Založ si blog

Indické denníky 47

 

            27.7. Volám Dž., porada bude v piatok, inak pohoda. O 11. večer dorazila Kubíčkova sekretárka, musel som ju odprevadiť do Radhanpúru. Začína ma bolieť brucho, cestou mám horúčku. Ráno sa vraciame späť.

 

V tento deň sa neudialo vlastne nič zvláštne.  Je zaujímavé, že veselšie začínajú byť noci. A táto noc bola jedna z najdivokejších, nezačala vôbec dobre. Už po večeri som cítil, že opäť niečo na mňa lezie. Zasa som sa cítil ako pred chrípkou. Dôkladne som sa osprchoval, dal si tabletku a ľahol som si spať. Chcel som sa zregenerovať skôr, než to prepukne. Ale nebolo mi dopriate. O 11. mi niekto zvoní pri dverách., rozsvietim vonkajšie svetlá, ale vidím iba tmavé tváre. Otváram iba vnútorné dvere a pýtam sa,  čo sa deje. Do svetla vstupuje jedna z postáv, spoznávam ju. Je to Kubíčkova domorodá sekretárka. Otváram aj druhé dvere a pozývam ju dnu. Zdá sa veľmi rozrušená. Posadím ju do kresla a idem sa obliecť. Potom si nechávam vysvetliť, čo ju ku mne v tak neskorú hodinu privádza.

„Telefonovali mi z Dillí, aby som okamžite zariadila lekárske ošetrenie v Radhanpúre, vypukla tam dyzentéria, chcem, aby ste mi ukázali cestu.“ vychrlila na mňa. Musím ju zastaviť, ja neviem, kde je stanica tohto mena, patrí južnému úseku, nikdy som tam nebol. Podľa mňa je nezmyslom sa tam trepať v noci, keď aj tak nikoho nemusíme nájsť, odporúčam jej, aby sa zložila a ľahla si u mňa a ráno môže pokračovať, kam chce. Ale s takým návrhom nesúhlasí. Musí sa tam vraj dostať ešte v noci. Preto navrhujem druhé riešenie. Musí ísť na Palanpuru, kde býva Jožo Páleš, ten Radhanpúr určite pozná. Popisujem jej cestu k jeho domu. Zdá sa, že na takéto riešenie je ochotná pristúpiť. Ani tam som nebol, ale viem, kde sa nachádza, lebo pri cestách za žeriavom sme išli okolo. Dá sa to celkom dobre nájsť, je to prvá kolónia za križovatkou po pravej strane, potom predposledný dom na ľavej strane. Prekladá môj popis vodičovi, ktorý stojí vonku. Zdá sa, že je na odchode. Už som ju dostal takmer do dverí, keď vytiahla posledný tromf. Ona sa sama bojí, či by som nebol taký láskavý a nešiel do Palanpuru s ňou. Cesta v noci pre ženu nie je veľmi bezpečná. Udrela na moju gentlemanskú strunu, musel som privoliť. Dobre do Palanpuru ju zavediem. Vidina dobrého spánku sa rozplynula.

Navliekol som si šuštiakovú bundu a v mierne mizernej nálade som zamkol dom. Nasadla na zadné sedadlo svojho Maruti, ja som sa pichol vedľa šoféra, naviedol som auto pomedzi domy na diaľnicu a vyrazili sme dole. Bola práve polnoc. Cesta bola pomerne pustá, do Palanpúru sme dorazili ani nie za hodinu a na moje prekvapenie sme aj rýchlo našli Jožov dom, (keď som tam išiel druhý krát cez deň, hľadal som ho nepomerne dlhšie) vytiahli sme ho z postele. Pozval nás dnu, nalial pohárik whisky, ale do Radhanpúru odmietol ísť. Na kus papiera napísal orientačné body, podľa ktorých by sme mali ubytovňu Škodaexportu nájsť. Bolo mi jasné, že budem musieť pokračovať v ceste ja. Veď aj tak by som sa nemal ako vrátiť. Auto sme mali iba jedno. Na čo som predtým vôbec nepomyslel.

Teda sme sadli späť do auta, vrátili sa na križovatku a pustili sa smerom na Kandlu. Do Radhanpúru sme to mali asi 200 km. Teda tri hodiny jazdy. Vodič sa zdal v dobrej pohode, lepšej ako ja. Sekretárka sa snažila viesť rozhovor, ale ja som veľkú chuť nemal, cítil som sa ako pred chorobou. Povedal som jej to.  Na to odvetila, aby som si sklopil sedadlo a urobil si pohodlie, ona sa vraj pokúsi zahnať bolesti hlavy  masážou. No čo, zdriemnuť si môžem, nejaké ískanie vo vlasoch by mi nemalo uškodiť. Potočil som páčkou a spustil sedadlo tak, ako to bolo možné. Ľutoval som, že tam nie je opierka hlavy, ale keď som ju položil, oprela o niečo pohodlnejšie. Narazil som na pevné, ale teplé a mäkké ženské telo. Dievča sa zozadu oprela o operadlo a oboma rukami mi začala masírovať hlavu. Začala čelom a sluchami, ale vydržala tak iba chvíľu.  Rozopla mi zips na vetrovke a začala hladiť na hrudi. No to začalo byť zaujímavé! Táto činnosť prekročila bežnú starostlivosť a stávala sa jasnou výzvou. Necítil som sa dobre, ale porozmýšľal som. Bol som tu bez ženy viac ako šesť mesiacov. A teraz toto! Hormóny sa mi okamžite rozbúrili, ale hop! To predsa nie je možné! Sedíme na dvoch rôznych sedadlách v aute a je tu aj šofér. Bolo by to veľmi zaujímavé, ale v týchto podmienkach? Rozhodol som sa nechať všetkému voľný priebeh, uvidím, čo sa bude diať.

