Založ si blog

VVH, Cesta do Bombay (3)

                6.3. Ráno ma bolela hlava, ale na tenis som išiel. Prišli hlaváči a zobrali ma hrať na trávu! Tá má hrozný odskok. Ale darí sa  mi. O 10 sa ideme kúpať. Odviezli sme sa na jazero za mestom, voda je špinavá, tak sa iba člnkujeme, mám spálený chrbát. Krokodíl a opice. Cestou späť nám došiel benzín. Na izbe je diera v stene.

 

V nedeľu ráno sa mi trochu blbo vstáva. Pobolieva ma hlava. Ale nie je sa čomu čudovať. Včerajší deň bol dosť náročný. Ráno na tenise sa mi veľmi darilo, hladko som vyhral oba sety 6:0 a 6:2. Lenže po obede prišli z Dillí noví kolegovia. A  ako sa tu stáva pomaly zvykom, boli privítaní. Niečo doniesli z domu oni, niečo sme pridali my,  večer som musel predčasne odísť do izby,  inak by som zle skončil. Ale doniesli so sebou poštu. Úroda listov, ktorú som zasial, začína prinášať svoje ovocie. V priebehu mesiaca som rozposlal toľko listov, koľko som stihol napísať a poslal som ich každému, o kom som  si  myslel, že mi odpíše. No a ako prvá sa ohlásila Eva. Bol to vlastne prvý list , ktorý som tu dostal.

Napriek ťažkej noci, neváham a idem na tenis. Potrebujem sa dať do poriadku, lebo na dnes máme program, plánujeme si výlet. Na dvorec som vyrazil trochu skôr, chcel som tam byť ešte pred siedmou, aby som mal čas si trochu zatrénovať. Hráči prichádzajú po siedmej, preto o tri štvrte sú dvorce prázdne. Prechádzam na antukové ihrisko, kde je tréningová stena a zahajujem prípravu. Základné údery z oboch strán. Pred siedmou sa objavuje chlapec a zahajuje úpravu dvorcov. Prekvapene sledujem jeho počínanie. So zametaním sa nezdržuje, natiahne siete a začne lajnovať. Okamžite beriem fotoaparát, lebo taký spôsob treba zvečniť. Naberá vápno z kýbľa do dlaní a  ručne! označuje čiary. Sklonený nasýpa  biely prášok na pozostatky tých včerajších čiar a spätným chodom ich obnovuje. Už sa nečudujem, že sú také roztrasené.

Zatiaľ sa klub zapĺňa a ja len čakám, kto si ma zoberie do partie. Trochu sa obávam, že tí, ktorí so mnou včera prehrali, budú dnes dosť znechutení, ale našťastie prichádzajú hlaváči. Zdvorilo sa pozdravíme a pozývajú ma k nim. Lenže chlapci zatiaľ poprenášali kresielka z betónového dvorca na trávnik za plotom, potom odbiehajú do neďalekej budovy a vynášajú odtiaľ stĺpiky a sieť.  My zatiaľ sedíme v kresielkach a debatujeme, oni postavili stĺpiky,  natiahli sieť a zrazu sa trávnik mení na tenisový dvorec. Rozhliadnem sa okolo seba a naozaj, pri podrobnej prehliadke trávnika vidieť, že je strihaný a sú na ňom nalinajkované čiary. Trávnik je taký veľký, že by tu mohli byť aspoň štyri ihriská. Ale hrá sa iba na jednom, každý týždeň na inom, aby sa trávnik neponičil, takto majú stálu kvalitu. Do prvej štvorice sa nedostávam, ale v druhej ma nominácia nemíňa. Dopredu sa spoluhráčovi ospravedlňujem, že na tráve hrám po prvý krát v živote, teda vôbec neviem, ako mi to pôjde. Tenis na tráve poznám iba z televízie, a dobre som si zapamätal komentátorov, ktorí neúspechy našich tenistov veľmi často zdôvodňovali nezvykom na trávu.

