Založ si blog

VVH (15/1)

 

                Skôr ma zaujímal koniec svadobného sprievodu, kde kráčali ženy. Tam sa ale nedalo dostať, ako náhle som trochu zaostal a priblížil sa k nim, aby som si obzrel nevestu, o ktorej som si myslel, že tam je, hneď ku mne prišlo zopár mladíkov a zdvorilo, ale rozhodne ma volali, aby som sa zapojil do zábavy mužov, lebo iba tí majú to právo na sobáši tancovať. Ženy nech sa držia v pozadí a bokom. Sprievod takto išiel ešte hodinu a prešiel pritom  aspoň päť kilometrov. Na čele voz so zosilňovačmi, reproduktormi a magnetofónom, ten hral šlágre, keď stíchli  hudobníci uprostred skupiny. Po obidvoch stranách kráčali nosiči svetiel, najaté ženy a deti, ktoré niesli lampáše, či neónové žiarivky a osvetľovali tak sprievod. Ženích sa niesol uprostred zástupu na slávnostne ozdobenom koni. Za ním už bol len oddiel žien. Stretli sme niekoľko podobných sprievodov, ktoré išli oproti nám. Hluku tam bolo neúrekom.

                Po hodnej chvíli pochodu sme odbočili do bočnej uličky, prešli pár metrov a boli sme na mieste. Na veľkom priestranstve medzi domami stál  stan.  Obdĺžnikový pôdorys bol zaplnený stoličkami , ako v nejakom divadle, na konci stálo  pódium s dvomi  kreslami.

                Mládenci nás tu usadili, že musíme chvíľu počkať, než sa celý sprievod  skonsoliduje. Naozaj nás po chvíli volali. Zaviedli nás do vedľajšieho dvora, kde už bola opäť sústredená celá rodina. Ženích stál na akomsi podstavci, oproti nemu sa postavila nevesta oblečená v šatoch červenej farby. Prevesili si navzájom na krk reťaz z kvetov, k tomu  ktosi  pridal  pár slov a bolo po obrade. Vrátili sme sa späť  do stanu. Hostitelia nás ponúkli občerstvením.  Prijali sme, lebo bolo už po deviatej. Doniesli nám šálku kávy.  Zakiaľ sme ju popíjali, vytvoril sa okolo nás hlúčik prevažne mladých ľudí, tak v stredoškolskom veku. A začala typická konverzácia. Kto, čo, odkiaľ, prečo, načo… Čím dlhšie sme tam sedeli, tým viac sa osmeľovali, začalo okukávanie a obchytávanie, hlavne zo strany detí. Začalo to byť otravné. Hlavne, keď mi začali štuchať do chrbta cez plátno stanu.

                Preto som navrhol, aby sme sa trochu prešli. Okolie bolo viac menej pusté, ale pred domom stále stál kôň so svojim pohoničom. Prejavili sme záujem o fotografovanie. Pohonič nám ponúkol viac, môžme sa vyfotiť aj sediac na koni. Ja som v živote na koni nesedel, ale tento sa mi nezdal bujarý, tak som rád privolil. Najprv sa do sedla vyškriabal Miro. Podal mi svoj aparát, lebo môj nefungoval, a ja som mu spravil dve snímky. Boli to diapozitívy, bola poriadna tma, tak preto pre istotu dve. Potom som bol na rade ja. Naše extempore medzičasom privolalo peknú skupinu svadobných hostí, ktorí sa so záujmom prizerali. V duchu som zvažoval šance koňa. Mojich sto kilo mohla byť  preň veľká záťaž. Ale Ind ma ubezpečoval, že to vydrží. Tak som sa nechcel dať zahanbiť. Oprel som ľavú nohu do strmeňa a švihol pravou, aby som sa elegantne vyšvihol do sedla, ako som to videl v mnohých filmoch. Lenže…

                Ozvalo sa krátke puknutie a už som ležal na zemi aj so strmeňom.  Kôň to vydržal, ale postroj nie. Ind bedákal, ale videl, že chyba bola v materiáli, tak sa snažil o nápravu,  podliezal koňovi popod brucho, čosi reparoval   a oznámil, že sa môžem opäť pokúsiť. Lenže tento krát z druhej strany, čo bolo pochopiteľné, lebo jeden strmeň ležal na zemi. Zabudol som na eleganciu. Najprv som opatrne vyskúšal, či sedlo vydrží moju záťaž. Nasunul som nohu a opatrne sa zdvihol. Tu sa podlomili nohy koňovi, museli mu priskočiť dvaja na pomoc, aby nepadol nabok. Keďže ako ľavák z pravej strany nasadať neviem, už to nemalo tú eleganciu, ale predsa som sa na chrbát vyteperil. Kôň sa chvíľu motal ako po troch borovičkách, ale potom našiel stabilitu a Miro mohol fotiť. Žiaľ táto unikátna snímka sa mi na ceste domov niekde stratila, isto by zaujímala čestné miesto.

