Založ si blog

Vzdialené vrcholky hôr (7)

2.2.      Tádž Mahal

 

            23.1.Výlet do Agry, hrozná cesta, pekné počasie, teplo, zasa fotím, všade pýtajú peniaze, všade sú žobráci,  ponúkla sa mi prvá prostitútka.

 

Ráno vstávame pred piatou, aby sme sa stihli naraňajkovať a nachystať na cestu, autobus prišiel o pol šiestej. Nastupujeme ako prví, cestou sa zastavujeme ešte na jednej ubytovni, kde  priberáme spolucestujúcich a odchod je plánovaný o šiestej spred ambasády. Vodič je vyslúžilý vojak, vlastne celá cestovka, ktorej autobus patril, bola tvorená vojakmi, Sikkhami či Pandžábcami, ktorí neustále nosia farebné turbany. Museli to byť dobrí bojovníci, lebo odvahy mal náš šofér neúrekom. Po prvej skúsenosti na ceste z letiska som očakával rýchlu jazdu, ale predsa tento to dokázal prekonať. Ráno ulice boli ešte prázdne, tak išiel, čo sa dalo. Dillí je však veľké mesto a trvalo pol hodiny, kým sme sa dostali na okraj a prekročili hranicu. Áno, hranicu, Indiu tvoria jednotlivé štáty, tvoriace federáciu, či spolkový štát. Každý jeden má relatívnu samostatnosť, ktorá sa prejavuje navonok hlavne tak, že sa všade vyberajú dane, akási forma mýtneho. Pri prekročení hraníc štátu, kraja , okresu, či mesta  má  právo  miestna  správa  vyberať poplatky, čo v mnohých prípadoch plne využíva. Na týchto prechodoch sú nainštalované spomaľovače a rampy, kde príslušný financ peniaze vyberie. Kto nezaplatí, ďalej sa nedostane. Bokom sa väčšinou nedá, lebo aj tam sú budované prekážky, na niektorých hraniciach som videl celé barikády z kamenných balvanov.

Na takejto hranici sme teda zastali a vodič odišiel zaplatiť poplatky. Chvíľu bolo okolie pusté, ale onedlho sa z  tmy začali vynárať zababušené postavy. Predavači korálok, pohľadníc, či iných suvenírov obkľúčili autobus a strkali svoj tovar oknami dovnútra, došiel tiež zaklínač hadov s prúteným košíkom, ktorý si položil vedľa autobusu, kvokol si, odkryl vrchnák, vytiahol píšťalu a snažil sa donútiť stuhnuté plazy, aby predvádzali svoj tanec.  Keďže teplota vonku sa pohybovala okolo 10 stupňov, hadom sa vôbec  nechcelo, darmo ich ťahal za krk von. Neprejavili viacej útočnosti ako komáre. Jediné šťastie bolo, že predavači sa neodvážili dovnútra autobusu, hoci niektorí nakúkali otvorenými dvermi.  Väčšina z nás ale aj tak  spala a ruch v okolí  si  nevšímala. Keď sa vrátil vodič a zatvoril dvere, postavy sa opäť stratili v tme, rampa sa zdvihla a my sme opustili mesto.

 

