Založ si blog

Indické denníky 60

25.8. Porada s Justom pokračuje, aj kecy o plánovaní. Ideme s Mirom do mesta, testy, potraviny, fotky. Na tenise som nebol, pršalo. Večer sedíme a pijeme, o polnoci vyhlásil Paláček štrajk s odchodom domov. Uvidíme, asi sa z toho vyspia

Ráno ma budí dážď, netrpezlivo čakám, či prestane, ale prší takmer do ôsmej. Teda z  tenisu nič nie je. Škoda. Musím teda iba do roboty. Na dnes máme plánovaný seminár o novom spracovávaní údajov zo stavby. Týka sa formy sledovanie denných výkonov. Na moju otázku, prečo nie sú rozpočty, alebo aspoň výkazy výmer, mi nik nevie odpovedať. Podľa týchto podkladov by sa najlepšie vedelo odsledovať, koľko čoho bolo v ten deň postavené. Ale požiadavka na percentuálne sledovanie skompletizovania stavby je dosť nezmyselná.  Chvíľu o tom diskutujeme, ale nevedie to k žiadnemu výsledku. Ťažko môžeme podľa objemu prác hrubej stavby povedať, že sme hotoví na 90 %, keď objemovo menej obsažné inštalácie zaberú ďaleko viac času ako povedzme murovačky. A termín dokončenia sa odvíja práve od takýchto drobností, ktoré sú prácne a postup zdržujú.  Aj dnes pokračujú pohovory s Justom, keďže už aj Miro ich má za sebou, vyrážame do mesta. Smerujeme na kliniku doktora Ačáriu. Trochu ma to prekvapilo, skôr som si myslel, že to je právnik. Ale bol to lekár, vraj veľmi úspešný. Mne však stále pripomínal sicílskeho mafiána. Išli sme tam peši, treba trochu pohybu. Po krátkom hľadaní sme objekt našli. V prijímacej miestnosti sme sa ohlásili. Musíme však trochu počkať. Z haly vedie chodba k ošetrovniam, na druhej strane je akási prijímacia miestnosť. Postavili sme sa vedľa dverí. Každopádne je táto nemocnica na vyššej úrovni ako Tanwarova v Abu, ale do našich kliník to má stále ďaleko. Začína sa ma zmáhať opäť neurčitý strach. Kto vie, aké všelijaké prípady chorôb tu môžu byť. Spomenul som si tiež na injekciu , ktorú som dostal v Abu, pocit neistoty ešte zosilnel. Ani spomienka na malomocnú zo stanice pred odchodom do Bombaj nebola najpríjemnejšia. Teraz sa ukáže, či ihla bola sterilná, alebo nie. Po polroku pobytu sme mohli nachytať hocijaké svinstvo. A ošetrovateľ, ktorý nás zavolal dovnútra tiež nevzbudzoval sto percentnú dôveru. Už som zabudol, že väčšinu prác, ktoré u nás vykonávajú ženy, v Indii robia muži. Aj sestričky boli vlastne bratia. Odobratie krvi trvalo iba chvíľu a vyzeralo profesionálne, teraz musíme počkať do poobedia, keď nám dajú výsledky.

Aby sme zabili čas, vybrali sme sa do mesta na nákupy. Zobrali sme auto a zaviezli sa do Pink City. Prešli sme niekoľko zlatníctiev, nechali sme si predložiť ukážky zlatníckych prác. Nakoniec v jednom kupujeme zopár zlatých retiazok. Zlato tu je minimálne 22 karátové a stojí polovicu toho čo u nás doma 18. Včerajšie diéty sa dobre hodia.  Investovali sme takto zopár tisíc. Teraz už treba len šperky preniesť domov. Mám síce vyskúšaný spôsob zaslania v liste, ale s pravým zlatom sa mi tak riskovať nechce. Zastavujeme sa ešte aj v obchode s potravinami a kupujeme konzervy, hlavne mäsové, ktoré v Abu nie je dostať kúpiť. Beriem niekoľko lančmítov a párky. Budem mať na raňajky zmenu. Na obed si dávame pizzu a ideme naspäť na kliniku. Tu nás už čakajú zalepené obálky s výsledkami. Mierne napätý ju otváram. Ale všetko je v poriadku. Potvrdenie potrebné pre predĺženie pobytu v Indii je negatívne, som v poriadku. Tak môžeme ísť do Dillí. Vraciame sa do kancelárie. Miro volá do Dillí a zabezpečuje tam, aby nás zajtra niekto čakal a išiel s nami na prisťahovalecký úrad vybaviť potrebné formality.  Predpokladáme, že okolo desiatej budeme tam.

