Založ si blog

Indické denníky 56

            20.8. Ráno ma budí dážď, stavba je pod vodou. O 11. vyrážam do Džodpúru, cesta je zapchaná, meníme koleso. Spím hore, Miro tu má nového spolubývajúceho.

Na tento týždeň sa celkom teším. Keby vydržalo počasie, mohlo by to byť celkom fajn. Podľa správ bude treba ísť aj do Džajpúru podpísať zmluvy. Mám v pláne stráviť nedeľu u Mira, potom navštíviť Kubíčka a vyraziť na rande s PTP. Celý týždeň budem na cestách, trochu pobudnem medzi ľuďmi, možno si zahrám aj tenis. To som nerobil už strašne dávno. Listujem v denníku, naposledy som hral 17.4., to je viac ako štyri mesiace.

Ale ráno sa moje očakávania zdali nesplniteľné, budím sa na pleskot dažďových kvapiek. Vonku zúri prietrž, jedna z najhorších tohto roku. Síce pred ôsmou to utíchlo, ale krátka návšteva na stavbe ma presvedčila o tom, že tu nebudem nikomu chýbať. Všetko je opäť pod vodou, hotová potopa. Ale škody sú už menšie, lebo základy vo všetkých výkopoch sme stihli už dokončiť. Preto pokojne nasadám do auta a vyrážame na cestu. Mal som v pláne ísť na Mont, ale po takomto lejaku bude cesta zlá, preto otáčame rovno na diaľnicu. Je krátko pred obedom, keď sa dostávame do dlhočiznej kolóny. Kamióny lemujú cestu z oboch strán. Voda rozmočila krajnice, z jamiek narobila výmole a priekopy, chatrné podvozky nákladiakov to nevydržali, a veľa ich s defektmi a polámanými nápravami stojí krížom cez cestu. Obchádzajú sa veľmi ťažko, každý chce byť prvý. Našťastie naše malé auto si vždy nájde cestu a posúva sa síce pomaly, ale iste dopredu. Cesta je takto zablokovaná na úseku 12 kilometrov, podľa tachometra. Treba nechať, že vodiči majú aspoň toľko rozumu, že nechávajú medzi autami ako také medzery a nie sú naukladaní jeden na druhom. Preto sa pri predbiehaní máme kam schovať pred protiidúcimi vozidlami.

Ledva sme sa z tejto zápchy vymotali a už sme v Sirožskom priesmyku narazili na ďalšiu. Takto to pokračovalo takmer celú cestu. Mimo miest sa dalo celkom dobre postupovať, ale v okolí miest a v nich bola situácia takmer nemožná. Hlavne okolo Sanderao bola cesta úplne zničená, asfalt voda odplavila úplne a jazdilo sa obrovskými výmoľmi plnými vody. Nadskakovali sme koľajami,  ktoré  robotníci zapĺňali drveným kameňom. V jednom okamžiku mi dobre zovrelo srdce. Oproti idúci kamión naložený na maximálnu možnú výšku sa k nám približoval kolísavou jazdou. My sme išli rigolom v protismere, v okamžiku keď sme sa míňali, nás delilo iba pár centimetrov. V tom vbehol kolesom do jamy a celé vozidlo sa naklonilo smerom k nám, už som ho videl, ako padá nabok a urobí z nás palacinku. Ale šťastnou náhodou náklon neprekonal kritický bod a celá korba sa vrátila do pôvodnej polohy. Ja som však už mal hlavu pod palubnou doskou prichystaný na najhoršie. Ale Mahindra stál pri nás. Vyviazli sme. Len to odskákalo predné koleso. V meste Džos zastal, vystúpil z auta a začal ho obchádzať. Potom skonštatoval, že máme defekt. Ako to videl, neviem, lebo všetky kolesá boli takmer po os ponorené do vody. Ale mal pravdu. Potiahli sme ešte pár metrov a odstavili auto na kopci hliny. Jeho podozrenie bolo pravdivé, pneumatika bola prázdna. Vymeniť ju netrvalo dlho, ale odmietol som pokračovať v ceste, pokiaľ ju nedá opraviť. Prípadný ďalší defekt, ak by sme ho dostali v neobývanej oblasti, by nám znemožnil pokračovať v ceste. Našťastie Sanderao je mesto a má všetko potrebné na opravu, netrvalo mu ani pol hodiny a vrátil sa s opraveným kolesom. Hodil rezervu do kufra a pokračovali sme v ceste. Do Pali sme sa dostali o pol tretej. Pôvodne som chcel ísť ku Kubíčkovi cestou hore, aby som sa nemusel vracať, ale teraz už bolo po pracovnej dobe, veď bola sobota, preto sme ťahali rovno do Džodpúru.