 

                Po prechádzke sme sa vrátili do stanu, tu stále sedela väčšina hostí a družne debatovala. Sadli  sme si na svoje miesta, lenže teraz som si vybral stoličku, ktorá sa nedotýkala steny, aby som od detí mal pokoj. Po krátkej debate sa nás hostitelia spýtali, či si nechceme niečo vypiť. No konečne, sme na svadbe a ešte sme si nedali ani pohárik! Jeden z mládencov sa stratil a v momente bol späť. Doniesol  nám  každému šálku kávy!

                Prejavili sme záujem vedieť, čo robí mladomanžel. Vyhoveli nám a zaviedli nás do susedného domu, do miestnosti na prvom podlaží. Tu sedel ženích v svadobnom obleku na zemi, v ruke stískal miesto nevesty šabľu a bavil sa s kamarátmi. Prisadli sme si vedľa neho, nohy na turecký spôsob, s čím sme si získali ich sympatie. Opäť bežná procedúra s otázkami zakončená ponukou občerstvenia. Riskli sme to, tu snáď budú podávať niečo iné. Ale nie, už  tretí krát to bola šálka kávy. Keď zbadali naše zarazené tváre, zbadali, že niečo nie je v poriadku. V krátkosti sme im vysvetlili, že u nás sa na svadbe tancuje, pije a je.  U nich to však je inakšie. Tancuje sa iba v sprievode pred obradom a tú možnosť sme mali, pijú sa iba nealkoholické nápoje a keby sme chceli jesť, urobí im veľkú  radosť, ak sa zúčastníme na hostine. Vyviedli nás teda von z miestnosti, prešli sme do druhého domu a vyšli  na strechu.

                Tu sedelo priamo na betóne množstvo hostí a jedli! Hneď ma prešla chuť!  Každý mal na zemi alebo na kolenách položený tanier z palmových listov. Pomedzi sediacich sa prechádzali kuchári a naberačkami im z kýbľov hádzali na list jedlo. Hostia nadšení naberali rukami ryžu a vytierali ňou akúsi omáčku. Ledva som zakryl zdesenie. Len toto nie! Rýchlo sme ďakovali a pratali sme sa preč. Aspoň na schodoch nám do ruky strčili svadobný koláč. Skúsil som ho, aby som nepohneval, či neurazil. Bol tvarohový, sladký a mastný. Ale dal sa zjesť. Ústup z jedálne sme kryli neskorým časom a prejavili sme túžbu sa vrátiť späť.

                Preto nás sprievodca zaviedol na hlavnú ulicu, kde nám sľúbil zabezpečiť dopravný prostriedok, pretože svadba ešte nekončí a on tu musí ešte zostať. Odbehol do tmy. Chvíľu sme postávali, ale keďže sa nič nedialo, začali sme uvažovať o taxíku. Vtom sa blížilo akési auto. Vystúpil z neho náš mladík a povedal, že vodič nás zavezie rovno na hotel.

                „Koľko za to?“ spýtal som sa.

                „Fiftín!“ znela odpoveď.     

                „One, faiv?“ preveril som si.             

                „Jes, jes.“ znela odpoveď. Začali sme nastupovať prednými dvermi. Ale dnu sedelo plno žien a preto nás okamžite ťahali späť. Viedli nás k zadným dverám mikrobusu, kde bol malý, vari batožinový , priestor oddelený od ostatného auta drôteným pletivom. Cítil som sa ako v antone. Ale auto sa pohlo. Konečne na ceste do postele. Prešli sme mestom, teraz už prázdnejším a došli pred Saket hotel. Vystúpili sme. Šofér natŕčal ruku po peniaze. Podal som mu sľúbených 15 rupií. On však krútil hlavou a pýtal:

                „Fifti, fifti.“, čo bolo 50. Zakrútil som hlavou. Dohoda znela inak, ale on nechcel popustiť, chvíľu sme sa dohadovali, ponúkal som 20, ale on si húdol svoje.         

                „Teda ti nedám nič.“ odchádzal som od auta. Za 50 rupii boli tri litre benzínu, alebo osem litrov nafty, čo by mu stačilo na sto kilometrov jazdy. Za taxík by sme neplatili viac ako dvacku. A bol by omnoho pohodlnejší. Ale Miro, či už mal mäkšie srdce alebo zbadal niečo v pohľade spolujazdca, dal tých požadovaných 50. Musím sa však priznať, že som mu polovicu dodnes nedal, lebo to bolo jeho rozhodnutie a urobil ho proti  mojej vôli.

