Založ si blog

Indické denníky 18

 

            19.5. Doobeda na site, Prochádzka už vyrazil, po obede k doktorovi, na poštu, a na Mont Abu. Peter podáva hlásenie, dorazili tam Paláčkove dcéry na služobnom aute.

 

Po raňajkách odchádzame na stavbu. LnT tu má postavenú kanceláriu, kde môžme tráviť pracovný čas. Čakáme ma Mira, pokým dôjde z Mont Abu. Prichádza čosi po desiatej. A hneď má čo rozprávať. Večer sa v hoteli stretol s Prochádzkom, ten sa vraj poriadne rozčúlil, najprv na to, že nás nenašiel na stavbe a potom na to, že bývajú v hoteli, hoci dole sú prenajaté domy. Vysvetliť si to nenechal. Odmietol sa s  nimi o čomkoľvek baviť. Zasa budú mať argument proti Cheposu a nám. Vidina predčasného odchodu sa trochu priblížila. Začínam si meniť názor na vedenie celého projektu, konajú bez znalosti problému, hľadajú vinu všade inde, len nie vo vlastných radoch. Pokiaľ sa týka bývania, sú v dome iba tri postele, na nocľah tu boli štyria, vlastne s tým novým piati. Druhý dom je vlastne ešte prázdny. Že sa na hotel museli minúť peniaze je pravda, ale kto má na svedomí, že desiatky, ba možno stovka ľudí sem prišla pracovať, berú platy a diéty a nemajú možnosť ani slamku preložiť. Kdesi sú už zvárači a nemajú ani jednu trubku. Počul som aj správu, že indická strana ich chce všetkých preskúšať, či vyhovujú ich normám. Tí všetci sú tu nadarmo niekoľko mesiacov, to ho neštve!? Neviem aký laik pripravoval celú akciu, takúto chybu by snáď nespravil ani stredoškolák.

Potom pokračujeme v oboznamovaní. Peter ma berie do ordinácie k doktorovi, ktorý nám prenajíma druhý dom. Ten sľubuje, že bude pripravený okamžite po tom, ako dostane od nás peniaze. Od neho ideme na poštu. Peter tu objednal poštovú schránku, aby sme mohli dostávať zásielky. Postupoval presne podľa inštrukcií od Sedláčka. Zoznámil ma s riaditeľom pošty, môže to byť dobrá známosť, lebo listy chcem dostávať. No a do uzavretia obhliadky zostáva iba Mont Abu. Vydávame sa teda tam. Vezieme sa v Petrovom aute, ktoré šoféruje Džos, toho poznám ešte z Džajpúru. Peter sedí na sedadle veliteľa vozu a riadi, teda iba slovne. Vidieť, že má k Džosovmu umeniu akési výhrady.

Cesta na Mt. vedie z časti po rovnakej trase, akou sme sem prišli. Kus za mestom je odbočka a cesta  zatáča do kopcov. Je vidieť, že krajina má výrazne hornatý charakter, reťaz chrbtov obkľučuje mesto zo všetkých strán, ale na rozdiel od Beawarských sú tieto nie len vyššie ale hlavne širšie, nie sú to osamotené hrebene na rovine, ale údolie smerujúce zo severu na juh z oboch strán obkľúčené širokými horskými masívmi. Čím vyššie stúpame, tým je lepší výhľad do krajiny, jeden vrchol sa vynára za druhým. Zároveň výrazne klesá teplota. Cestu tvorí takmer nekonečný rad serpentín, podľa dopravnej značky 22 kilometrov zákrut. Asfaltka, chvíľami ani nie je asfaltkou, je prilepená na stenu kopca, z oboch strán lemovaná strmými stenami, v niektorých úsekoch ide cesta v poschodiach nad sebou, niekedy nedovidíme dno priepasti na kraji. Takmer na konci cesty je malá plošinka, kde sa vyberá vstupné, každé auto a každý cestujúci si musí kúpiť lístok. Vošli sme do prírodného parku a rekreačnej oblasti. Na tabuli si stihnem prečítať, že je to rezervácia medveďov a tigrov, že nadmorská výška je 1722 metrov. Je to najvyšší kopec v okruhu viac ako 2000 kilometrov. Tak ďaleko sú odtiaľto Himaláje. Klíma tu je veľmi príjemné, teploty sú minimálne o desať až pätnásť stupňov nižšie ako dole. Hotely nemajú klimatizáciu, pretože ju jednoducho nepotrebujú. Ortuť nevystúpi nad 35°C. Zastavujeme pred hotelom Čača inn, kde Peter býval. Odtiaľ ideme ďalej peši, cesta vedie palmovým lesom plnom hotelov do mestečka. To leží na brehu jazera Nikki, ktoré tvorí zásobáreň vody pre celú oblasť. Spotrebovaná voda vyteká potokom do údolia, kade vedie cesta. Jeho prúd je teraz celkom slabý. Peter nám ukazuje fotolaboratórium, kde si necháva vyvolať filmy a urobiť fotky. Dole v meste sa nenachádza. Peter si dáva urobiť fotky z posledného filmu, do dvoch hodín majú byť hotové. Aby sme vyvolali dojem, že pracujeme, Peter volá Džajpúr. Sadáme si do STD a on vytáča číslo. Je štvrtok, čas na pravidelnú reláciu. Spojenie dostáva pomerne rýchlo, zato dlhšie trvá vlastný rozhovor. Ja som podával hlásenie minimálne v tretinovom čase. So Sedláčkom si asi dobre rozumie. V kancelárii nemôžu tušiť, že sme tridsať kilometrov od stanice. Potom prechádzame mestom, oboznamujeme sa s obchodmi, Peter spomína aké zaujímavosti by tu mohli byť, chcel sa zapojiť do akejsi jogínskej školy, ktorá tu kdesi má svoje sídlo, sú tu význačné chrámy a pekné turistické miesta na vychádzky. Vidím, že som prišiel do zaujímavej krajiny. Keď sú fotky hotové, vraciame sa dole. Prichádzame k autu pred hotelom a vidíme, že vedľa neho je zaparkovaná Sierra. To pre nás znamená papalášske auto. Pýtame sa vodiča, kto prišiel, obávame sa návratu Procházku, to by si zgustol, keby nás tu teraz našiel všetkých. Ale pravda je iná. To dorazili dcéry Paláčka na rodinný výlet. Robia vraj okružnú cestu Indiou. Nech im šťastie praje. Smerujeme dole. Peter je ešte nervóznejší, ako pri ceste hore, neustále prikazuje vodičovi, aby išiel pomaly a opatrne. Treba si síce dávať pozor, ale premávka nie je taká hustá, aby mohla vzniknúť kolízia, väčšinu cesty ideme prostriedkom. Ale aj tak musím cestou poriadne pregĺgať, aby mi odľahlo v ušiach.