Večer sa koná slávnostná večera. Indický kuchár, ktorého chlapci naučili variť na český spôsob, prichystal večeru, s ktorou sa chceli pochváliť. Bola sviečková na smotane s knedľou. Naozaj skoro ako doma. Po večeri nastalo popíjanie. Nemal som naň veľmi chuť, lebo sme sa dohodli s Mirom, že chceme skoro ráno vyraziť. A ja nerád spím v aute. Ale vedel som, že tu bude  tak taký veľký hluk, že by som na poschodí aj tak nemohol zaspať. A po pár pohárikoch sa mi to môže skôr podariť. Na druhej strane sme sa niektorí videli po viacerých mesiacoch a mali sme si čo povedať. Tak mi ani Sedláčkovo podpichovanie nerobilo problémy a celkom dobre som sa bavil. Objavila sa celá krabica piva, aj chladnička bola plná. Slávek mal deň, k dobrej nálade sa pridal aj Burjaniv, ktorý priniesol gitaru a dokonca sa začalo spievať. Došlo to tak ďaleko, že som sa pristihol, že spievam s ostatnými. Nálada bola naozaj dobrá. Na staré hriechy sa nespomínalo, pretože hrozba odchodu visela stále nad všetkými. Pred polnocou sa reč zvrtla práve na vzniknutú situáciu. Všetci boli nespokojní s postupom, ktorým nás vlastne predali.

Začali silnieť reči, že by sme sa nemali nechať, že by sme mali niečo urobiť, aby nás Potrubí nedostalo tak ľahko. Základ myšlienky bol správny. Veď, keď bol za všetky nedostatky zodpovedný Chepos a jeho pracovníci, bolo prinajmenšom smiešne, aby všetci títo neschopní ľudia prešli do Potrubia, kde samozrejme budú pracovať úplne inak a bezchybne. O masle na hlavách vedenia Škodaexportu a nimi zapríčinenej nepripravenosti realizácie ník otvorene nehovoril. Ako stúpala nálada, dvíhala sa aj buričská atmosféra. Ale určite jej pomohla aj klesajúca hladina whisky vo fľašiach. Päť minút pred polnocou sa postavil Paláček, vyžiadal si ticho a prvý krát od začiatku prehovoril ako poriadny šéf. Navrhol vyhlásiť štrajk, radšej nech sa všetci necháme poslať domov, ako pomáhať v takom podraze na Chepos. Všetci to prijali kladne a zaprisahávali sa, že ráno zrušia dohodu s PTP a nech si za nás hľadajú náhradu. Nápad to bol dobrý. Len som pochyboval o jeho realizácii. Vedel som, že mnohí majú eminentný záujem tu zostať za každú cenu, že vlastne Paláček je jediný kmeňový zamestnanec Cheposu, ktorý doplatí určite na zmenu dodávateľa. Aj vypitý alkohol u mnohých prebudil emócie, ktoré asi do rána upadnú. Ale, keby sa tak naozaj stalo, bola by to páka na zvýšenie platov. Lebo poslať preč zo dvadsať skúsených ľudí a nahradiť ich inými, to by bola veľmi ťažká úloha, lebo doma napriek tvrdeniu vedenia Potrubí, žiadni noví pracovníci nečakajú. Podľa mňa nás tu musia udržať, ak nechcú skončiť rovnako ako Chepos.

Využil som chvíľu debaty a pochválil som Paláčka za jeho preslov. Bolo to prvý krát, žiaľ aj naposledy, kedy nenechal za seba hovoriť a konať niekoho iného.

 

Indické denníky 106

10.12.2017

9.12. Sedím celý deň doma, večer volám taxi ideme po Novákovcov a ideme do ZK. Vo vestibule stoja nastúpené štyri triedy, búrlivý potlesk, oživenie v sále. Zábava však iba priemerná. Nad viac »

Indické denníky 105

09.12.2017

7./8. 12. Odchod na letisko, batožinu podávam až do Bratislavy. Prehliadka O.K., lietadlo prázdne, spím na troch sedadlách, ťahá od nôh. Letíme stále v noci, nad Belehradom zatemnenie. Slnko viac »

Indické denníky 104

08.12.2017

7.12. Opäť na office. Letenka je zaknihovaná, Mráz opäť sľubuje výlet. Kupujem si večeru a prechádzam sa okolo ubytovne, čakám na odlet. Je zaujímavé, že rovnako netrpezlivo, ako som viac »

nobel, ican, Fihnová, Thurlowová

V Osle a Štokholme odovzdali Nobelove ceny

10.12.2017 21:01

Šéfka kampane ICAN Beatrice Fihnová uviedla, že máme pred sebou "voľbu medzi dvoma koncami: koncom jadrových zbraní a koncom nás, ľudí,"

dieťa, mlieko, dojčenie

Francúzi sťahujú dojčenské mlieko od Lactalisu. Hrozí salmonelóza

10.12.2017 20:56

Francúzske úrady oznámili masívne stiahnutie dojčenského mlieka vyrábaného skupinou Lactalis pre Francúzsko aj pre zahraničné trhy.

libanon, bejrut, protest, izrael, jeruzalem

Hnev na Blízkom východe nepoľavuje

10.12.2017 20:11

Pálenie amerických a izraelských vlajok, hádzanie kameňov či nápisy typu Trump prináša katastrofu. Aj tak vyzeral víkend na Blízkom východe.

spojena bratislava, elektricka, bratislava

Električka pri novom SND straší Bratislavčanov

10.12.2017 20:00

Plánovaná električková trať v blízkosti novej budovy Slovenského národného divadla (SND) vyvolala veľké vášne.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 142
Celková čítanosť: 65221x
Priemerná čítanosť článkov: 459x

Autor blogu

Kategórie