Založ si blog

Indické denníky 29

 

                21.6. Prišli s bunkami, utekal som do Sidpuru po žeriav, ale auto nepustili cez colnicu. Už iba 8 mesiacov, lebo dovolenku im neodpustím.

Týždeň začal v pohode, síce sa po oblohe preháňajú mraky, ale neprší. Zastavenie výkopov ale uspokojenie neprinieslo. Stále prepočítavame výšky, ale nie sme schopní tento problém vyriešiť. Voda z jám sa pomaly stráca, základy sa budú môcť začistiť. Pokúsim sa nahovoriť LnT, aby na dno položili podkladový betón, ale neviem, či sa mi to podarí. Nie je vo výkresoch, takže to bude ťažké.

Problém nastal dnes. Do kancelárie prišiel mladý domorodec. Vraj nám priniesli  mobilné bunky. To by sa hodilo, mal by som konečne svoju kanceláriu priamo na stavbe, ale najprv musím zohnať žeriav na zloženie. Sadám teda do auta a idem na križovatku. Naozaj tam stojí trajler. Naložené má dve biele krabice, obdoba u nás známych Unimo buniek. Černohorský splnil aspoň časť sľubov. Teraz musím robiť miesto neho. Už som spomenul, že v okolí Abu Roadu nie je vhodný žeriav na zloženie, vlastne nijaký. Ale pri návšteve Joža zo Sidhpúru som sa dozvedel, že tam dole je firma, ktoré má žeriavy na prenájom, dokonca jeden mu stojí priamo na stanici.

Vidím, že je čas, oplatiť mu návštevu. Beriem teda Džosa a vyrážame na juh. Diaľnica prechádza od križovatky mestom jeho okrajovými štvrťami až na hranice. Tam je „colný“ priestor. Cesta sa rozširuje, ale miesta je menej a menej, všetok priestor zapĺňajú kamióny. Džos sa šikovne prepletá pomedzi ne. Raz predbiehame zľava, raz sprava, chvíľami ideme povedľa cesty. Príčinu zmätku uvidím o chvíľu na vlastné oči.

Krížom cez cestu je spustená rampa, vedľa stojí vojak s puškou. Veľká skupina ľudí stojí pred malou kanceláriou a vybavuje doklady. Náklaďáky stoja z jednej i druhej strany rampy. Je zrejmé, že vláda poctivo dohliada na vyberanie mýtneho. Osobné autá pod takýto úkon nepatria, tak strážny len kývne rukou a zdvihne závoru. Prechádzame do protismeru a znovu sa prepletáme radom áut. Teraz to je nebezpečnejšie, lebo vozidlá idúce oproti si vynucujú prednosť a my sa nezriedka ocitáme na poli. Kolóna po dvoch kilometroch končí. Uvoľňujem sa v nádeji, že teraz cesta už bude prebiehať v pokoji, ale po kilometri je tu závora zas. Vstupujeme do Gudžarátu.

Ale tu nie je taký stisk, prechádzajúci vodiči len niečo podávajú strážcovi, keď predbiehame jedno vozidlo, vidím, čo to je. 10 rupií zmenilo majiteľa. Ocitlo sa vo vrecku colníka a vozidlo takmer bez zastavenia pokračuje v ceste.  Vojaci s puškami aj tu na nás len pozerajú. Môžme pokračovať. Stačí prekonať tri barikády z kamenných blokov, ktoré tvoria spomaľovaciu šikanu. Cesta je v pomerne dobrom stave. Mám na kolenách mapu a vidím, že až do Palanpuru nemáme, kde odbočiť. Križovatka je až za týmto mestom, tam musíme pokračovať stále smerom na Ahmedabád. Džosovi netreba cestu ukazovať, už ju pozná, išiel sem do servisu. Prekročili sme niekoľko mostov nad vyschnutými korytami riek, dažde síce zdvihli trochu hladinu, ale toky sú stále viac potokmi..

Aj v Palanpure je pred mestom rampa, ale je otvorená, rýchlo sa zorientujeme v smerníkoch a pokračujeme v ceste. Nechávame mesto po pravej strane a ženieme sa ďalej. Zrazu vidím po ľavej strane pútač označujúci čerpaciu stanicu SMPL. V rýchlosti sme ju minuli. Pokračovali sme ešte päť kilometrov, keď ma napadlo upozorniť Džosa, či už bol na stanici. Odpoveď bola, že nie. V zlej predtuche kážem zastaviť. Keďže pred sebou nevidím až po horizont nič, čo by pripomínalo stavenisko, kážem auto otočiť. Vrátime sa k čerpačke a tam sa spýtame, kde je stavba. Na vrátnici nás čaká prekvapenie. Podľa dobrého zvyku aj tu sa stavia nová stanica vedľa starej, dokonca majú aj spoločný vchod. Strážcovia nás púšťajú dovnútra. Aj tu je vidieť stopy po dažďoch. Cesta je samý výmoľ zaliaty vodou. Poskakujeme po jamách a blížime sa ku kancelárii.

Ale máme smolu, Jožo tu nie je. Je obed, bude asi doma. Ale na druhej strane vidíme stáť za domom žeriav. Pýtam sa teda naň. Stavbyvedúci z LnT nám dáva adresu firmy, ktorá ho prenajíma. Stačí sa tam zastaviť. Firma má sídlo v Palanpure.