Začal som podávať. Buchol som si loptičkou o zem a … nevyskočila mi do ruky, ako som čakal. Odraz mala asi o polovicu menší ako obyčajne. To bol vlastne celý rozdiel. Pohybovať sa dalo celkom dobre, ale na výmeny sa bolo treba prichystať starostlivejšie, musel som viac do kolien a čakať loptičky omnoho nižšie.  Naozaj ideálny sa ukazuje systém podanie – volej, tu loptička na mojej polovičke nedopadne na povrch a nenarobí mi oštaru. Snažil som sa tento spôsob forsírovať, hral som, podľa mňa výborne, ale napriek tomu sme set prehrali 5:6.

Na moju svetovú premiéru nie zlý výsledok. Po skončení setu sa s partiou lúčim, hoci oni ešte nekončia. Na dnes sme sa dohodli, že vyrážame na výlet k jazeru, ktoré sme našli na mape niekoľko kilometrov za mestom.

Osprchoval  som  sa, nabalil nejaké jedlo,  keksy a pomaranče, počkal na chalanov a mohli sme vyraziť. K dispozícii sme mali jedno auto, ale viezli sme sa v ňom štyria, veliteľa vozu robil Peter, lebo auto bolo jeho, riadil ho Džos, José, inak kresťan z Karnataky. Vzadu sme sa tlačili Kamil, Kohoutek a ja. Starý s Mirom mali úradné jednanie ohľadom zabezpečovania ubytovania. Doktor Ačaria ich pozval na pracovný obed. Kam, to sme nevedeli. Dr. Ačaria bol možno tým doktorom, ktorý nás zviezol na Opičí chrám, alebo s týmto úzko spolupracoval, alebo sa vynoril z neznáma, lenže čoskoro získal dobrú pozíciu, mal rozsiahle kontakty, vedel všeličo zabezpečiť, čoskoro sa stal pre Škodu nevyhnutný. Medzi nami, vyzeral ako malý mafián, aj sme mu  tak niekedy hovorili. Úzke čierne fúziky mu pridávali skôr sicílsky výraz ako indický.

Vymotali sme sa teda z mesta a podľa mapy sme išli  k jazeru. Cesta sa podobala našej poľnej, bola plná piesku a hliny, asfaltový koberec bol nízky a miestami porušený. Informačné tabule nám nič nehovorili, ale ako hovoril Džos ani veľmi nemali čo, museli sme sa na cestu niekoľkokrát spýtať. Ale asi po 40 minútach sme to našli. Údolie zovreté kopcami, bolo prehradené múrom a za ním sa rozprestierala veľká vodná plocha. Jazero bolo umelé a slúžilo ako zásobník vody pre mesto alebo polia okolo neho. Priehradný múr sa rozopieral medzi dva kopce, ale aj jeden breh bol vytvorený umelo, hrádza pokračovala ďalej, na nej bola malá elektráreň, v údolí pod ňou bol hotový raj. Toto miesto bolo veľmi dobre zásobené vodou po celý rok, nepoznali tu sucho, preto všetko bolo sýto zelené a zakvitnuté.  Popod priehradu viedla cesta, všimli sme si reštauráciu, ale išli sme ďalej. Zrazu sa pred nami objavila brána a na nej nápis Rambagh hotel. Nás to nezastavilo, mohli sme byť hostia,  aj keď by to niečo stálo, ale diéty sme dostali len nedávno, teda aký strach. Zaviezli sme sa pred hotel. Ale na naše prekvapenie tu už parkovalo jedno naše auto. Starého. Ako sme zistili, ten obed sa podával práve tu! No čo, aspoň ho pozdravíme, dali sme sa zaviesť do záhrady, kde pod slnečníkom sedela malá spoločnosť a popíjala pivo. Popoddávali sme si ruky, odmietli pozvanie ku stolu, nechceli sme rušiť, ale požiadali sme o súhlas využiť niektoré hotelové služby. Teda aspoň jednu. Okamžite sme zbadali , že na pláži , ak sa breh dá tak poeticky nazvať, kotví niekoľko člnov. Či by sme si nemohli jeden požičať a povoziť sa po jazere. Z nášho plánu okúpať sa zišlo ešte pri priehradnom múre, keď sme zbadali, aká je voda zarastená riasami a chaluhami. Lepšie by bolo tu chytať ryby. Dostali sme súhlas. Preto sme zišli po balvanoch ma breh, vybrali si jeden čln, ktorý by nás všetkých odniesol. Spustili sme ho na vodu. Chystali sme sa doň práve nastúpiť, keď niekto medzi rečou prehodil:

