Založ si blog

Indické denníky 60

25.8. Porada s Justom pokračuje, aj kecy o plánovaní. Ideme s Mirom do mesta, testy, potraviny, fotky. Na tenise som nebol, pršalo. Večer sedíme a pijeme, o polnoci vyhlásil Paláček štrajk s odchodom domov. Uvidíme, asi sa z toho vyspia

Ráno ma budí dážď, netrpezlivo čakám, či prestane, ale prší takmer do ôsmej. Teda z  tenisu nič nie je. Škoda. Musím teda iba do roboty. Na dnes máme plánovaný seminár o novom spracovávaní údajov zo stavby. Týka sa formy sledovanie denných výkonov. Na moju otázku, prečo nie sú rozpočty, alebo aspoň výkazy výmer, mi nik nevie odpovedať. Podľa týchto podkladov by sa najlepšie vedelo odsledovať, koľko čoho bolo v ten deň postavené. Ale požiadavka na percentuálne sledovanie skompletizovania stavby je dosť nezmyselná.  Chvíľu o tom diskutujeme, ale nevedie to k žiadnemu výsledku. Ťažko môžeme podľa objemu prác hrubej stavby povedať, že sme hotoví na 90 %, keď objemovo menej obsažné inštalácie zaberú ďaleko viac času ako povedzme murovačky. A termín dokončenia sa odvíja práve od takýchto drobností, ktoré sú prácne a postup zdržujú.  Aj dnes pokračujú pohovory s Justom, keďže už aj Miro ich má za sebou, vyrážame do mesta. Smerujeme na kliniku doktora Ačáriu. Trochu ma to prekvapilo, skôr som si myslel, že to je právnik. Ale bol to lekár, vraj veľmi úspešný. Mne však stále pripomínal sicílskeho mafiána. Išli sme tam peši, treba trochu pohybu. Po krátkom hľadaní sme objekt našli. V prijímacej miestnosti sme sa ohlásili. Musíme však trochu počkať. Z haly vedie chodba k ošetrovniam, na druhej strane je akási prijímacia miestnosť. Postavili sme sa vedľa dverí. Každopádne je táto nemocnica na vyššej úrovni ako Tanwarova v Abu, ale do našich kliník to má stále ďaleko. Začína sa ma zmáhať opäť neurčitý strach. Kto vie, aké všelijaké prípady chorôb tu môžu byť. Spomenul som si tiež na injekciu , ktorú som dostal v Abu, pocit neistoty ešte zosilnel. Ani spomienka na malomocnú zo stanice pred odchodom do Bombaj nebola najpríjemnejšia. Teraz sa ukáže, či ihla bola sterilná, alebo nie. Po polroku pobytu sme mohli nachytať hocijaké svinstvo. A ošetrovateľ, ktorý nás zavolal dovnútra tiež nevzbudzoval sto percentnú dôveru. Už som zabudol, že väčšinu prác, ktoré u nás vykonávajú ženy, v Indii robia muži. Aj sestričky boli vlastne bratia. Odobratie krvi trvalo iba chvíľu a vyzeralo profesionálne, teraz musíme počkať do poobedia, keď nám dajú výsledky.

Aby sme zabili čas, vybrali sme sa do mesta na nákupy. Zobrali sme auto a zaviezli sa do Pink City. Prešli sme niekoľko zlatníctiev, nechali sme si predložiť ukážky zlatníckych prác. Nakoniec v jednom kupujeme zopár zlatých retiazok. Zlato tu je minimálne 22 karátové a stojí polovicu toho čo u nás doma 18. Včerajšie diéty sa dobre hodia.  Investovali sme takto zopár tisíc. Teraz už treba len šperky preniesť domov. Mám síce vyskúšaný spôsob zaslania v liste, ale s pravým zlatom sa mi tak riskovať nechce. Zastavujeme sa ešte aj v obchode s potravinami a kupujeme konzervy, hlavne mäsové, ktoré v Abu nie je dostať kúpiť. Beriem niekoľko lančmítov a párky. Budem mať na raňajky zmenu. Na obed si dávame pizzu a ideme naspäť na kliniku. Tu nás už čakajú zalepené obálky s výsledkami. Mierne napätý ju otváram. Ale všetko je v poriadku. Potvrdenie potrebné pre predĺženie pobytu v Indii je negatívne, som v poriadku. Tak môžeme ísť do Dillí. Vraciame sa do kancelárie. Miro volá do Dillí a zabezpečuje tam, aby nás zajtra niekto čakal a išiel s nami na prisťahovalecký úrad vybaviť potrebné formality.  Predpokladáme, že okolo desiatej budeme tam.

