Založ si blog

Indické denníky 31

            24.6. Vyrazili sme na cestu pred 6.00, cestou mierne pršalo. Do Beawaru sme došli prví, ako som predpokladal. Vymenili sme si novinky, porada začala o 12,00 a trvala do 15,00. Bežná agenda. Potom sa išlo na sait, ale ja som vyrazil domov. Zastavil som sa na MD, kde mal Kohoutek nejaké listy. Za Beawarom sa pokazilo auto, mením cieľ, ideme do Džodpúru. Došli sme tam skôr ako chlapci.

 

Ráno vstávam po piatej, robím si raňajky a chystám sa na cestu. Trochu tŕpnem, či príde načas Džos, ale ten je presný. Vidím, že sa naňho môžem spoľahnúť. O pol šiestej už  túruje auto a chystá ho na výlet. Lebo dnešnú poradu zaraďujem do tejto kategórie. Sedláček má v pláne robiť výjazdové porady na rôznych stavbách, aby sa aj noví členovia tímu dostali do terénu a mali možnosť vidieť viac z Indie, ako iba hlavné mesto. Jedným z dôvodov je možnosť predčasného ukončenia nášho pobytu, preto treba vidieť, čo sa dá. Ja to vítam, lebo mi to spestrí pobyt tu dole a moju samotu. Pred šiestou teda vyrážame na cestu. Predpokladám, že bude trvať asi päť hodín, je to skoro 280 kilometrov. A chcem sa vyhnúť blúdeniu. Preto sledujem cestu. Ale teraz sa pomýliť nedá.  Odbočka na Sadri je dobre označená a viem, že na ňu nemôžem odbočiť, ani by som pri zdravom rozume ani odbočiť nemohol, lebo hlavná cesta je omnoho kvalitnejšia ako tá druhá. Ideme teda na sever cez Pali a Bar. Krajina tu nie je taká zaujímavá, je to ten istý kraj ako medzi Džajpúrom a Beawarom. Teraz som celkom rád, že pri ceste sem dole sme zablúdili.

Do Beawaru sa dostávame pred jedenástou. Idem rovno na stanicu. Zdravím sa so starým Agarvalom, prehodíme pár slov.  Je celkom rád, že ma vidí, ale hlavne je smutný, že som odišiel, spolupráca s mojim nástupcom vraj už nie je taká dobrá. Peter je vraj príliš  predpisový. Problémy necháva riešiť v Džajpúre a to trvá aj niekoľko dní. Ja sa mu nečudujem, lebo je to strojár a verím, že nechce urobiť chybu, ktorá by mu zabezpečila návrat domov. Lebo, ako som sa tu prekvapujúco dozvedel, Kohoutek už je v Česku. Sedláček sa mu postaral o predčasný návrat. Odišiel vari dva týždne po mne. Túto zvesť sa mi starý neunúval povedať telefonicky. Zo stavby všetci odchádzame na 21, kde Peter býva. Ako som predpokladal, boli sme tu prví. Veď aj ideme z najväčšej diaľky. Pokiaľ čakáme, Peter ponúka pivo.

Do dvanástej sme kompletne, starý s Mirom Tatarom, Kamil a Miro z Džodpúru. Ervín zostal na Salawase, ktorý sa vraj veľmi úspešne rozbieha, lebo ho chcú prezentovať ako výkladnú skriňu Škodaexportu. Porada prebieha vo zvyčajných koľajach, veľa pošty vidíme len letecky a málo si jej odvážame so sebou, ale aj tak to trvalo tri hodiny. Preberám nové výkresy objektov, nové tlačivá hlásení a iné drobnosti. Po porade ide celá suita na stanicu, ja sa vyhováram na dlhú cestu domov, kam by som rád došiel za vidna. Koniec koncov som na stanici už dnes bol, ale hlavne nevidím nič príjemného v predlžovaní spoločného pobytu so Sedláčkom. Ideme do Modrého domu pozdraviť sa s mladíkmi z počítačového centra. Privítali ma veľmi srdečne, div ma nevybozkávali. Boli zvedaví na Nortona, ale v tomto bode som ich musel sklamať, lebo v liste zo školy neboli diskety priložené. Zato oni mali zopár listov, ale všetky boli adresované Kohoutkovi. Prevzal som ich, nejako mu ich musím doručiť. Jeden bol od jeho priateľky, ten budem dopraviť zvlášť starostlivo.

 

Potom opúšťame Beawar. Zastavujeme sa v Bare, kde som našiel ten chýrny obchod s lacným alkoholom, beriem pár fliaš, sú tu naozaj lacnejšie vari o desať rupií. Potom pokračujeme ďalej, ale idem cestou na Džodpúr. Chcem vidieť, kde sa to mesto nachádza, keby som mal v budúcnosti cestu okolo, aby som sa zorientoval. Priama cesta do Pali a cesta cez Džodpúr sú asi rovnako dlhé, zájdem si najviac dvadsať kilometrov, ale budem sa tu už vyznať. Lenže po hodine jazdy v motore niečo zahučalo, zakašlalo a zostali sme stáť. Dookola široká rovina, pustá a prázdna, riedkou trávou presvital piesok, je vidno, že sa blížime do púštnej oblasti.

