Založ si blog

Indické denníky 15

7.5. Stále rovnako, nič sa nedeje, horúco, problémy s vodou, Gargh urguje peniaze, na počítačoch, kostol.

 

Keď pozerám do denníka na tieto dni, nenachádzam žiaden zaujímavý zápis. Po prvý krát je aj citovaný program trochu upravený. Udalosti uvedené v záhlaví sa vlastne nestali v jeden deň, ale tvoria obsah asi týždňového obdobia. Kolujeme medzi stavbou, domami a obchodmi, občas sa zastavím pri telefóne. Na saite sa prakticky nedeje nič zaujímavé. Po premeraní jám, ich začali zasýpať a denno-denne vidíme ten istý obraz. Niekoľko chlapov a chlapcov krompáčmi odkopáva zeminu a naberá ju do plechových lavórov, ktoré potom skupina vari tridsiatich žien na hlavách odnáša v nekonečnom páse na určené miesto, kde hlinu rozsýpajú na zem. Z vedenia stavby sa nevidím prakticky s nikým. Stavbyvedúci z LnT naháňa výkresy, investorský dozor z IOCL sa tu neukazuje, takže mi na komunikáciu zostáva iba majster subdodávateľskej firmy, pán Agarval. No a vrátil sa mi šofér, Singh, ktorý o sebe tvrdí, že je maharadžovým potomkom. Vnuk nemanželskej dcéry. Meno by to mohlo potvrdiť, lebo Džajpúrskí maharadžovia boli naozaj Singhovia, ale kto vie, čo je pravda. Hlavne, že je tu, dokonca s novými nápadmi, rozhodol sa presťahovať rodinu do Beawaru, aby nemusel byť od nej odlúčený. Trochu ma prekvapila tá závislosť, lebo som predpokladal, že pri miestnom, spôsobe myslenia je skôr žena závislá na mužovi.

Pobyt v nevychladených miestnostiach sa začína prejavovať zvýšeným počtom vyrážok, ktoré sa mi vyhadzujú na tele, sú to klasické potničky, kúpil som si púder a ošetrujem sa ,ako to ide.

K istému uvoľneniu došlo v nedeľu, voľno sme využili po svojom a urobili si dôkladnú prehliadku mesta. Túlali sme sa ulicami, pozerali obchody, tie sú otvorené stále, až sme sa dostali ku kostolu. Už som spomenul, že veža gotického §§§kostola tvorila jednu z dominánt siluety mesta. Už architektúra stavby naznačovala, že kostol musí byť kresťanský, predpokladali sme anglikánsku cirkev, ktorú sem mohli priniesť Briti. Rozhodli sme sa ísť do kostola. Nájsť vchod na priestranstvo, kde stál, sa nám podarilo až na druhý pokus, cesta viedla lomenou úzkou uličkou pomedzi domy, inak sme všade narazili na múry. Keď sme sa ocitli pred bránou, čakalo nás malé prekvapenie. Bola zatvorená. Predpokladal som, že hádam v nedeľu bude kostol prístupný, ale podľa rozpisu na dverách sa omše konali o ôsmej ráno a o piatej poobede, teraz bolo takmer poludnie. Ale v okolí budovy sa hralo zopár chlapcov, ktorí, keď videli, že ju obchádzame zo všetkých strán, zabehli pre miestneho kňaza. Ten býval v dome vedľa kostola, bol to Ind stredného veku, veľmi ochotný a zdvorilý, hovoril dobre anglicky, poskytol nám nielen kopec informácií, ale zabehol aj po kľúče a umožnil prehliadku chrámu.