Večer sa koná slávnostná večera. Indický kuchár, ktorého chlapci naučili variť na český spôsob, prichystal večeru, s ktorou sa chceli pochváliť. Bola sviečková na smotane s knedľou. Naozaj skoro ako doma. Po večeri nastalo popíjanie. Nemal som naň veľmi chuť, lebo sme sa dohodli s Mirom, že chceme skoro ráno vyraziť. A ja nerád spím v aute. Ale vedel som, že tu bude  tak taký veľký hluk, že by som na poschodí aj tak nemohol zaspať. A po pár pohárikoch sa mi to môže skôr podariť. Na druhej strane sme sa niektorí videli po viacerých mesiacoch a mali sme si čo povedať. Tak mi ani Sedláčkovo podpichovanie nerobilo problémy a celkom dobre som sa bavil. Objavila sa celá krabica piva, aj chladnička bola plná. Slávek mal deň, k dobrej nálade sa pridal aj Burjaniv, ktorý priniesol gitaru a dokonca sa začalo spievať. Došlo to tak ďaleko, že som sa pristihol, že spievam s ostatnými. Nálada bola naozaj dobrá. Na staré hriechy sa nespomínalo, pretože hrozba odchodu visela stále nad všetkými. Pred polnocou sa reč zvrtla práve na vzniknutú situáciu. Všetci boli nespokojní s postupom, ktorým nás vlastne predali.

Začali silnieť reči, že by sme sa nemali nechať, že by sme mali niečo urobiť, aby nás Potrubí nedostalo tak ľahko. Základ myšlienky bol správny. Veď, keď bol za všetky nedostatky zodpovedný Chepos a jeho pracovníci, bolo prinajmenšom smiešne, aby všetci títo neschopní ľudia prešli do Potrubia, kde samozrejme budú pracovať úplne inak a bezchybne. O masle na hlavách vedenia Škodaexportu a nimi zapríčinenej nepripravenosti realizácie ník otvorene nehovoril. Ako stúpala nálada, dvíhala sa aj buričská atmosféra. Ale určite jej pomohla aj klesajúca hladina whisky vo fľašiach. Päť minút pred polnocou sa postavil Paláček, vyžiadal si ticho a prvý krát od začiatku prehovoril ako poriadny šéf. Navrhol vyhlásiť štrajk, radšej nech sa všetci necháme poslať domov, ako pomáhať v takom podraze na Chepos. Všetci to prijali kladne a zaprisahávali sa, že ráno zrušia dohodu s PTP a nech si za nás hľadajú náhradu. Nápad to bol dobrý. Len som pochyboval o jeho realizácii. Vedel som, že mnohí majú eminentný záujem tu zostať za každú cenu, že vlastne Paláček je jediný kmeňový zamestnanec Cheposu, ktorý doplatí určite na zmenu dodávateľa. Aj vypitý alkohol u mnohých prebudil emócie, ktoré asi do rána upadnú. Ale, keby sa tak naozaj stalo, bola by to páka na zvýšenie platov. Lebo poslať preč zo dvadsať skúsených ľudí a nahradiť ich inými, to by bola veľmi ťažká úloha, lebo doma napriek tvrdeniu vedenia Potrubí, žiadni noví pracovníci nečakajú. Podľa mňa nás tu musia udržať, ak nechcú skončiť rovnako ako Chepos.

Využil som chvíľu debaty a pochválil som Paláčka za jeho preslov. Bolo to prvý krát, žiaľ aj naposledy, kedy nenechal za seba hovoriť a konať niekoho iného.

 

Indické denníky 164

21.05.2018

18.5. Ťažko zaspávam a skoro sa budím, idem do roboty, doma sa mi nechce byť. Betonáž sa neskončila, Havran je preč a Peťko sa hrá na šéfa. Zmätok s benzínom a plynom, míňa sa , varíme viac »

Indické denníky 163

17.05.2018

15.5. Ohlásil sa Kubíček, ale peniaze nemá. Mondel opäť blbol aj Peťko. S Kubíčkom som sa vyrovnal a odovzdal všetky prachy, auto je bez benzínu. Dal som si na úložku 600 USD, zvyšok sa viac »

Indické denníky 162

14.05.2018

11.5. Pracujeme na zmeny. Mondel poslal ďalší list. Začínam upratovať stôl a selektovať veci, ktoré beriem domov. Je stále horúco a ešte bude. Zvýšené tempo na stavbe sa prejavuje čoraz viac »

Ľubomír Kopáček

Expert ku GDPR: Firmy investovali do právnikov, budú robiť ďalej to isté

24.05.2018 22:00

"Je predsa hlúposť, aby som si bral zákaznícku kartu, keď mi ju ponúknu pri náhodnom, jednorazovom nákupe," vraví expert na kybernetickú bezpečnosť Ľubomír Kopáček.

ženy, nákupy

GDPR. Ochráni zákon súkromie?

24.05.2018 22:00

Osobné údaje ľudí sú vždy tovarom, okolo ktorého sa točí veľký biznis. Od piatka 25. mája sa však môžete rozhodnúť, či na to dáte súhlas.

korupcia, úplatok

V Španielsku padli vysoké tresty za korupciu vládnych ľudovcov

24.05.2018 21:18

Viac ako dvom desiatkam španielskych podnikateľov a politikov vymeral vo štvrtok španielsky súd vysoké väzenské tresty.

Eurobankovky, peniaze

Taliani môžu spustiť dlhovú krízu ako Gréci

24.05.2018 21:14

Taliansko môže spôsobiť ďalšiu dlhovú krízu, podobne ako Grécko, ak sa politiky novej talianskej vlády sústredia výhradne na zvýšenie výdavkov.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 197
Celková čítanosť: 107156x
Priemerná čítanosť článkov: 544x

Autor blogu

Kategórie