Aj druhá časť cesty bola veľmi zničená. Pred dom sme sa dostali až takmer o dve hodiny. Tam som sa zoznámil s novým obyvateľom, Miro mal spolubývajúceho. Miesto Kamila sa nasťahoval Láďo Novák, mal na starosti optické káble. Moja izba na poschodí bola voľná, tak som sa ubytoval. Láďo bol technický talent. Mal tu bývať nejaký čas, preto vymýšľal všelijaké zlepšenia. Jedno z nich aj realizoval a namontoval do nádrže na vodu snímač hladiny a automatický spínač na čerpanie vody. Teraz už nemuseli behať na strechu sledovať, koľko vody tam je a čerpadlo prečerpalo z podzemnej nádrže vodu vždy, keď hladina vo vrchnej klesla pod určenú výšku. A potreboval na to len zopár drôtov a žiletiek. Tiež mal svoje vlastné auto a tak aj šoféri, ktorí tu boli teraz traja, sa cítili lepšie. Aj keď spali v garáži na jednej posteli.  Táto družnosť a schopnosť potlačiť sa na jednom kuse nábytku, vo mne vzbudzovala obavy, či náhodou nemáme šťastie na homosexuálnych domorodcov, ktorých tu je vidieť omnoho viac ako v Európe, ale údajne to nebola pravda, ako tvrdil Džos. Pri jednom rozhovore sa priznal, že má doma snúbenicu a tu na severe si zarába na to, aby sa doma mohol oženiť. Nech to s nimi bolo ako bolo, boli veľmi veselí a šťastní aj na jednej posteli. Dokonca som mal dojem, že Džos sem rád jazdí práve pre spoločnosť.

Miro prišiel až na večeru, hoci bola sobota, musel zostať na stavbe, lebo sa na niečom pracovalo.

 

Na druhý deň mi Miro vybavil návštevu u lekára. Z toho daždivého počasia a sparna som mal po tele množstvo potničiek a vyrážok, ktoré dosť svrbeli. Už som spomenul, že na ne bol dosť účinný tekutý púder, ale jeho zásoby som mal obmedzené. Majiteľ domu a sused zároveň bol lekár. Preto som za ním zaskočil. Pomerne ochotne ma prezrel a predpísal mi nejaké mastičky. Vraj nech sa o týždeň opäť ukážem. Zašli sme do mesta vybrať lieky. Išiel s nami aj Láďo a bola to sranda. Ten už v Indii bol a naučil sa aj hindí. Bolo veselé sledovať tváre obchodníkov, keď sa začal jednať o cenu v ich jazyku,  rozhodne však získaval najlepšie ceny. Bol by skvelým nákupcom. Po návrate som si natrel postihnuté miesta a takmer okamžite sa mi uľavilo, mohol by som sa z tých problémov dostať.

Večer volám domov, všetko je v poriadku. Ukázalo sa, že aj Miro má veľkú obľubu v telefonovaní, najmä keď sme si posedeli, chytávala ho akási nostalgia, ktorú zaháňal okamžitým volaním domov, nech to bolo hocikomu. Najlepší čas bol okolo polnoci, keď doma bol už večer. Našťastie tu bolo STD, ktoré fungovalo 24 hodín denne a jeho majiteľ pre nás zariaďoval nábytok a prenájmy domov, tak rád a trpezlivo sedel pri nás, keď sme volali v hocijakom, aj nemožnom čase.

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Indické denníky 176

30.06.2018

6. Striedavo na Vasante a na office, nuda, preberám balíčky a lístky. Sedíme pri TV. Včerajšok sme strávili viac menej na izbe, je tu pomerne veselo, odchádza na dovolenku alebo domov viacero viac »

Indické denníky 175

29.06.2018

24.6. Je tu nuda. Chodíme po meste a pozeráme pamiatky, Prezidentský palác, cestu Radžov, Miro točí na kameru. Stretli sme aj prezidenta, mimoriadne opatrenia. Letenku mám na stredu, aspoň budem viac »

branci

Reakcia na brancov? Nitra plánuje rómske poriadkové hliadky

22.09.2018 08:52

Náklady na projekt sú 196 293 eur.

Julian Assange

Rusko odmieta, že chcelo pomôcť Assangeovi utiecť z Británie

22.09.2018 08:17

"Ide o ďalší príklad dezinformácií a falošných správ", uvádza ruské veľvyslanectvo v Londýne.

Lucia Žitňanská

Koalícia nechce od Žitňanskej jej mandát

22.09.2018 07:00

Vládnej koalícii zostáva po odchode Žitňanskej z Mostu-Híd krehká parlamentná väčšina, k dobru má iba dvoch poslancov.

pocasie, teplo

V piatok sa definitívne skončilo leto

22.09.2018 06:00

Teploty klesnú o desať až pätnásť stupňov. Príde dážď a vietor, ktorý môže začiatkom týždňa prerásť do víchrice.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 129467x
Priemerná čítanosť článkov: 617x

Autor blogu

Kategórie