Založ si blog

Indické denníky 56

            20.8. Ráno ma budí dážď, stavba je pod vodou. O 11. vyrážam do Džodpúru, cesta je zapchaná, meníme koleso. Spím hore, Miro tu má nového spolubývajúceho.

Na tento týždeň sa celkom teším. Keby vydržalo počasie, mohlo by to byť celkom fajn. Podľa správ bude treba ísť aj do Džajpúru podpísať zmluvy. Mám v pláne stráviť nedeľu u Mira, potom navštíviť Kubíčka a vyraziť na rande s PTP. Celý týždeň budem na cestách, trochu pobudnem medzi ľuďmi, možno si zahrám aj tenis. To som nerobil už strašne dávno. Listujem v denníku, naposledy som hral 17.4., to je viac ako štyri mesiace.

Ale ráno sa moje očakávania zdali nesplniteľné, budím sa na pleskot dažďových kvapiek. Vonku zúri prietrž, jedna z najhorších tohto roku. Síce pred ôsmou to utíchlo, ale krátka návšteva na stavbe ma presvedčila o tom, že tu nebudem nikomu chýbať. Všetko je opäť pod vodou, hotová potopa. Ale škody sú už menšie, lebo základy vo všetkých výkopoch sme stihli už dokončiť. Preto pokojne nasadám do auta a vyrážame na cestu. Mal som v pláne ísť na Mont, ale po takomto lejaku bude cesta zlá, preto otáčame rovno na diaľnicu. Je krátko pred obedom, keď sa dostávame do dlhočiznej kolóny. Kamióny lemujú cestu z oboch strán. Voda rozmočila krajnice, z jamiek narobila výmole a priekopy, chatrné podvozky nákladiakov to nevydržali, a veľa ich s defektmi a polámanými nápravami stojí krížom cez cestu. Obchádzajú sa veľmi ťažko, každý chce byť prvý. Našťastie naše malé auto si vždy nájde cestu a posúva sa síce pomaly, ale iste dopredu. Cesta je takto zablokovaná na úseku 12 kilometrov, podľa tachometra. Treba nechať, že vodiči majú aspoň toľko rozumu, že nechávajú medzi autami ako také medzery a nie sú naukladaní jeden na druhom. Preto sa pri predbiehaní máme kam schovať pred protiidúcimi vozidlami.

Ledva sme sa z tejto zápchy vymotali a už sme v Sirožskom priesmyku narazili na ďalšiu. Takto to pokračovalo takmer celú cestu. Mimo miest sa dalo celkom dobre postupovať, ale v okolí miest a v nich bola situácia takmer nemožná. Hlavne okolo Sanderao bola cesta úplne zničená, asfalt voda odplavila úplne a jazdilo sa obrovskými výmoľmi plnými vody. Nadskakovali sme koľajami,  ktoré  robotníci zapĺňali drveným kameňom. V jednom okamžiku mi dobre zovrelo srdce. Oproti idúci kamión naložený na maximálnu možnú výšku sa k nám približoval kolísavou jazdou. My sme išli rigolom v protismere, v okamžiku keď sme sa míňali, nás delilo iba pár centimetrov. V tom vbehol kolesom do jamy a celé vozidlo sa naklonilo smerom k nám, už som ho videl, ako padá nabok a urobí z nás palacinku. Ale šťastnou náhodou náklon neprekonal kritický bod a celá korba sa vrátila do pôvodnej polohy. Ja som však už mal hlavu pod palubnou doskou prichystaný na najhoršie. Ale Mahindra stál pri nás. Vyviazli sme. Len to odskákalo predné koleso. V meste Džos zastal, vystúpil z auta a začal ho obchádzať. Potom skonštatoval, že máme defekt. Ako to videl, neviem, lebo všetky kolesá boli takmer po os ponorené do vody. Ale mal pravdu. Potiahli sme ešte pár metrov a odstavili auto na kopci hliny. Jeho podozrenie bolo pravdivé, pneumatika bola prázdna. Vymeniť ju netrvalo dlho, ale odmietol som pokračovať v ceste, pokiaľ ju nedá opraviť. Prípadný ďalší defekt, ak by sme ho dostali v neobývanej oblasti, by nám znemožnil pokračovať v ceste. Našťastie Sanderao je mesto a má všetko potrebné na opravu, netrvalo mu ani pol hodiny a vrátil sa s opraveným kolesom. Hodil rezervu do kufra a pokračovali sme v ceste. Do Pali sme sa dostali o pol tretej. Pôvodne som chcel ísť ku Kubíčkovi cestou hore, aby som sa nemusel vracať, ale teraz už bolo po pracovnej dobe, veď bola sobota, preto sme ťahali rovno do Džodpúru.