Budova bola postavená ako novogotická, bola trvalo používaná, pretože v Beaware žije asi tisíc kresťanov. Patria naozaj k anglikánskej cirkvi, preto aj kňaz mal ženu a deti. Ukázal nám ich, ako aj liturgické knihy a vnútro kostola, ale dokonca nás vyzval, aby sme vystúpili na kostolnú vežu. Neodolali sme a začali výstup. Najprv na prvé poschodie po drevených schodoch, preliezli na plošinu padacími dvermi a schodište sa zúžilo, točilo sa po obvode steny a mizlo v druhom strope, Strmo, zdolávali sme ho takmer po štyroch, sme vystúpili vari do dvadsať metrovej výšky, kňaz išiel stále prvý, otvoril druhé padacie dvere a ocitli sme sa na ďalšej plošine, schody pokračovali, ale už to ani neboli schody. Kamenné dosky boli osadené konzolovito do stien, zmizlo zábradlie. Sťažka som preglgol, ale nemal som chuť sa vzdať, veď sme boli už viac ako v polovici. V nádeji, že sa kamenná platňa podo mnou neprelomí, som sa štveral ďalej. Nad hlavami som zbadal rozšírenú rímsu a zvony. Pohľadom upretým na cestu pred sebou, teraz doslova štvornožky som išiel nahor, dostal som sa na rímsy, ale tu som musel zmeniť polohu, proste stupne pokračovali povedľa zvonov ďalej, bolo sa treba vystrieť a chrbtom opretým o stenu sa pretláčať povedľa zvonov hore. Konečne sa ukázali železné dvierka a my sme sa pretlačili na plošinu nad vežou. Ocitli sme sa aspoň tridsať metrov nad mestom a mohli sme vychutnať panorámu mesta. Toto bolo takmer zo všetkých strán obkolesené vencom hôr, len smerom na východ chýbali. Odtiaľ práve prichádzali pieskové búrky. Bolo pekne vidieť staré mesto obohnané hradbami, mestské brány, hlavné ulice, továrne a vilové štvrte na okrajoch. Opäť som mal smolu, prišiel som bez fotoaparátu, ale chcel som sa sem ešte raz vrátiť, veď v priebehu roka na to bude príležitostí viac ako dosť.

Keď sme sa trochu vydýchali a pokochali pohľadom, začala cesta späť. Neviem, ako vy, ale ja radšej idem smerom hore. Nie že by som trpel závratmi, ale radšej vidím, kam mám stúpiť. Ale keď sme sa vrátili na rímsu vedľa zvonov a ja som uvidel tie kamenné výstupky, nebolo mi všetko jedno. Úzky tunel veže lákal na zrýchlenú cestu dole. Opatrne, veľmi opatrne som presúval nohu z plochy na plochu, pritláčajúc sa k stene čo najviac, ale tak, aby to neprezradilo strach, ktorý ma pochytil. Ak teraz podo mnou jedna doska praskne, zastavím sa až na podlahe na prízemí, neveril som, že dosky stropov by taký pád dokázali zastaviť. Kohoutek sa mi zdal vo svojom živle, bola to skúška telesnej zdatnosti. Zostup dole sa mi zdal celou večnosťou, ale predsa som bezpečne zostúpil do chrámovej lode, nohy sa mi triasli ako huspenina, musel som si sadnúť do lavice a dať sa dohromady. Povedal som si, že v deň keď zdolám vežu hore i dole bez námahy, budem kondične naozaj na dobrej úrovni.

Aj v MD došlo k zmene. Do suterénu sa nasťahoval firma s počítačmi. Dvaja mládenci sa rozhodli, že budú záujemcov učiť obsluhovať PC. Keď som videl, že dvere sú otvorené, neváhal som a zostúpil po schodoch. Obidvaja boli ešte vo vysokoškolskom veku, dobre hovorili po anglicky, rýchlo sme sa spriatelili. Hrdo mi ukázali vybavenie svojho školiaceho strediska. Mali nainštalované dva počítače a verili v svetlú budúcnosť. Naozaj, India je krajina neobmedzených možností, tam je možné všetko. Veľa podobných prekvapení som už zažil a veľa ma ešte čakalo, ale teraz som nevydržal a netaktne som prejavil svoj úžas a sklamanie. Obe zariadenia boli na úrovni našich PP 06, jede z nich dokonca nemal ani pevný disk a pracovali iba v MS DOSe. Keď som sa ich spýtal na Norton komander, alebo Windows, skonštatovali, že o tom počuli, ale žiaľ nemajú možnosť si ich zabezpečiť. Ale treba nechať, programovali na slušnej úrovni. Sľúbil som im pomoc.        Preto  na druhý deň volám do školy. Trafil som práve do rozbehnutých osláv narodenín, využívam príležitosť a obom oslávenkyniam blahoželám, potom žiadam našu výpočtárku, aby mi nahrala NC na 360 kB diskety a poslala spolu s T602 sem. Je ochotná to urobiť, ale nemá voľné diskety. Požiadal som teda svoju ženu, aby ich kúpila a poslala do školy, kde ich nahrajú.