20.5. Ráno Peter a Miro odchádzajú, zobral so sebou aj kľúče od domu. do izby sa sťahuje druhý Peter. Pokúsili sme sa doriešiť výškové zameranie, ale nedá sa, rozdiel 1,5 m.

Výmena sa uskutočnila. Ráno prichádza z Mt. Miro a nakladá Petra a jeho veci, má ich omnoho viac ako ja, prinútil som ho niečo nechať tu. V Beaware nepotrebuje kontrakty, ktoré som tam zanechal, rovnako ako elektrický varič a hrnce, lebo kuchyňa je omnoho lepšie vybavená ako táto. Tiež kancelárske potreby má takmer kompletne. Mám čo robiť, kým dotiahnem bývanie na takú úroveň, ako som mal na severe. Spolu s Mirom prichádza aj chlapík z Potrubí. Dohodli sme sa, že môže bývať so mnou. V dome sú dve izby, na kopci bez auta aj tak nemôže zostať, lebo by som mu ho musel posielať, míňal by sa zbytočne benzín. Ja sa len musím rozhodnúť, ktorú izbu si ponechám. Rozhodujem sa pre tú väčšiu, prednú, kde spal Faragula, prenášam si  veci a potrubára nechávam v menšej. Má samostatný východ, nemusel by sa viazať na mňa. Ale chyba, pokým si takto rozdeľujeme ubytovanie, auto s Mirom odišlo a my sme neskoro zistili, že Peter si zobral aj kľúče od domu, zostali tu len rezervné, teda máme iba jeden kľúč, musíme preto chodiť do času všade spolu. Aby sme si vytvorili lepšie podmienky vynášame z menšej izby jednu posteľ a dávame ju do tej tretej bez okien, môže slúžiť ako rezerva, keby sme museli niekoho pritúliť na noc. Nebude nám rušiť súkromie. Takto máme tri spálne a tri samostatné kúpeľne. Najdôležitejšie je udržať prijateľnú teplotu, ale AC funguje, dokonca to z obývačky stačí na to, aby chladilo aj spálňu a jedáleň, dokonca aj v šatníku je celkom prijateľne. Stačí nechať otvorené dvere. Kontrolujeme prístupové cesty pre hlodavce, ale nenachádzame žiadnu škulinku. Popri tom sa zoznamujeme. Aj môj nový spoločník sa volá Peter, už druhý. Náhodou sa tu vyskytujú dvojice mien, Petrovia boli Faragula s Vackom (nový), Zdenovia Žvachula s Kohoutkom a Mirovia Tatara so Solovicom. Peter II je ale pražák, trochu ma to zarazí, domnievam sa, že chlapíci z veľkomesta budú mať problémy v takomto skromnom prostredí, ale ako ukázala budúcnosť tento Peter bol určite výnimkou. Bol to skvelý spoločník. Vyznal sa v práci, mal kopu humoru, pôsobil už v Číne, dobre ovládal angličtinu.