„Tu by mohli byť aj krokodýli!“

Na to zareagoval Kohoutek veľmi prekvapujúcim spôsobom.

„Viete chlapci, ja na člnkovanie ani veľmi nie som. Radšej sa budem opaľovať na skalách.“

A trepal sa z člna von. Pozrime sa naňho, on má tuším strach!  Odrazili sme od brehu a križovali jazero hore dole, slnko pripaľovalo, vyzliekli sme košele, natreli sa opaľovacím krémom a špekulovali, ako Kohoutka doraziť. Nakoniec to nebolo také zložité. Potvrdíme historku o krokodílovi. A zdokumentujeme mu ju. Naaranžovali sme pár snímkov, kde Kamil zdesene pozerá kamsi do šachoriny, Peter mláti veslom do vody, vyzeralo to ako naozaj.

Indické denníky 164

21.05.2018

18.5. Ťažko zaspávam a skoro sa budím, idem do roboty, doma sa mi nechce byť. Betonáž sa neskončila, Havran je preč a Peťko sa hrá na šéfa. Zmätok s benzínom a plynom, míňa sa , varíme viac »

Indické denníky 163

17.05.2018

15.5. Ohlásil sa Kubíček, ale peniaze nemá. Mondel opäť blbol aj Peťko. S Kubíčkom som sa vyrovnal a odovzdal všetky prachy, auto je bez benzínu. Dal som si na úložku 600 USD, zvyšok sa viac »

Indické denníky 162

14.05.2018

11.5. Pracujeme na zmeny. Mondel poslal ďalší list. Začínam upratovať stôl a selektovať veci, ktoré beriem domov. Je stále horúco a ešte bude. Zvýšené tempo na stavbe sa prejavuje čoraz viac »

Ľubomír Kopáček

Expert ku GDPR: Firmy investovali do právnikov, budú robiť ďalej to isté

24.05.2018 22:00

"Je predsa hlúposť, aby som si bral zákaznícku kartu, keď mi ju ponúknu pri náhodnom, jednorazovom nákupe," vraví expert na kybernetickú bezpečnosť Ľubomír Kopáček.

ženy, nákupy

GDPR. Ochráni zákon súkromie?

24.05.2018 22:00

Osobné údaje ľudí sú vždy tovarom, okolo ktorého sa točí veľký biznis. Od piatka 25. mája sa však môžete rozhodnúť, či na to dáte súhlas.

korupcia, úplatok

V Španielsku padli vysoké tresty za korupciu vládnych ľudovcov

24.05.2018 21:18

Viac ako dvom desiatkam španielskych podnikateľov a politikov vymeral vo štvrtok španielsky súd vysoké väzenské tresty.

Eurobankovky, peniaze

Taliani môžu spustiť dlhovú krízu ako Gréci

24.05.2018 21:14

Taliansko môže spôsobiť ďalšiu dlhovú krízu, podobne ako Grécko, ak sa politiky novej talianskej vlády sústredia výhradne na zvýšenie výdavkov.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 197
Celková čítanosť: 107099x
Priemerná čítanosť článkov: 544x

Autor blogu

Kategórie