Aj druhá časť cesty bola veľmi zničená. Pred dom sme sa dostali až takmer o dve hodiny. Tam som sa zoznámil s novým obyvateľom, Miro mal spolubývajúceho. Miesto Kamila sa nasťahoval Láďo Novák, mal na starosti optické káble. Moja izba na poschodí bola voľná, tak som sa ubytoval. Láďo bol technický talent. Mal tu bývať nejaký čas, preto vymýšľal všelijaké zlepšenia. Jedno z nich aj realizoval a namontoval do nádrže na vodu snímač hladiny a automatický spínač na čerpanie vody. Teraz už nemuseli behať na strechu sledovať, koľko vody tam je a čerpadlo prečerpalo z podzemnej nádrže vodu vždy, keď hladina vo vrchnej klesla pod určenú výšku. A potreboval na to len zopár drôtov a žiletiek. Tiež mal svoje vlastné auto a tak aj šoféri, ktorí tu boli teraz traja, sa cítili lepšie. Aj keď spali v garáži na jednej posteli.  Táto družnosť a schopnosť potlačiť sa na jednom kuse nábytku, vo mne vzbudzovala obavy, či náhodou nemáme šťastie na homosexuálnych domorodcov, ktorých tu je vidieť omnoho viac ako v Európe, ale údajne to nebola pravda, ako tvrdil Džos. Pri jednom rozhovore sa priznal, že má doma snúbenicu a tu na severe si zarába na to, aby sa doma mohol oženiť. Nech to s nimi bolo ako bolo, boli veľmi veselí a šťastní aj na jednej posteli. Dokonca som mal dojem, že Džos sem rád jazdí práve pre spoločnosť.

Miro prišiel až na večeru, hoci bola sobota, musel zostať na stavbe, lebo sa na niečom pracovalo.

 

Na druhý deň mi Miro vybavil návštevu u lekára. Z toho daždivého počasia a sparna som mal po tele množstvo potničiek a vyrážok, ktoré dosť svrbeli. Už som spomenul, že na ne bol dosť účinný tekutý púder, ale jeho zásoby som mal obmedzené. Majiteľ domu a sused zároveň bol lekár. Preto som za ním zaskočil. Pomerne ochotne ma prezrel a predpísal mi nejaké mastičky. Vraj nech sa o týždeň opäť ukážem. Zašli sme do mesta vybrať lieky. Išiel s nami aj Láďo a bola to sranda. Ten už v Indii bol a naučil sa aj hindí. Bolo veselé sledovať tváre obchodníkov, keď sa začal jednať o cenu v ich jazyku,  rozhodne však získaval najlepšie ceny. Bol by skvelým nákupcom. Po návrate som si natrel postihnuté miesta a takmer okamžite sa mi uľavilo, mohol by som sa z tých problémov dostať.

Večer volám domov, všetko je v poriadku. Ukázalo sa, že aj Miro má veľkú obľubu v telefonovaní, najmä keď sme si posedeli, chytávala ho akási nostalgia, ktorú zaháňal okamžitým volaním domov, nech to bolo hocikomu. Najlepší čas bol okolo polnoci, keď doma bol už večer. Našťastie tu bolo STD, ktoré fungovalo 24 hodín denne a jeho majiteľ pre nás zariaďoval nábytok a prenájmy domov, tak rád a trpezlivo sedel pri nás, keď sme volali v hocijakom, aj nemožnom čase.

Indické denníky 123

19.02.2018

19. 2. Upratujem, periem, opaľujem sa, ostatní sú na Mt. Nevarím. Pozerám TV. Mirek sedí u Maroša a popíjajú. Ohlásil sa Solovic, chce prísť zajtra. Nedeľu trávim ako vždy. Dávam do poriadku viac »

Indické denníky 122

18.02.2018

18. 2. Ráno pozerám kriket, India prehrala zápas. Po betonáži je kľud. Kúpil som si rádio, teraz už potrebujem iba baterku. Volám domov, Šaška sa dala ku skautom. Opäť sa oteplieva. Mirek viac »

Indické denníky 121

17.02.2018

17.2. Na stavbe sa začína betónovať tretí základ. Skončili sme o 23.00, pretože sa pracovalo iba s dvomi miešačkami, okúpal som sa. Kovačovič ráno pokračoval na sever a my sme sa na stanici viac »

vučič

Zatkli Američanov a Ukrajinky, údajne fotografovali srbské vojenské objekty

19.02.2018 20:12

Nie je náhoda, že tak veľa cudzincov sa pokúšalo dostať do vojenských priestorov, vyhlásil srbský minister obrany. V krajine silnejú protizápadné nálady a posilňuje sa orientácia na Rusko.

fico, snem, smer

Smer plánuje veľkú obmenu tvárí v okresoch

19.02.2018 20:00

Premiér cez víkend povedal, že personálnych výmen sa netreba báť a „keď prestane fungovať bordel, je potrebné vymeniť dievčatá a nie postele“.

Putin

Putin sa osobne nezapojí do prezidentskej volebnej kampane

19.02.2018 18:42

Putin na rozdiel od svojich siedmich súperov kandiduje ako nezávislý.

corbyn

Mayová vyzvala Corbyna k otvorenosti okolo schôdzok s ŠtB

19.02.2018 18:41

Pracovník ŠtB médiám povedal, že Jeremy Corbyn s komunistickou tajnou políciou spolupracoval vedome. To britský politik odmietol.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 158
Celková čítanosť: 78839x
Priemerná čítanosť článkov: 499x

Autor blogu

Kategórie