Pokiaľ Džos skúša znova naštartovať auto sedím v ňom, ale keď vychádza a dvíha kapotu, vystupujem aj ja. Opraviť sa to nebude dať tak rýchlo. Obzerám si okolie. Ale nič nie je vidno. Preto sa venujem autu. Dívame sa obidvaja do motora, Džos znovu morduje štartér. Mne sa zdá, že nemáme benzín, čo ale vodič popiera, musí ho tam byť dosť. Preto hľadám filter, ale nevidím ho. Pýtam sa Džosa, kde toto zariadenie je. Vraj kdesi dole pod autom. Vyslovujem domnienku, že do motora nejde benzín, s čím súhlasí  a kontroluje celý prívod. Vyťahuje deku a líha si pod auto. Zatiaľ čo štrngá s kľúčmi, pevne dúfam, že to nebude nič vážne, lebo za ten čas, čo tu stojíme, neprešlo okolo ani jedno auto. Ak by bola porucha vážna, mohli by sme tu stráviť hádam aj noc, lebo premávka na tejto ceste je naozaj veľmi slabá.  V duchu si gratulujem, že som si vybral túto trasu, lebo po nej bude musieť prejsť aspoň jedno auto, naše s chalanmi z Džodpúru, ktorí opustia Beawar asi v tomto čase. Po chvíli sa Džos vytiahne spod auta a v ruke drží malú nádobku. Je plná svinstva. Filter je zanesený pieskom tak, že nepúšťa benzín. Vidieť, že kvalita PHM je tu diskutabilná. Šofér čistí sieťku a ponára sa opäť pod auto, aby ju namontoval späť.

Hotovo, hlási a pokúša sa naštartovať. Ale nedarí sa. Benzín vytiekol z trubiek a od filtra po karburátor je iba vzduch. AC pumpa nemá ručné ovládanie, preto nasleduje druhá demontáž, teraz hadičky spred karburátora a Džos  musí naťahať benzín ústami. Určite to nie je príjemná vec, hlavne, keď je fajčiar a teraz si chvíľu nebude môcť zapáliť, lebo by mohol explodovať. Ale snaží sa a benzín je už hore pri motore. Štartujeme, tentokrát úspešne.

Odľahlo mi. Stáli sme na ceste necelú hodinu, ale poruchu sa podarilo odstrániť. Ale po celý čas opravy sme na ceste boli sami. Pomoci by sme sa nedočkali. Vyrážame na Džodpúr. Našťastie som si nechal Mirom Solovicom vysvetliť cestu cez mesto až k ich domu. Mali sme aj adresu, teda aj nádej, že to nájdeme. Ale keďže nás nepredbehli, budeme ich aj tak musieť pred domom počkať. Čas totiž tak pokročil, že na návrat do Abu už nemôžme ani pomyslieť. Budeme musieť prenocovať u nich a pokračovať ráno. Po ďalšej hodine jazdy sa na obzore objavujú kopce a na nich stojí hrad. Teda typický pohľad na každé indické historické mesto, ale tu je to trochu iné. Hrad je v dobrej kondícii a jeho protiváhu tvorí výrazná stavba paláca s mnohými vežičkami. Na prvý pohľad vidieť, že mesto je veľké a aj dobre vybavené všetkým pre pohodlný život. Prístupová cesta sa mení na štvorprúdovku a začínajú okolo nej hustnúť domy. Zväčša sú to dielne a predajne umeleckých predmetov. Sochy z kameňa a dreva stoja pred výkladmi, doplnené sú ozdobnými predmetmi, dokonca vidím aj celý koč.  Držíme si smer na Pali pokiaľ sa  to dá, ale po chvíli sa cesta zmenila na ulicu a tu je orientácia nemožná. Pribúda križovatiek, vôbec sa nedá určiť, ktoré cesta je hlavná a ktorá vedľajšia. Zastavujeme sa a pýtame na orientačný bod. Kino ale nie je tým jednoznačným, podľa rozpakov domorodca vidím, že podobných zariadení je tu viac, preto sa pýtame na štadión.

Na tvári opýtaného zažiari úsmev a nasleduje mávnutie rukou jedným smerom, teda treba ísť tam. Pokračujeme, ale len sa zamotávame v uliciach. Preto kážem Džosovi, aby sa spýtal znova. Zastavujeme mladíka na motorke a pýtame sa ho na smer. Ten je veľmi ochotný a hovorí, nech ho nasledujeme. Ide pred nami a ukazuje nám cestu. Sledujeme ho asi tri kilometre, keď míňame kino, ktoré Miro uviedol ako orientačný bod. Aj smerová tabuľa ukazuje jasne.

