Založ si blog

VVH (13)

3.3.      Sisodia Palác

 

                9.2.      Konečne nám vyplatili diéty na február. píšem reportáž. Na obed sme sa vybrali s Petrom na obhliadku. Prešli sme hádam 20 km. Zavesil sa na nás jeden chalan a zaviedol nás na také miesta, kam by sme sa sami neodvážili. Cestou sme stopli akéhosi doktora, ktorý nás pozval na večeru, ale nedostali sme sa tam. Voda netečie.

 

Diéty nám vyplatili takmer o desať dní neskôr. Dostal som 2910 rupií,  viac ako dosť. Do konca mesiaca s tým musím vydržať. Doobeda sa tvárim, že pracujem a píšem si reportáž, ktorú chcem poslať domov, možno mi ju niekto vytlačí v novinách. Po obede vyrážame s Petrom do mesta, doma nemala tiecť voda, tak bolo lepšie vypadnúť. Keďže staré mesto sme už dosť dobre poznali, vybrali sme sa smerom na východ. Tam sa na kopci vypínal nejaký hrad. Pustili sme sa k nemu po širokej ulici, keď, ako obyčajne, sa pri nás objavil mladý chalan. Na naše pomery stredoškolák. Nasledoval rituál oboznamovania. Opäť celkom náhodou nemal čo robiť, či by sme nemali záujem, robil by nám sprievodcu. Zdvorilo sme odmietli.  Ale keby sme mali záujem, neďaleko má jeho otec, inak veľmi známy občan mesta, vlastný taxík.

Aj ten sme odmietli, radšej chodíme peši. Nevzdal sa. Ide vraj s nami. Nevšímali sme si jeho táranie a pokračovali ďalej. Ale  on  sa naozaj  nemienil vzdať a nasledoval nás v pár metrovej vzdialenosti. Keďže prístup na hrad sme nenašli, pustili sme sa bočnými uličkami . Až sme prišli na okraj mesta. Našli sme tu výpadovku smerom na Agru. Už sme sa sklamaní chceli vrátiť, lebo sme nenašli žiadnu zaujímavosť, keď tu sa opäť ohlásil chlapec, že pár sto metrov je pekný palác a opičí chrám. Nech vraj ideme pokojne ďalej. Poštudovali sme mapu. Naozaj bol tam vyznačený nejaký objekt, ale vyzeralo to skôr na pár kilometrov. Kondične sme na tom boli dobre, teda sme vyrazili. Najprv sme sa dostali do akejsi opevnenej osady, ktorú sme si s hľadaným palácom pomýlili. Urobili sme pár fotiek, ale chlapec nás súril. Prešli sme ešte kilometer, keď sme našli to, čo sme hľadali.

 

Sisodia Palác sa volalo to sídlo a bol to letný dom manželky maharadžu maharání. Vošli sme do komplexu budov. Dovnútra sme sa nedostali, ale aj prehliadka záhrad stála za to. Záhradná architektúra, fontány, strihané stromy, pekný trávnik, lavičky a altánky. Naozaj pohodlné miesto na oddych. Bolo tu aj  zopár domorodých  turistov,  niektorí  z nich vychádzali zadnou bránou a pokračovali kamsi do hôr. Náš sprievodca potvrdil, že práve tam je ten opičí palác. Vykročili sme opäť na cestu. Tá sa kľukatila a vystupovala na kopce, ktoré mesto obkľučujú. Išli sme už dosť dlhý čas a  nikde nič.  Dom, ktorý pripomínal náš sedliacky bol síce okupovaný opicami, ale nebol ten pravý. Práve, keď sme začali rozmýšľať, že sa vrátime, zastavilo pri nás auto, akýsi domorodec nás pozýval, že nás zvezie. Keď súhlasil s tým, že odvezie aj chlapca, nasadli sme. A urobili sme dobre, lebo nás čakal ešte pekný kus cesty. Muž, ktorý sa predstavil ako doktor, sa s nami príjemne bavil celú cestu. Samozrejme sme ho veľmi zaujímali, čo tu robíme. Nebol sklamaný, že nie sme americkí turisti,  slovenskí experti boli preňho tiež dobrí.  Aspoň tak, že keď sme vystupovali z auta, dal  nám svoju vizitku s pozvaním na večeru, mali sme prísť o siedmej, najprv nech zavoláme, on nám pošle auto, aby sme nemuseli blúdiť. Poďakovali sme a prijali. Chceli sme spoznať, ako bývajú domorodci. Doktor išiel za pacientom a my sme sa vybrali do kláštora.

