj dôkladne prehľadávajú všetky autá, moĹľno niekoho hľadajú. Dúfam, že Žvachula nebude mať problémy so slaninou! Verí­m, že ani moja prítomnosť tu už nie je potrebnáˇ, preto idem domov a nechávam ich, nech si robia do noci. Nemajú čo pokaziť. Pred stanicou ma zarazí­ mládenec na bicykli, ktorý malˇ cez ústa previazanú šatku, vyzerá trochu ako bandita z westernov.

Dávam si večeru, sprchu a po celodennom trmácaní­ sa som taký uťahaný, že si idem o ôsmej ľahnúť.

 

22.9. Stále sa pracuje, vôľam Diľí., ale nik tam nie je, inak kľud. Inventúra je hotová, Žvachula neprišiel.

Doobeda na stavbe. Betonáž základov pokračuje. Je čas podať hlásenie, preto idem na STD. Niekoľkokrát sa pokúšam dovolať kanceláriu, ale stále to nik neberie. Vôľam staré i nové čí­slo, ale márne. Všetci si urobili voľno, možno sú po fláme. Po obede si idem do posilňovne zacvičiť, ale asi som to poriadne prehnal, alebo zlenivel. Som z cvičenia dosť zničený. Musím si zlepšiť kondíciu.

Večer čakám Žvachulu, ale neprišiel, na hranici je stále živo. Dokonca aj pri rampe vedľa stanice pribudol stan a zopár vojakov. Kontrolujú ma pri prechode za nákupmi.

 

Indické denníky 106

10.12.2017

9.12. Sedím celý deň doma, večer volám taxi ideme po Novákovcov a ideme do ZK. Vo vestibule stoja nastúpené štyri triedy, búrlivý potlesk, oživenie v sále. Zábava však iba priemerná. Nad viac »

Indické denníky 105

09.12.2017

7./8. 12. Odchod na letisko, batožinu podávam až do Bratislavy. Prehliadka O.K., lietadlo prázdne, spím na troch sedadlách, ťahá od nôh. Letíme stále v noci, nad Belehradom zatemnenie. Slnko viac »

Indické denníky 104

08.12.2017

7.12. Opäť na office. Letenka je zaknihovaná, Mráz opäť sľubuje výlet. Kupujem si večeru a prechádzam sa okolo ubytovne, čakám na odlet. Je zaujímavé, že rovnako netrpezlivo, ako som viac »

nobel, ican, Fihnová, Thurlowová

V Osle a Štokholme odovzdali Nobelove ceny

10.12.2017 21:01

Šéfka kampane ICAN Beatrice Fihnová uviedla, že máme pred sebou "voľbu medzi dvoma koncami: koncom jadrových zbraní a koncom nás, ľudí,"

dieťa, mlieko, dojčenie

Francúzi sťahujú dojčenské mlieko od Lactalisu. Hrozí salmonelóza

10.12.2017 20:56

Francúzske úrady oznámili masívne stiahnutie dojčenského mlieka vyrábaného skupinou Lactalis pre Francúzsko aj pre zahraničné trhy.

libanon, bejrut, protest, izrael, jeruzalem

Hnev na Blízkom východe nepoľavuje

10.12.2017 20:11

Pálenie amerických a izraelských vlajok, hádzanie kameňov či nápisy typu Trump prináša katastrofu. Aj tak vyzeral víkend na Blízkom východe.

spojena bratislava, elektricka, bratislava

Električka pri novom SND straší Bratislavčanov

10.12.2017 20:00

Plánovaná električková trať v blízkosti novej budovy Slovenského národného divadla (SND) vyvolala veľké vášne.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 142
Celková čítanosť: 65224x
Priemerná čítanosť článkov: 459x

Autor blogu

Kategórie