Masáž neustávala, cítil som jej dych na svojom krku, zdalo sa mi, že to robí celkom  rada. Skusmo som  natiahol ruku, ako zareaguje, keď sa jej dotknem? Čakal som, že sa stiahne, ale nie. Prakticky nezmenila polohu. Ani mi nič neuľahčila, ani nesťažovala. Postavu mala, ako som si všimol už v Abu, celkom dobrú, takú indickú. Bola malá, ale, povedali by sme bacuľatá. Ženy stredných vrstiev tu sú tak trochu moletné. Ale sádla na sebe veľa nemala. Pod sárí sa skrývalo pomerne pevné telo. Posunul som ruku trochu vyššie a nahmatal jej prsia. Aj tie boli pevné a teplé. Pri dotyku sa jej vzpriamili bradavky. Začal som mať pocit, že pravým cieľom tejto cesty je niečo iné, ako zachrániť niekoho pred dyzentériou. Dievča bolo celé žeravé. Ale čo som tu mohol robiť. Už som vyrástol z čias, keď by mi milovanie v aute robilo mimoriadne potešenie, vedel by som si predstaviť, že by sme si mohli užiť, ale predsa nie tu!

Pokúsil som sa nájsť cestu medzi látkou na telo, čo sa mi po chvíli aj podarilo, ale poloha, do ktorej som sa dostal, by vyhovovala viac masochistovi,  ruku som mal vykrútenú ako na škripci. Škoda, že nesedíme vedľa seba , mohli by sme to prežiť intenzívnejšie. Ale ak mala chuť na nejaké dobrodružstvo, prečo to nedokázala zariadiť, alebo prečo neprijala moje pozvanie na prenocovanie? Boli určite príjemnejšie polohy, ako táto. Chvíľu na mňa pôsobilo čaro okamžiku, potom sa začal ohlasovať zdravý rozum. Blbec, pozri, veď tu nie ste sami. Pozrel som na vodiča, ale ten sa plne venoval ceste. A vôbec nevieš, čo je to za ženu, môžeš niečo chytiť, do niečoho sa namočiť. Vnútorný hlas silnel. Dobro a zlo vo mne bojovali niekoľko kilometrov. Ruky preberali vnemy o ochote druhého tela spolupracovať, uvoľnené sárí poskytovalo možnosti nového pátrania, k dispozícii bolo brucho a možno by sa dalo dostať aj nižšie. Lákadlo to bolo veľké. Ale veľké boli aj dôvody proti. A tie aj nakoniec zvíťazili. Neviem, či sa tým mám chváliť. Ale v tomto okamžiku som pokušeniu odolal. Nie tu to nedokážem urobiť. Možno za priaznivejších podmienok, uvidíme…

Vrátil som ruky do pôvodnej polohy a naozaj som sa uvoľnil. Ešte ma chvíľu masírovala, ale tiež vycítila, že napätie opadlo. Otiahla sa a bolo..

.Zvyšok cestu som ju držal za ruku. Koniec koncov, čas ubehol veľmi rýchlo, boli sme Radhanpúre. Tržisko sme našli  hneď. Odrátali sme štvrtú ulicu na pravej strane a zabočili do nej. Potom mala prísť vysoká palma a posledný bol padnutý betónový stĺp. V tme sme asi palmu nevideli, lebo sme narazili na posledný orientačný bod. Tu niekde treba odbočiť doľava a nájsť zelený dom. Vystúpili sme z auta a peši chodíme uličkou, Je plná blata, ako skoro každá teraz v dažďoch. Domy sa v tme zdajú všetky rovnakej farby. Baterku nemáme, preto sa moceme potme. Vyberieme si jeden taký celkom schopný, ktorý by zodpovedal vybavením a začneme búchať na bránu. Trvá to niekoľko minút, kým sa vnútri rozsvietia svetla a ktosi odpovedá na otázky. Sekretárka sa vypytuje chlapíka vnútri na potrubárov, ale dobúchali sme sa do nesprávneho domu. Očakával som nadávky, že sme ich zburcovali v noci, sú už tri preč, ale oni to berú športovo, jeden z nich vychádza z domu a ide pred autom a ukazuje nám cestu. Pokračujeme asi 80 metrov, keď sa objavila veľká palma. Jožo si asi poplietol poradie orientačných bodov. Náš sprievodca nám ukazuje dom Škodaexportu a my začíname nové budenie.

