Založ si blog

Indické denníky 56

            20.8. Ráno ma budí dážď, stavba je pod vodou. O 11. vyrážam do Džodpúru, cesta je zapchaná, meníme koleso. Spím hore, Miro tu má nového spolubývajúceho.

Na tento týždeň sa celkom teším. Keby vydržalo počasie, mohlo by to byť celkom fajn. Podľa správ bude treba ísť aj do Džajpúru podpísať zmluvy. Mám v pláne stráviť nedeľu u Mira, potom navštíviť Kubíčka a vyraziť na rande s PTP. Celý týždeň budem na cestách, trochu pobudnem medzi ľuďmi, možno si zahrám aj tenis. To som nerobil už strašne dávno. Listujem v denníku, naposledy som hral 17.4., to je viac ako štyri mesiace.

Ale ráno sa moje očakávania zdali nesplniteľné, budím sa na pleskot dažďových kvapiek. Vonku zúri prietrž, jedna z najhorších tohto roku. Síce pred ôsmou to utíchlo, ale krátka návšteva na stavbe ma presvedčila o tom, že tu nebudem nikomu chýbať. Všetko je opäť pod vodou, hotová potopa. Ale škody sú už menšie, lebo základy vo všetkých výkopoch sme stihli už dokončiť. Preto pokojne nasadám do auta a vyrážame na cestu. Mal som v pláne ísť na Mont, ale po takomto lejaku bude cesta zlá, preto otáčame rovno na diaľnicu. Je krátko pred obedom, keď sa dostávame do dlhočiznej kolóny. Kamióny lemujú cestu z oboch strán. Voda rozmočila krajnice, z jamiek narobila výmole a priekopy, chatrné podvozky nákladiakov to nevydržali, a veľa ich s defektmi a polámanými nápravami stojí krížom cez cestu. Obchádzajú sa veľmi ťažko, každý chce byť prvý. Našťastie naše malé auto si vždy nájde cestu a posúva sa síce pomaly, ale iste dopredu. Cesta je takto zablokovaná na úseku 12 kilometrov, podľa tachometra. Treba nechať, že vodiči majú aspoň toľko rozumu, že nechávajú medzi autami ako také medzery a nie sú naukladaní jeden na druhom. Preto sa pri predbiehaní máme kam schovať pred protiidúcimi vozidlami.

Ledva sme sa z tejto zápchy vymotali a už sme v Sirožskom priesmyku narazili na ďalšiu. Takto to pokračovalo takmer celú cestu. Mimo miest sa dalo celkom dobre postupovať, ale v okolí miest a v nich bola situácia takmer nemožná. Hlavne okolo Sanderao bola cesta úplne zničená, asfalt voda odplavila úplne a jazdilo sa obrovskými výmoľmi plnými vody. Nadskakovali sme koľajami,  ktoré  robotníci zapĺňali drveným kameňom. V jednom okamžiku mi dobre zovrelo srdce. Oproti idúci kamión naložený na maximálnu možnú výšku sa k nám približoval kolísavou jazdou. My sme išli rigolom v protismere, v okamžiku keď sme sa míňali, nás delilo iba pár centimetrov. V tom vbehol kolesom do jamy a celé vozidlo sa naklonilo smerom k nám, už som ho videl, ako padá nabok a urobí z nás palacinku. Ale šťastnou náhodou náklon neprekonal kritický bod a celá korba sa vrátila do pôvodnej polohy. Ja som však už mal hlavu pod palubnou doskou prichystaný na najhoršie. Ale Mahindra stál pri nás. Vyviazli sme. Len to odskákalo predné koleso. V meste Džos zastal, vystúpil z auta a začal ho obchádzať. Potom skonštatoval, že máme defekt. Ako to videl, neviem, lebo všetky kolesá boli takmer po os ponorené do vody. Ale mal pravdu. Potiahli sme ešte pár metrov a odstavili auto na kopci hliny. Jeho podozrenie bolo pravdivé, pneumatika bola prázdna. Vymeniť ju netrvalo dlho, ale odmietol som pokračovať v ceste, pokiaľ ju nedá opraviť. Prípadný ďalší defekt, ak by sme ho dostali v neobývanej oblasti, by nám znemožnil pokračovať v ceste. Našťastie Sanderao je mesto a má všetko potrebné na opravu, netrvalo mu ani pol hodiny a vrátil sa s opraveným kolesom. Hodil rezervu do kufra a pokračovali sme v ceste. Do Pali sme sa dostali o pol tretej. Pôvodne som chcel ísť ku Kubíčkovi cestou hore, aby som sa nemusel vracať, ale teraz už bolo po pracovnej dobe, veď bola sobota, preto sme ťahali rovno do Džodpúru.