                Do postele som sa dostal po polnoci, ale bohatší o množstvo zážitkov. Ďalšiu možnosť zúčastniť sa svadby som mal hneď vo štvrtok, teda na druhý deň. Aj keď nebola tak náročná, poučený som sa už tak intenzívne nezapojil, ale aspoň som mal príležitosť urobiť si zopár vlastných fotiek. Keď som sa poobede vracal z nákupu, zbadal som na priestranstve neďaleko našej ubytovne postavený stan. Aj jeho výzdoba jednoznačne  informovala o účele. Preto som si starostlivo založil film do kamery. Pod dekou som vybral ten včerajší a zistil som, že nebol pretrhnutý, ale iba vytrhnuté pretláčacie okienka. Nasadil som ho znova a pretočil ho tak ďaleko, aby prípadné osvetlenie nebolo na filme vidieť. Zároveň som upozornil Kohoutka, že bude svadba a ak chce, má možnosť sa jej zúčastniť. Spoliehal som sa na to, že nás určite niekto pozve. Takže večer, keď sa objavil svadobný sprievod, vybrali sme sa obaja ku stanu. Celý obrad som samozrejme nevidel, ale pozvania sme sa dočkali. Pohoda v stane bola však podstatne iná. Ženích a nevesta sedeli celý večer vedľa seba na pripravených kreslách a nechali sa fotografovať s jednotlivými hosťami. Vedľa nich hrala živá hudba a tancovala tanečnica. To aspoň trochu pripomínalo nejakú zábavu. Nechcel som na seba zbytočne upozorňovať, preto som požiadal jedného chlapca, aby mi urobil snímky novomanželov z blízka. Dúfam, že sa podaria. Zasadli sme v sále asi na hodinku, porobili snímky a večer som sa vytratil. Bolo to menej tragikomické, ako tá prvá. Mimochodom, zafŕkaný oblek som si musel nechať vyčistiť v čistiarni, našťastie aj takéto inštitúcie sme tu našli. A ešte jedno pozitívum, tá streľba, ktorá sa po nociach ozývala okolo hotela, nebola teroristického pôvodu. Na tejto svadbe som zistil, že jednou z možných zábav na svadbe, je púšťanie rakiet, ohňostrojov a delobuchov. Streľba bola teda rovnako nebezpečná ako tá naša na Silvestra.

 

Indické denníky 68

23.09.2017

21.9. Ráno do Kótu, je pekne, Miro meškal, cesta späť skratkami, pekné zákutia, večer som strašne uťahaný, idem spať o ôsmej. Na dnešný deňˆ sme si s Mirom dohodli rande v Kóte, mal by viac »

Indické denníky 67

19.09.2017

19.9. Ráno do Pali, objednávam letenku, návrat späž. Volám domov a ohlasujem príchod. Večer Žvachula, objednávam slaninu a párky. Cestou z Džodhpúru sa zastavujem v Pali u Kubíčka. Privítal viac »

Indické denníky 66

16.09.2017

15.9. Čakám starého, prišiel pred 9.00. Pofélixoval LnT za OK, vypil kávu a whisky, pridal mi Kót a Salavas a na obed vypadol. Takže sa na budúci týždeňˆ nebudem nudiť. Volám Mira, ale viac »

sýria, nalet, idlib

SOHR: Rusko v sýrskom Idlibe bombardovalo 'svojich', zomrelo 45 rebelov

24.09.2017 18:54

Prečo ruské nálety mierili práve na členov Légia Šám ešte nie je jasné.

Angela Merkelová

Nemecké voľby: Merkelová chce získať späť voličov AfD, začína sa rysovať trojkoalícia

24.09.2017 18:07, aktualizované: 19:15

Nemecké parlamentné voľby podľa odhadov verejnoprávnej televízie ZDF vyhrala konzervatívna únia kancelárky Angely Merkelovej CDU/CSU so ziskom 33,2 percenta hlasov.

nemecko, volby

Otázky a odpovede o nemeckých voľbách

24.09.2017 18:00

Maďarský premiér Viktor Orbán počas víkendu vyhlásil, že si želá výhru Merkelovej.

protikorupčný pochod, protest, demonštrácia,

Bratislavu čakajú protesty proti korupcii i Kiskovi

24.09.2017 17:00

V hlavnom meste môže byť začiatkom najbližšieho pracovného týždňa veru poriadne rušno.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 103
Celková čítanosť: 46209x
Priemerná čítanosť článkov: 449x

Autor blogu

Kategórie