Založ si blog

Vzdialené vrcholky hôr (3)

1.2.      Prípravy

                A bolo rozhodnuté. Zostávali už iba dotiahnuť nejaké detaily, ako podpísať pracovnú zmluvu, vybaviť pas, vízum, dohodnúť termín odchodu. S tým bol najväčší problém. Lebo oni stále chceli, aby som odletel okamžite,  ale ja som potreboval nejaký čas . Bolo pred Vianocami, mojimi narodeninami, blížil sa Nový rok. Proste 10.decembra som odcestovať nemohol. Lámali ma ako sa dalo, ale nepovolil som. Tak sme sa dohodli na termíne 10.1.94.

Ten vyhovoval obom stranám. Už som začal rozmýšľať nad tým čo si zoberiem, keď sa znovu ohlásil telefón. Opäť firma. Či by som nebol taký láskavý a nezaskočil do Brna, kde vraj už sú nachystané projekty stavby, ktorú som mal stavať. To som považoval za svoju pracovnú povinnosť. Potvrdil som svoj príchod s tým, že docestujem autobusom. Ale pán riaditeľ ma požiadal, či by som nemohol ísť autom, pretože to jeho je pokazené a on tam tiež potrebuje ísť a zobrať tam nejaké materiály. Cestu vraj uhradí. Ukecal ma.

Naložil som ho v Bratislave a po diaľnici do Brna to už bola hračka. Navigoval ma priamo pred budovu Cheposu, kde sa stretnutie malo konať. On vystúpil na piatom poschodí a ja som pokračoval na jedenáste, kde bola zasadačka. Vstúpil som dnu. Ľudí tam bolo dosť, hlavy sklonené nad papiermi, ale neboli to žiadne výkresy. Chlapík pri dverách ma privítal s výčitkou, že meškám. Konkurz vraj už začal.

„Aký konkurz? Ja už mám zmluvu a konkurz mám za sebou!“ ohradil som sa.

„To neplatí. Akciu robíme my a všetci musia absolvovať pohovory u nás. Ak máte záujem, nech sa páči, ale tí ostatní už hodinu pracujú.“

Čo som mal robiť? Sadol si na miesto a pozrel sa na vyfasované papiere. Preklad do angličtiny,  dopĺňanie textu. Stránky husto popísané. Našťastie si vyžadovali iba základné znalosti angličtiny, viac sa predpokladalo vyznanie sa v rodinných vzťahoch, pretože bolo treba odpovedať na otázky typu: „Brat manželky strýca tvojho deda ti je …?, pričom asi o desať otázok nižšie sa v texte vyskytovala otázka formulovaná v opačnom slede, takže stačilo len nájsť rovnaký príbuzenský sled a neznámy výraz sa dal dosadiť. Horšie výsledky boli pri počítači, pretože nás neinštruovali, ako sa so skúšobným programom pracuje a nevedeli sme, ako odstrániť prieklepy. Takže, ak v slovíčku to be ste omylom podržali klávesnicu s e trochu dlhšie napísalo to bee a už sa to nedalo opraviť a chyba bola na svete. Predpokladal som, že testy zvládnem dobre /na trojku/, aj tak bolo.

Obveselením boli psychotesty, kde som sa napríklad  dozvedel,  že trpím istou formou duševnej poruchy  (schizofréniou),  pretože som v obrázku stromu nakreslil aj odpílený konár. Vtedy som  žiaľ nevedel , že dobrá polovica testov  smerovala do nesprávnej oblasti. Pretože pani doktorka zisťovala, či sme adaptabilní v pracovnom kolektíve. Na základe skutočných podmienok bolo lepšie skúmať, ako znášame samotu, pretože pobyt v Indii pripomínal skôr pobyt kozmonauta na Mesiaci, teda aspoň môj. Tak klamali sme o stošesť, pretože každému záležalo, aby sa vykreslil v čo najlepšom svetle, aby mu nejaká blbovina nezhatila dobrý džob.