Horšie na tom bol s varením, ale urobili sme dohodu, on bude chystať raňajky a umývať riady, ja sa postarám o obedy a večere. Taká spolupráca sa mi páčila, fungovala po celý čas, čo sme boli spolu.

Spolu sme boli aj na stanici, špekulujeme okolo výšky. Zistili sme, že nám chýba pevný bod. A ako vieme, dajte mi  pevný bod a ja pohnem Zemou, povedal dávno akýsi filozof. Ukázalo sa, že bez neho sme nahratí. Na stavbe bol síce osadený blok, kde bola výška označená, ale iba relatívna. 100 metrov. Od tohto bodu boli výšky ostatných kameňov odvodené, ale opäť iba relatívne. Vedeli sme teda, že o koľko centimetrov je ktorý kameň vyššie alebo nižšie od hlavného. Ale na výkresoch, ktoré sme mali k dispozícii boli pri nule uvedené nadmorské výšky. A tie sa pohybovali okolo 262 metrov. Za mesiac riadenia sa tento problém nedokázal vyriešiť. Prepočítavam všetky dostupné hodnoty, ale rozdiel sa pohybuje okolo 1,5 metra.  A to je veľa,  Peter I sa snažil zistiť skutočnú výšku terénu podľa železničného mosta, ale zistil iba hodnotu 261 m. Rozhodli sme sa jeho meranie preveriť. Dohodli sme sa so stavbyvedúcim, že zajtra celú vec premeriame, súhlasí.

Potom odchádzame k Sunilovi. Je opäť veľmi milý, ale ja som naňho zlý. Vyhrážam sa mu zrušením zmluvy, ak okamžite neurobí nápravu pri dodávkach zariadení. Naznačujem mu, že bude treba zariadiť ešte jeden dom a možno aj nejaké ďalšie. Vidina obchodu ho motivuje, síce spomína všetky možné príčiny, prečo to nemôže byť okamžite hotové, ale niečo nám dodá už zajtra. Plechové skrine, nejaký riad do kuchyne, hrnce. Môže dodať tiež plynový sporák s dvomi  horákmi  a  elektrickú rúru. Žiaľ problém je s chladničkou, má iba obyčajnú, s výparníkom. Ja však požadujem kombinovanú, lebo potraviny treba zmraziť, treba počítať s výpadkami prúdu, zmrazené vydržia aj niekoľko hodín, ale vo výparníku sa do dvoch roztopia. Ponúka nám dočasu tú obyčajnú, aj váham, ale Peter II správne pripomína, aby som ju nebral, lebo by sa už tak nesnažil. Ku koncu jednania presadíme aj televízor so satelitom. Sunil vidí, že celková suma bude veľká, prisľúbil všetko, čo sme chceli, najneskôr do troch dní. Zatiaľ si nemôžme robiť veľké zásoby, stravovať sa budeme asi v hoteli.

Na druhý deň premeriavame a prenášame výšku z nivelačného bodu na železničnom moste, potvrdil sa Petrov predpoklad, existuje tu rozdiel. Podávam teda požiadavku na Džajpúr, aby zistili výšku v Dillí, Prahe, alebo v Litvínove, veď niekto musel vedieť nadmorskú výšku stanice, keď ju použil vo vykonávacích projektoch. Potom berieme od Sunila  krabicu s riadom. Pri vybaľovaní sa dobre bavíme, dodal nám súpravu na domorodé jedlá, miesto plytkého taniera veľkú pochrómovanú tácku, k tomu niekoľko malých mištičiek, jednu veľkú. V tej môžme podávať polievku, hodia sa aj šálky a poháre, ostatné veci si budeme musieť kúpiť. V priebehu dňa namontovali aj satelit a priniesli televízor. O zábavu máme postarané.. Poobede vypadol prúd a boli sme tak šesť hodín, ukázalo sa, že mraznička bude nevyhnutná, potraviny v chladničke by už neprežili. Našťastie my áno, v noci sa dalo pomerne dobre spať.

Indické denníky 42

21.07.2017

20.7. Som už pol roka z domu. Inak sa dnes ulievam, bol som síce 2x na stavbe, ale iba chvíľu. Došli s bunkami, nech ich zložia, kam chcú. Beriem lieky. Oslavovať budem zajtra. Do konca je 8 mesiacov, viac »

Indické denníky 41

14.07.2017

19.7. Je mi trochu lepšie, kašlem a nechutí mi jesť. otravujú ma s prácou aj doma. Musím volať Džajpúr, tam sa dozvedám, že starý sa vydal na cestu sem. Aj prišiel, potom PTP na pohovor, viac »

Indické denníky 40

13.07.2017

18.7. Je mi mizerne, tep 120. Ohlasujem na stavbe, že som chorý, nech si robia, čo chcú. potom idem k lekárovi. Šarlatán, počúva ma cez bundu. Ale predpísal nejaké lieky. Celý deň som v posteli. viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 78
Celková čítanosť: 32894x
Priemerná čítanosť článkov: 422x

Autor blogu

Kategórie