Vraciame sa späť a pomerne rýchlo nachádzame stavebný dvor, je tam žeriavov viac, majitelia sú samá ochota, stačí zatelefonovať a stroj pošlú. Bude to stáť tak 1800 rupií. Lebo započítal aj cestu a čas. Nevadí, toľko hádal naškriabem. Lebo to budem musieť zaplatiť asi z vlastných peňazí, Kubíčka som o nové nestihol požiadať.

Spokojní sa vraciame domov, naše auto stále stojí na križovatke. Ubezpečujem závozníka, že žeriav som schopný zabezpečiť v priebehu hodiny a dohodneme sa, že ak na druhý deň prídu na stanicu, okamžite ho zložíme. Na dnes bolo už roboty dosť, dávam vodičovi voľno a idem domov. Ale nebol kľud. Aj doma ma vyhľadal mladý závozník. Vraj auto nechcú pustiť cez hranice. Žiada ma o pomoc. Idem teda s ním. A tu som sa dozvedel novinu!

Keď sme chodili na nákupy do mesta, všimol som si, že medzi Rico kolóniou a križovatkou je tiež závora. Ale tá bola prakticky neustále otvorená, tak som jej nevenoval pozornosť. Myslel som, že patrí mestu. Ale omyl. Hlavná cesta a odbočka do Abu ležia v Radžastane, ale odbočka na stanicu vedie cez Gudžarát. Hranicu tvorí práve táto rampa. A tu si colník postavil hlavu. Ako vysvitlo o niekoľko dní, prepravná firma vybavila náklad dokladmi potrebnými na prekonanie hranice medzi Gudžarátom, kde sa bunky naložili a Radžastanom, kde predpokladali ich zloženie. Ale nikto nevedel, že naša stavba je vlastne už znova za hranicami. A doklady na opustenie štátu kamión nemal. Darmo som úradníkovi argumentoval, že náklad vlastne patrí pod správu Radžastánu, že patrí vládnej organizácii, čo IOCL aj bola, nepovolil. Nemal papier a hotovo. Ale keby sa niekde našla tisícka, mohlo by auto prejsť. O tom nemôžem rozhodnúť sám. Mohol som iba šoférovi sľúbiť, že poinformujem centrálu a požiadam ich o zásah. Zmieril sa s tým a vrátil sa k autu.

Teraz musím volať Džajpúr. Oboznamujem starého so situáciou aj s výškou úplatku. Sedláček ale kategoricky odmieta. Celá záležitosť je vraj vecou dopravnej firmy, nech robia, čo vedia. Ponúkol som, že peniaze zaplatím z vlastného, lepšie je mať bunky na stavbe, ale ani to ho neoblomilo. Mogul, tak sa volala tá dopravná firma, si musí svoje povinnosti splniť. Sídli v Bombaj, tak to možno bude chvíľu trvať.

Ja som sa vrátil konečne domov. Tam ma chytá nostalgia. Do konca kontraktu mi zostáva už iba osem mesiacov. Doma sa blížia prázdniny, zlepšuje sa počasie. Cítim, že by som bol doma potrebný. Ale zatiaľ sedím tu, desať tisíc kilometrov ďaleko. Som v prázdnom dome, knižku som prečítal, v televízii nedávajú to, čo by som chcel. Listy mi nechodia ani balík, ktorý mi Janka ohlásila telefonicky. Začína to na mňa pôsobiť mierne pesimisticky. Začínam, sa tešiť na sobotu,  keď budem môcť zavolať domov.

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Indické denníky 176

30.06.2018

6. Striedavo na Vasante a na office, nuda, preberám balíčky a lístky. Sedíme pri TV. Včerajšok sme strávili viac menej na izbe, je tu pomerne veselo, odchádza na dovolenku alebo domov viacero viac »

Indické denníky 175

29.06.2018

24.6. Je tu nuda. Chodíme po meste a pozeráme pamiatky, Prezidentský palác, cestu Radžov, Miro točí na kameru. Stretli sme aj prezidenta, mimoriadne opatrenia. Letenku mám na stredu, aspoň budem viac »

Kolumbia, vojak, strelec, FARC

Bývalí povstalci z FARC žiadajú schôdzku s novým kolumbijským prezidentom

16.08.2018 08:15

Predmetom rokovania má byť opätovné začlenenie niekdajších bojovníkov FARC do spoločnosti.

Cellerova jama, Trenčín

Zaplatí Trenčín za národnú pamiatku?

16.08.2018 08:00

Súkromná firma sa už roky domáha odškodného za to, že pri stavbe narazila na historický nález a preto projekt nedotiahla do konca.

Katar, umývanie, čistenie

Katar chce pomôcť Turecku priamymi investíciami za 15 miliárd dolárov

16.08.2018 07:54

Katar prisľúbil Turecku priame investície vo výške 15 miliárd USD. Turecké trhy zažívajú turbulentné časy. Jedným z dôvodov je aj spor s USA.

Nemecko, policajt, špeciálna operácia, razia, prostitúcia

Opatrovateľku v Nemecku odsúdili za to, že dieťatu spôsobila smrteľné zranenia

16.08.2018 07:49

Na tri roky a desať mesiacov väzenia odsúdil súd opatrovateľku, ktorá zatriasla 15-mesačným dieťaťom tak silno, že batoľa o tri dni neskôr zomrelo.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 122711x
Priemerná čítanosť článkov: 584x

Autor blogu

Kategórie