Prezývka opičí nebola celkom od veci, pretože tam v malých výbehoch chovali pár jedincov. Ale dole v  lese ich divo žilo ďaleko viac. Kláštor bol posvätným miestom, kde sa na svojej ceste po Indii zastavil boh Krišna, ktorý tu vyčaroval prameň vody priamo zo skalnej steny. V tom prameni sa dodnes môžu očisťovať veriaci. Na ten účel boli postavené dva bazény, jeden pre mužov a druhý pre ženy. Chvíľu sme zvedavo pozorovali činnosť pútnikov, ktorí sa chystali na očistný kúpeľ, hlavne  skupinku žien, kde sme predpokladali striptíz, pretože chlapi sa vyzliekali zo šiat. Ale boli sme sklamaní. ženy vošli do vody aj v šatoch a vodou si iba oblievali  telo. Robil som si práve záber celkového pohľadu na chrám, keď sa mi zasekol film v novom aparáte a nešiel pretočiť ani dopredu ani späť. (aparát som potom musel vymeniť), zasa som prišiel o pár unikátnych záverov. Vystupovali sme strmými schodmi po skalnej stene, kde vraj je to miesto, kde sa Krišna uchýlil. Mních v žltých šatoch nás sprevádzal. Samozrejme sme sa opäť museli vyzuť. Izba, kde boh nocoval bola malá, ledva sme sa tam dostali  a  na miesto jeho odpočinku sme sa vôbec nezmestili, ešte , že to bol boh a nič mu nebolo nemožné. Hlavne tam bol veľmi zlý vzduch. Radšej sme vyšli von a pozreli si jeho rodokmeň a započúvali sa do zvukov spevov, ktoré na jeho oslavu musia znieť 24 hodín denne. Dvaja chlapci a starý mních tu za stáleho bubnovania spievali posvätné piesne.

Veľmi mi to pripomínalo spev, ktorý ma každé ráno budil v Mansing hoteli, pretože aj tam neďaleko bol hinduistický chrám. Spev bol melodický a dlho mi znel v ušiach, taký bol chytľavý. Dali sme spevákom malý dar, jasné, že boli nespokojní, očakávali za svoju snahu viac, ale nemal som chuť živiť zo svojich peňazí celý kláštor. Schody pokračovali dohora, tak sme sa obuli a stúpali vyššie a vyššie. Náš sprievodca sa opäť objavil pri nás. Ubezpečil nás, že to je najkratšia cesta späť do mesta. Verili sme mu, pretože prístupová cesta vytvárala oblúk a bolo to veľmi pravdepodobné, že sa vrátime neďaleko miesta, kde sme Džajpúr opustili, len trochu severnejšie. Prešli sme ešte okolo jednej svätyne a boli sme na hrebeni. Na ňom stála strážna veža s bránou, keď sme ju prešli, ukázal sa nám krásny výhľad. Celé mesto sme mali ako na dlani. V údolí pod nami za rozkladal Pink Town, naproti na pokračovaní hrebeňa, ktorý v takmer troch štvrtinách obkľučoval celé mesto, stála veľká pevnosť. Brána, v ktorej sme stáli, tvorila vonkajší hradobný systém . Cesta z nej klesala k mestskej bráne. Upokojení sme zostúpili dole.

Indické denníky 32

26.06.2017

25.6. Zastavili sme sa na nákupoch, v Salawase a v Pali. Pokým sme našli Kubíčka tiež to chvíľu trvalo. Potom cesta do Abu. Za kopcami opäť prší a večer nie je prúd. Ráno som sa zobudil viac »

Indické denníky 31

25.06.2017

24.6. Vyrazili sme na cestu pred 6.00, cestou mierne pršalo. Do Beawaru sme došli prví, ako som predpokladal. Vymenili sme si novinky, porada začala o 12,00 a trvala do 15,00. Bežná agenda. Potom viac »

Indické denníky 30

24.06.2017

23.6. Kamión stojí,, ale pýtajú 5000.-. Doobeda došiel chlapík z IOCL ohľadom základov, ale hlavne hľadal chyby vo výkresoch. Skončil v záchode, doslova. Volal som domov, Sáška je chorá.. viac »

Donald Trump, prezident, usa

Trump je arogantný, netolerantný a nebezpečný, myslí si väčšina svetovej populácie

27.06.2017 21:21

Trump je arogantný, netolerantný, nebezpečný a nie je schopný pozitívne vplývať na svetovú politiku, myslí si veľká väčšina svetovej populácie. Ukázal to prieskum amerického Pew Research Center.

Autobus, autobusová stanica

Slovak Lines zdvíha platy vodičom v bratislavskej župe

27.06.2017 20:56

Spoločnosť Slovak Lines zvyšuje mzdu vodičov v prímestskej autobusovej doprave v Bratislavskom samosprávnom kraji.

náboje, zbraň, poprava

V martinskom muničnom sklade chýba 300-tisíc nábojov

27.06.2017 20:39

V Sklenom pri Martine, kde sídli muničný sklad sa pri kontrole zistilo, že chýba 300-tisíc kusov nábojov využívajúce sa pri športovej streľbe a výcviku jednotlivca.

Peter Pellegrini

Pellegrini: Eurofondy by sa nemali krátiť ani po brexite

27.06.2017 20:31

Eurofondy po roku 2020 by podľa podpredsedu vlády Petra Pellegriniho nemali byť krátené napriek odchodu Veľkej Británie z Európskej únie.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 69
Celková čítanosť: 28123x
Priemerná čítanosť článkov: 408x

Autor blogu

Kategórie