Cesta, ktorá bola podľa označenia na mape diaľnicou, po  pár  kilometroch  stratila  právo  na  toto  meno. Z viacprúdovej komunikácie zostala obyčajná cesta s dvomi jazdnými prúdmi. Len val súbežne s ňou dával na javo, že vo výstavbe sa pokračuje. To dokumentovali tiež početné obchádzky, stavebné stroje, roztrúsené po ceste i vedľa nej. Doprava hustla, ale náš autobus nijako nespomalil svoj postup. Kde to bolo čo len trochu možné, išiel na plný plyn. Ak mu v ceste prekážalo nejaké pomalšie vozidlo, okamžite ho predbiehal, vynucujúc si prednosť neustálym trúbením. A klaksón mal teda poriadny, skoro ako lodná siréna. Osobné autá odbočovali vari aj do priekopy. Horšie to bolo s naloženými nákladnými vozidlami. Tie nedokázali vyvinúť takú rýchlosť, ale boli široké a predbiehali sa ťažko, nakoľko aj v protismere stále niekto bol.  Hrozivo vyzerajúce boli situácie, keď sa na rovnom úseku pokúšali predbiehať v rovnakom okamžiku dva protiidúce vozidlá. Keďže som sedel podľa vlastného zvyku, na druhom sedadle za vodičom, mal som o situácii na ceste dobrý prehľad, a veru nebolo mi v takom prípade všetko jedno. Náš vodič i protiidúci, obaja s naplno rozsvietenými diaľkovými svetlami, ruka na klaksóne, noha na plyne sa rútili stredom šesť metrovej cesty čelne proti sebe, skúšajúc, kto má pevnejšie nervy. Obaja ich mali pevné dosť,  tak vydržali do poslednej chvíľky, potom súčasne prudko strhli volant a vozidlá sa v plnej rýchlosti minuli možno o desať centimetrov, takýchto stretov bolo po celej ceste tam i späť neúrekom. Cez deň to ale bolo lepšie, lebo nepoužívali svetlomety.

Za celý pobyt v Indii  som sa nedozvedel skutočné pravidlá cestnej premávky, (pokiaľ nejaké majú), ale sám som si ich niekoľko definoval. Na vlastnej koži som sa presvedčil, že tieto platia:

  1. Jazdí sa vľavo, keď je to nevyhnutne nutné
  2. Trúb, silno a hlasno, vynútiš si  tak prednosť
  3. Vyhýbaj sa v  poslednom okamžiku
  4. Svieti sa iba diaľkovými svetlami, ale len keď je taká tma, že bez svetiel sa jazdiť nedá
  5. Maj dobré brzdy
  6. Aj tak sa opäť narodíš do nového života…

 

Po dvoch hodinách šialenej jazdy sme sa zastavili na odpočinok v motoreste. Odbočili sme do ohradenej záhrady s niekoľkými pavilónmi. Stálo tu už zopár autobusov s turistami. Vystúpili sme ponaťahovať si kosti. Prezrel som si jedáleň, jedálny lístok. Názvy mi nič nehovorili, zato ceny áno. Boli o sto percent vyššie, ako tie v  reštaurácii v Dillí. Keďže som mal stravu so sebou, bol som celkom rád, že si tu nemusím nič kupovať. Radšej som obdivoval bohato rozkvitnuté stromy v záhrade, v konároch ktorých poletovali zelené papagáje.

Urobil som zopár snímkov. Zvedavo som pozoroval domorodého kaukliara, ktorý skupinke amerických turistov predvádzal medvedie tance. Starý medveď mal vytrhané zuby, povraz, ktorým bol spútaný, mal prevlečený cez nozdry, celkove pôsobil utýraným a zanedbaným dojmom. Bol to proste opotrebovaný výrobný prostriedok. Vystúpenie dopĺňali opičky, navlečené vo vestách a bubnujúce na bubienky, nechýbal ani klasický zaklínač hadov, ktorý za stovku sľuboval vidieť nevídaný západ kobry a munga. Či sa mu podarilo Američanov nahovoriť som sa nedozvedel, lebo sme sa pohli ďalej.

Indické denníky 42

21.07.2017

20.7. Som už pol roka z domu. Inak sa dnes ulievam, bol som síce 2x na stavbe, ale iba chvíľu. Došli s bunkami, nech ich zložia, kam chcú. Beriem lieky. Oslavovať budem zajtra. Do konca je 8 mesiacov, viac »

Indické denníky 41

14.07.2017

19.7. Je mi trochu lepšie, kašlem a nechutí mi jesť. otravujú ma s prácou aj doma. Musím volať Džajpúr, tam sa dozvedám, že starý sa vydal na cestu sem. Aj prišiel, potom PTP na pohovor, viac »

Indické denníky 40

13.07.2017

18.7. Je mi mizerne, tep 120. Ohlasujem na stavbe, že som chorý, nech si robia, čo chcú. potom idem k lekárovi. Šarlatán, počúva ma cez bundu. Ale predpísal nejaké lieky. Celý deň som v posteli. viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 78
Celková čítanosť: 32901x
Priemerná čítanosť článkov: 422x

Autor blogu

Kategórie