Desiateho mája konečne dostávam prvé výrobné výkresy. Môžme sa teda pustiť do výstavby. Ale kvalita je slabá, už na prvý pohľad je vidieť, že objekt robil nejaký začiatočník, je v ňom niekoľko technických chýb. Nesedia nejaké kóty, zle sú aj niektoré konštrukčné časti, ale nie je to nič, čo by som nevedel odstrániť. Len to všetko treba odsúhlasovať cez hlavný štáb, čím sa stráca čas. Ale ten tu asi nie je rozhodujúci.

Ten istý večer nás pozýva Agarval na návštevu. Krátko pred zotmením sa nechávame zaviesť pred jeho dom, mali sme trochu problémy ho nájsť, ale keď sme pred ním, zdá sa mi známy. Naozaj, keď prechádzame jednotlivými  miestnosťami, spoznávam ho. Je to jeden z tých domov, ktorý nám ponúkli na prenájom, ale potom z toho zišlo, lebo majiteľ nebol ochotný prerobiť sociálne zariadenia na európsky štandard. Vyšli sme na strechu, sadli si do prútených kresielok, ktoré sú tu zrejme veľmi obľúbené. Starý pán nám predstavuje svoju rodinu, syn prináša občerstvenie. Skladá sa zo zemiakových lupienkov, syra a rôznych druhov zeleniny. Všetko nachystal špeciálne pre nás, lebo tuší , že indická strava by nám nechutila.  Tak robí kompromis, ponúka nám z miestnej stravy to, čo považuje za európske jedlo. A navrch prináša fľašku whisky. Je to veľké ocenenie, lebo celá jeho rodina je abstinentská, možno musel porušiť nejakú svoju alebo náboženskú zásadu. Strávili sme príjemný večer, výsledkom je pozvanie na poľovačku. Máme sa stretnúť v nedeľu ráno, všetko potrebné nachystá on, nám stačí len prísť. Bola to príjemná predstava, lebo na podobnej akcii som sa ešte nezúčastnil.

Indické denníky 95

21.11.2017

20.11 Ráno som si chcel pospať, ale nedarí­ sa, hoci sme pozerali TV do 1.00, dávali Miss Word, vyhrala Indka! Nebola sí­ce najkrajšia, ale nech. Nákupy, upratovanie, opaľovanie na streche, viac »

Indické denníky 94

20.11.2017

18.11. Na stavbe, v meste, zariaďujeme druhý dom, bude vydra. Maroš sa odsťahoval. Zabehávame nový životný rytmus. Maroš stále býva vo vedľajšej izbe. Pokiaľ je to možné, beriem ho v viac »

Indické denníky 93

17.11.2017

16.11.Konečne som dobre spal, zdá sa, že to prechádza. Džos sa vrátil z opravy, aj auto už funguje. Po obede sa objavil nový zásobovač. Zajtra ho presťahujem, chcem mať svoj kľud. Treba ísť viac »

trump

USA uvalili nové sankcie na KĽDR, aj na čínske subjekty

21.11.2017 21:40

USA uvalili sankcie na štyri čínske obchodné spoločnosti a jedného Číňana, ktorí s KĽDR vykonávali obchodmi vo výške stoviek miliónov dolárov.

Zimbabwe, Harare

Africký dinosaurus neumrie v úrade

21.11.2017 19:34

Autoritársky prezident Zimbabwe, 93-ročný Robert Mugabe, sa týždeň po tom, čo ho armáda držala v domácom väzení, rozhodol odstúpiť.

Rusko

Úteku Ruska má zabrániť náramok

21.11.2017 19:20

Za údajnú objednávku vraždy Sylvie Volzovej bude Pavol Rusko ďalej stíhaný na slobode. Ďalší pohyb Ruska sleduje elektronický náramok.

Theresa Mayová, premiérka

Britské médiá: Londýn je ochotný za podmienky brexitu zaplatiť viac

21.11.2017 19:15

Ministri britskej vlády sa podľa BBC zhodli na potrebe ponúknuť EÚ za urovnanie financií v rámci takzvaného brexitu viac peňazí.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 130
Celková čítanosť: 60022x
Priemerná čítanosť článkov: 462x

Autor blogu

Kategórie