Šastri Nagar. Mladík len kývne rukou a nechá nás pokračovať. My sa vydávame po ceste označenej hľadaným názvom. Dostávame sa do vilovej štvrte, domy sú tu naozaj honosné. Už vidíme aj ovál štadióna, sme na správnom mieste. Teraz už len nájsť správny dom, mám číslo napísané v notese, je to E-82, ale na tejto ulici to nie je, čísla sú vyššie, prechádzame kruhovou križovatkou a vraciame sa inou ulicou späť. Tu ale domy nemajú označenie E. Na druhej križovatke zastavujeme a Džos sa ide spýtať do obchodu. Ja sledujem ruch okolo seba. Zdá sa, že mesto je aspoň tak veľké ako Džajpúr. Chalani sa tu teda nemajú zle. Po ľavej strane vidím kopec so zvyškami múrov pevnosti. Jozef sa vracia s úsmevom na tvári, už vie, kam máme ísť. Kúsok sa vraciame a potom odbočuje do úzkej uličky lemovanej z oboch strán kríkmi, prechádzame okolo akéhosi chrámu a dostávame sa na ulicu medzi pekné vilky. Druhá z nich po pravej strane má číslo E-82. Sme tu.

Ale dvere sú zatvorené na zámok. Odstavujeme auto nabok, nemôžem povedať na chodník, lebo tu žiaden nie je, cesta je vlastne hlinená, pokrytá sem tam kamením a sem tam dobytčím trusom. Kus ďalej aj vidím stádo kráv.  Ale tento krát to nie sú biele posvätné, ale obyčajné hnedé. Celkom ako u nás doma. A majú aj poriadne vemená, zdá sa, že tu ktosi  má  mliečnu farmu. Prezerám si dom, je to kus. Obložený ružovým kameňom, poschodový, na prízemí je pekná veľká obývačka, vedľa domu stojí garáž. V porovnaní s mojim prízemným domčekom je to na prvý pohľad luxus. Čakáme asi pol hodiny, keď sa z druhej strany priženie biele Maruti, dorazili Miro s Kamilom. Sú prekvapení, ale zrejme celkom radi, že nás tu vidia. Najviac sa teší ich vodič, ktorý sa družne víta s Džosom. Otváram vjazd do dvora, kde zaparkujeme obe autá, Miro otvára domové dvere a vstupujeme dnu. Je to tu perfektné, len na môj vkus priveľa komárov. Dávajú mi na výber jednu z dvoch voľných izieb, v dome sú celkom štyri spálne, každá má samostatné sociálne zariadenie. Jedna je dole vedľa obývačky a druhá hore na poschodí. Rozhodol som sa pre túto, aby som mal väčší kľud v prípade, že by niekto chcel dlho do noci pozerať televízor. Miro aj Kamil spia na prízemí,  aj preto sa mi to hore zdá kľudnejšie. Všetky postele sú vybavené sieťami proti komárom, malo by sa dobre spať. Funguje aj klimatizácia, miestnosti sú pomerne chladné, u mňa je teda teplejšie. Zrejme nemajú také problémy s elektrinou ako ja. Keďže si nemám čo vyložiť, som hneď ubytovaný, len poprosím o zapožičanie uteráka a mydla, aby som sa po ceste mohol dať do poriadku.

Potom si sadáme v obývačke k televízoru, Miro chystá večeru. Treba nechať, ukázal sa ako statný  kuchár. Ponúkam sa mu za pomocníka, ale odmieta. Večera je však skvelá. Potom sa objavuje whisky a káva a príjemný večer sa môže začať. Na moje prekvapenie je tu možnosť chytiť pakistanskú televíziu, ktorá dáva priame prenosy z majstrovstiev sveta, preto si v noci púšťam prenos a konečne vidím prvý zápas. Dnešný deň stál za to.

Indické denníky 42

21.07.2017

20.7. Som už pol roka z domu. Inak sa dnes ulievam, bol som síce 2x na stavbe, ale iba chvíľu. Došli s bunkami, nech ich zložia, kam chcú. Beriem lieky. Oslavovať budem zajtra. Do konca je 8 mesiacov, viac »

Indické denníky 41

14.07.2017

19.7. Je mi trochu lepšie, kašlem a nechutí mi jesť. otravujú ma s prácou aj doma. Musím volať Džajpúr, tam sa dozvedám, že starý sa vydal na cestu sem. Aj prišiel, potom PTP na pohovor, viac »

Indické denníky 40

13.07.2017

18.7. Je mi mizerne, tep 120. Ohlasujem na stavbe, že som chorý, nech si robia, čo chcú. potom idem k lekárovi. Šarlatán, počúva ma cez bundu. Ale predpísal nejaké lieky. Celý deň som v posteli. viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 78
Celková čítanosť: 32858x
Priemerná čítanosť článkov: 421x

Autor blogu

Kategórie