Aj druhá časť cesty bola veľmi zničená. Pred dom sme sa dostali až takmer o dve hodiny. Tam som sa zoznámil s novým obyvateľom, Miro mal spolubývajúceho. Miesto Kamila sa nasťahoval Láďo Novák, mal na starosti optické káble. Moja izba na poschodí bola voľná, tak som sa ubytoval. Láďo bol technický talent. Mal tu bývať nejaký čas, preto vymýšľal všelijaké zlepšenia. Jedno z nich aj realizoval a namontoval do nádrže na vodu snímač hladiny a automatický spínač na čerpanie vody. Teraz už nemuseli behať na strechu sledovať, koľko vody tam je a čerpadlo prečerpalo z podzemnej nádrže vodu vždy, keď hladina vo vrchnej klesla pod určenú výšku. A potreboval na to len zopár drôtov a žiletiek. Tiež mal svoje vlastné auto a tak aj šoféri, ktorí tu boli teraz traja, sa cítili lepšie. Aj keď spali v garáži na jednej posteli.  Táto družnosť a schopnosť potlačiť sa na jednom kuse nábytku, vo mne vzbudzovala obavy, či náhodou nemáme šťastie na homosexuálnych domorodcov, ktorých tu je vidieť omnoho viac ako v Európe, ale údajne to nebola pravda, ako tvrdil Džos. Pri jednom rozhovore sa priznal, že má doma snúbenicu a tu na severe si zarába na to, aby sa doma mohol oženiť. Nech to s nimi bolo ako bolo, boli veľmi veselí a šťastní aj na jednej posteli. Dokonca som mal dojem, že Džos sem rád jazdí práve pre spoločnosť.

Miro prišiel až na večeru, hoci bola sobota, musel zostať na stavbe, lebo sa na niečom pracovalo.

 

Na druhý deň mi Miro vybavil návštevu u lekára. Z toho daždivého počasia a sparna som mal po tele množstvo potničiek a vyrážok, ktoré dosť svrbeli. Už som spomenul, že na ne bol dosť účinný tekutý púder, ale jeho zásoby som mal obmedzené. Majiteľ domu a sused zároveň bol lekár. Preto som za ním zaskočil. Pomerne ochotne ma prezrel a predpísal mi nejaké mastičky. Vraj nech sa o týždeň opäť ukážem. Zašli sme do mesta vybrať lieky. Išiel s nami aj Láďo a bola to sranda. Ten už v Indii bol a naučil sa aj hindí. Bolo veselé sledovať tváre obchodníkov, keď sa začal jednať o cenu v ich jazyku,  rozhodne však získaval najlepšie ceny. Bol by skvelým nákupcom. Po návrate som si natrel postihnuté miesta a takmer okamžite sa mi uľavilo, mohol by som sa z tých problémov dostať.

Večer volám domov, všetko je v poriadku. Ukázalo sa, že aj Miro má veľkú obľubu v telefonovaní, najmä keď sme si posedeli, chytávala ho akási nostalgia, ktorú zaháňal okamžitým volaním domov, nech to bolo hocikomu. Najlepší čas bol okolo polnoci, keď doma bol už večer. Našťastie tu bolo STD, ktoré fungovalo 24 hodín denne a jeho majiteľ pre nás zariaďoval nábytok a prenájmy domov, tak rád a trpezlivo sedel pri nás, keď sme volali v hocijakom, aj nemožnom čase.

Indické denníky 95

21.11.2017

20.11 Ráno som si chcel pospať, ale nedarí­ sa, hoci sme pozerali TV do 1.00, dávali Miss Word, vyhrala Indka! Nebola sí­ce najkrajšia, ale nech. Nákupy, upratovanie, opaľovanie na streche, viac »

Indické denníky 94

20.11.2017

18.11. Na stavbe, v meste, zariaďujeme druhý dom, bude vydra. Maroš sa odsťahoval. Zabehávame nový životný rytmus. Maroš stále býva vo vedľajšej izbe. Pokiaľ je to možné, beriem ho v viac »

Indické denníky 93

17.11.2017

16.11.Konečne som dobre spal, zdá sa, že to prechádza. Džos sa vrátil z opravy, aj auto už funguje. Po obede sa objavil nový zásobovač. Zajtra ho presťahujem, chcem mať svoj kľud. Treba ísť viac »

trump

USA uvalili nové sankcie na KĽDR, aj na čínske subjekty

21.11.2017 21:40

USA uvalili sankcie na štyri čínske obchodné spoločnosti a jedného Číňana, ktorí s KĽDR vykonávali obchodmi vo výške stoviek miliónov dolárov.

Zimbabwe, Harare

Africký dinosaurus neumrie v úrade

21.11.2017 19:34

Autoritársky prezident Zimbabwe, 93-ročný Robert Mugabe, sa týždeň po tom, čo ho armáda držala v domácom väzení, rozhodol odstúpiť.

Rusko

Úteku Ruska má zabrániť náramok

21.11.2017 19:20

Za údajnú objednávku vraždy Sylvie Volzovej bude Pavol Rusko ďalej stíhaný na slobode. Ďalší pohyb Ruska sleduje elektronický náramok.

Theresa Mayová, premiérka

Britské médiá: Londýn je ochotný za podmienky brexitu zaplatiť viac

21.11.2017 19:15

Ministri britskej vlády sa podľa BBC zhodli na potrebe ponúknuť EÚ za urovnanie financií v rámci takzvaného brexitu viac peňazí.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 130
Celková čítanosť: 59953x
Priemerná čítanosť článkov: 461x

Autor blogu

Kategórie