Zas trieskame na dvere, hádžeme kamienky do okien,  kým sa niekto neobjaví. Vo dverách sa objavuje rozospatý beloch. Našli sme to. Púšťa nás dnu a je samozrejme zvedavý, čo tam robíme o pol štvrtej ráno. Sekretárka mu vysvetľuje, spomína telefonát z Dillí a príkaz ísť zabezpečiť lekársku pomoc. Domáci sa pýta na technické otázky, ktoré ma mali napadnúť už dávno, keby som nebol zaujatý iným dobrodružstvom.

„Kto má byť ten postihnutý?“

„Pán Novotný.“

„Toho som videl včera večer a určite bol celkom zdravý! Odkiaľ by sa v Dillí dozvedeli, že mu niečo je, keď ja som to nehlásil?“

To je pravda, ale príkaz bol jasný, zabezpečiť pomoc.

„Ale prečo práve vy?!“

„Mal sem prísť niekto, kto vie dobre aj anglicky aj hindí, aby sa dalo dohovoriť s lekárom.“

„To je práve tá najväčšia blbosť, veď každý z nás musí vedieť anglicky a každý indický lekár tiež, jazykové problémy by tu nemali byť. To sa zasa niekto  v Dillí opil a vystrája hlúposti. Možno niekde inde by mohli mať problémy s rečou, ale my určite nie! Počkajte, niečo vám ukážem.!“

Už som videl, že záchranná akcia skončila fiaskom, nech bol jej iniciátorom hocikto, zbytočne som noc strávil v aute. Náš hostiteľ pristúpil k jedným dverám a začal na ne búchať. Ospalý hlas sa ho pýta, čo sa deje.

„Poď von,  niekto ťa chce vidieť!“

Dvere sa otvárajú a do miestnosti vkročil čierny domorodec. Vyvalil som oči, veď ten odpovedal po česky. Naozaj pristúpil ku mne a prehovoril:

„Ja som ten zázrak prírody, český Ind. Volám sa De.“

Už mi je úplne jasné, že tu problémy s dialógom medzi pacientom a lekárom nemôžu mať. Jeden z osadenstva je domorodec, ktorý vyštudoval techniku v Prahe, hovorí bezchybne všetkými troma jazykmi. Celá záležitosť sa obrátila na tú lepšiu stránku. Najlepšie bude sa na celú záležitosť vyspať a ráno sa uvidí. Dostávame každý jednu izbu na poschodí. Nemám síce so sebou veci na spanie, ale posteľ je povlečená, len v izbe je veľmi teplo, pokúšam sa otvoriť okno, ale to je bez sieťok, preto sa do rána dusím. Pomyslel som si, že teraz by bola vhodná chvíľa na podľahnutie aktívnemu dievčaťu. Ale sekretárky nikde, odídem sa pozrieť do jej izby, ale tá už spala spánkom spravodlivých.

Indické denníky 56

21.08.2017

20.8. Ráno ma budí dážď, stavba je pod vodou. O 11. vyrážam do Džodpúru, cesta je zapchaná, meníme koleso. Spím hore, Miro tu má nového spolubývajúceho. Na tento týždeň sa celkom teším. viac »

Indické denníky 55

18.08.2017

17.8. Konečne prišiel fax, je dosť nečitateľný, musím ho urgovať. Mám návrh zmluvy. Večer prišiel Jožo a priviedol nocľažníkov. Padla fľaša, ale nezapadla, bolo mi zle. Volal Miro, volá viac »

Indické denníky 54

13.08.2017

12.8.Vraj akceptovali moje požiadavky, ide mi list s ponukou miesta. Doktor meškal dve hodiny, pokecali sme, sestrička robila poriadok. V noci dážď ustal, ráno už neprší, ale obloha je stále viac »

sobotka

Český premiér Sobotka bude lobovať u Macrona a Kerna za vyššie platy

22.08.2017 22:15

Český premiér Bohuslav Sobotka vyzve francúzskych a rakúskych najvyšších predstaviteľov na zvyšovanie miezd v ich firmách v Česku.

Walesa

Walesu vyšetrujú pre podozrenie z krivej výpovede

22.08.2017 21:59

Opäť sa to týka jeho údajnej spolupráce s bývalou komunistickou tajnou políciou. Tentokrát ide o podozrenie, že v tejto veci poskytol pod prísahou krivú výpoveď.

Porošenko

Porošenko: Urobíme všetko možné, aby sme boje na Donbase zastavili

22.08.2017 21:19

Kyjev chce oznámiť prímerie vo východnom Donbase od 25. augusta alebo 1. septembra.

ischia, zemetrasenie, taliansko, chlapec, maly chlapec

Potlesk pre bratov, ktorých po otrasoch na Ischii uväznili trosky

22.08.2017 20:00

Taliansko so zatajeným dychom sledovalo drámu v Neapolskom zálive.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 91
Celková čítanosť: 39706x
Priemerná čítanosť článkov: 436x

Autor blogu

Kategórie