Vyvrcholením bol osobný pohovor s vedením stavby, reprezentovaný hlavným šéfom pánom Paláčkom a bližšie neurčeným profesorom Brnenskej univerzity, ktorý mal na záver zhodnotiť naše jazykové predpoklady. Ten mi totiž poskytol zaujímavý fakt. V reči prišlo aj na platové podmienky, kde mi diskrétne naznačil, že platy mojich kolegov sú podstatne vyššie, ako som uviedol. A to takmer dvojnásobne. Celý pohovor trval viac ako päť hodín a môžem povedať, že bol náročný, hlavne na psychiku a vyčerpanie. Ale spravil som. Keď bolo po všetkom objavil sa opäť pán riaditeľ a tváril sa veľmi prekvapene, keď som sa mu sťažoval, že som musel bez predbežného upozornenia absolvovať ešte jeden pohovor. On vraj o ničom nevedel, preto mi to nemohol oznámiť. Ako sa tam potom dostali ostatní jeho zamestnanci, mi je  dodnes záhadou.

 

Cestou domov sa už začalo stmievať, na slovenskej strane bola už tma. Pri návrate zo Šale som dostal defekt, cestou mi pomaly unikal vzduch a pár kilometrov som išiel na prázdnej pneumatike. Keď som to zbadal, už bola predratá. Keďže som si cestu skrátil, ocitol som sa na pustej ceste a menil som koleso za úplnej tmy, pretože baterku som v kufri nemal. Našťastie po polhodine lopotenia išli okolo akísi mládenci, ktorí mi posvietili a koleso som vymenil. Inak by som asi zamrzol, pretože začalo dobre priťahovať.

Mimochodom aj ďalší výlet do Bratislavy, keď som bol odniesť pas, si odskákalo moje auto. Niekde mi „tiež“ šofér odrazil kus nárazníku, takže moja škoda bola väčšia ako moje doterajšie zisky.

Doviezol  som  si  však  aj   bližšie    informácie o mieste môjho pôsobenia. Podľa dokladov som mal pôsobiť ako supervisior v meste Kót. V atlase mojich detí sa také niečo nevyskytovalo, preto začala zhánka po podrobnejšej mape. Vypomohla kolegyňa Danka, ktorá dovliekla do roboty obrovský vojenský atlas, kde sme miesto podobného mena našli. Bola to Kóta, podľa značiek nezanedbateľné sídlo s počtom obyvateľstva okolo milión. Čo v podstate povzbudilo optimizmus, pretože bol predpoklad, že v takom veľkomeste asi nebudú zlé obytné podmienky.

Ale prípravné práce som mal za sebou. Zostávalo len čakať, kedy mi ohlásia termín odchodu. Zatiaľ som chodil do roboty akoby nič, na moje miesto mali nachystanú náhradu, takže som mohol odcestovať prakticky zo dňa na deň. Lenže do desiateho sa nik neohlásil, jedenásteho som dostal oznam, že možno 14., potom posun na 18. Nakoniec definitíva. Odlet z Prahy  21. januára 1994. Predtým  sa treba zastaviť na Škodaexporte, prevziať pas a peniaze.

Indické denníky 42

21.07.2017

20.7. Som už pol roka z domu. Inak sa dnes ulievam, bol som síce 2x na stavbe, ale iba chvíľu. Došli s bunkami, nech ich zložia, kam chcú. Beriem lieky. Oslavovať budem zajtra. Do konca je 8 mesiacov, viac »

Indické denníky 41

14.07.2017

19.7. Je mi trochu lepšie, kašlem a nechutí mi jesť. otravujú ma s prácou aj doma. Musím volať Džajpúr, tam sa dozvedám, že starý sa vydal na cestu sem. Aj prišiel, potom PTP na pohovor, viac »

Indické denníky 40

13.07.2017

18.7. Je mi mizerne, tep 120. Ohlasujem na stavbe, že som chorý, nech si robia, čo chcú. potom idem k lekárovi. Šarlatán, počúva ma cez bundu. Ale predpísal nejaké lieky. Celý deň som v posteli. viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 78
Celková čítanosť: 32881x
Priemerná čítanosť článkov: 422x

Autor blogu

Kategórie