Založ si blog

Vzdialené vrcholky hôr

Prológ

 

Snažím sa nájsť čo najlepšiu polohu v kresle, ktoré predsa nie je šité na moju mieru, vytáčam kolená nabok, aby som  netlačil do predného sedadla. Vzhľadom na to, že v celej rade sedím sám, nie je to žiaden problém. Letmý pohľad z okienka svedčí o hlbokej noci.  Sú dve po polnoci,  práve čas na príjemné snenie. Hukot sa zmenil  na tlmené chvenie a motory ustálili obrátky, vonku sa rozprestiera atramentová tma posiata zlatými hviezdami. Keby som to nevidel na vlastné oči, neveril by som tomu takmer gýčovému obrazu. Pozerám cez uličku do náprotivného okna či snáď predsa…

Ale nie, aj obzor na východe je tmavý a tie vrcholky hôr mi aj teraz zostávajú vzdialené a skryté. Jeden sen sa mi nepodarilo uskutočniť, hoci som pre to spravil veľa, aj keď možno nie všetko.  Konečne sa mi podarilo  nájsť príjemnú  polohu,  vyzul  som  si   topánky a nohy zabalil do mäkkej deky. Zaklonil hlavu a zatvoril oči. Uvedomenie, že sa už sem nikdy nevrátim, vzbudzuje v srdci smútok a budí  nostalgické myšlienky. Lietadlo sa ženie na západ rýchlosťou 900 km za hodinu, snaží sa predĺžiť noc, ale ja už viem, že nebude dosť rýchle a Slnko nás doženie. Mám necelé dve hodiny do svitania a napriek skúsenosti ma drží predstava, že možno predsa. Že bude čistý obzor, že moje oči niekde ďaleko na východe uvidia aspoň jeden zasnežený vrcholec, aspoň kúsok, špičku, náznak toho, čo som po celý čas túžil uvidieť. Kúsok Himalájí.

Žiaľ, už  z tohto miesta boli viac ako 500 kilometrov ďaleko a každým okamžikom sa nenávratne vzďaľovali. Túžba zostane nesplnená. Možno, keby sme odštartovali o pár hodín neskôr, za bieleho dňa, by som niečo uvidel, ale teraz už nie je žiadna šanca. Možno nabudúce. Útecha. Ale viem, že žiadne nabudúce nebude.

Hoci, život sa  nekončí  a kto vie,  čo  všetko  sa môže stať.  Veď ani  mňa vo sne  nenapadlo,  že  by sa mi mohla  takáto  možnosť  naskytnúť,  hoci , a  to mi  môžete veriť,  fantáziu  mám dobrú a sny odvážne.  A predsa som toto dobrodružstvo ani  v najmenšom  neočakával. Napriek tomu sa prihodilo. A začalo  to  tak  triviálne.  Inzerátom v Práci.

 

1.1.      Inzerát  

Dlhé roky som pracoval na jednom mieste. Robota to bola vcelku príjemná, skoro by som povedal bezproblémová. Žiadne utieranie stoličky v kancelárii, pravidelné  pichanie v dochádzkových  hodinách,   ubíjajúce a monotónne. Práca sa mi menila každý deň v týždni, každý týždeň v mesiaci,  každý mesiac v roku. Ale rok čo rok sa opakovalo to isté. Už štrnásty krát. Proste, bol som učiteľom. Stredoškolským profesorom. Teda učiteľom. Na stavebnej priemyslovke, kde som učil odborné predmety. Plat síce nič moc, ale kľud,  veľa voľna, prázdniny. Sem tam nejaká možnosť pozrieť sa do sveta, či už pracovne alebo súkromne. Ale na rok 1993 to nebolo veľa. Nové časy,  nové možnosti. Ale nie pre každého. Na Slovensku je to proste tak, kto chytil dobrý vietor, ten sa viezol, tí ostatní len pokúšali šťastie. Teda, teraz hlavne myslím seba. Ale aj iní to asi tiež prežili. Noviny plné inzerátov ponúkajúcich dobré miesta, novo vytvárané orgány, nové štruktúry. Proste samé lákadlá. Kto by neskúsil.

Miesto na ministerstve školstva!? Prihlásil som sa.  Pozvánka na konkurz došla v deň jeho konania. Nestihol som ho.  Ospravedlnili sa mi.

„Viete, došlo k nejakému omylu. Pozvánky sa na poštu pre mimo bratislavských uchádzačov dostali až v piatok na obed.“

Konkurz sa mal konať v pondelok ráno. Prisľúbili, že sa bude konať dodatočný pohovor. Aj sa konal, ale keď som prišiel pred komisiu,  všetci krútili hlavou,  lebo na miesto už bol vybratý kandidát. Síce autor knihy o komunistickej výchove, ale jasne odborne na výške. Vydržal tam niekoľko týždňov, ale potom sa už do funkcie začalo menovať.

Odbor školstva KNV!? Prečo by som neskúsil znova. Hneď na druhý deň po zverejnení som už blúdil chodbami úradu. Konečne som sa dozvedel meno toho správneho referenta.

„To má na starosti pán Pius, v kancelárii číslo to a to.!“

Našiel som ho. Aj ten sa čudoval, pretože vraj inzerát vyšiel neskoro a konkurz je uzavretý. Neviem koľkí to stihli, ale do týždňa bol na miesto menovaný práve úradník, ktorý sa volal Pius  z  kancelárie  číslo to a to.

Je pochopiteľné, že som pomaly začal byť skeptický. Síce inzeráty sa objavovali aj ďalej, ale úspech zostával rovnaký, teda žiaden. Už som sa doma ani nechválil, že som absolvoval  ďalší pohovor, dokonca ani s tým, že som sa niekam prihlásil. Tak to bolo aj s týmto rozhodujúcim. Akási kancelária ponúkala záujemcom so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním prácu v zahraničí. V Indii. Mali len jednu požiadavku, znalosť angličtiny. Ja som síce bol  lepší v nemčine, ale po anglicky som sa učil na strednej i vysokej škole, tak sa na mňa hádam niečo nalepilo.  Prihlásil som sa. Potajomky. Bolo to koncom prázdnin. Dlho sa nič nedialo. Začal školský rok, nové povinnosti, dávno som ja zabudol, že mám niekde prihlášku. Až jedného pekného dňa…

Vlastne ani nebol veľmi pekný. Bol už november,  ležal som v posteli po liečení angíny, užíval penicilín, o dva dni som sa mal vrátiť do práce. Keď tu zazvonil telefón. Pošta.  Mám vraj  telegram.  Či som ochotný  ho prebrať telefonicky. Hrklo  vo  mne  ako v starých hodinách. Jasné, že som čakal zlé správy. Čo inšie by mohlo byť v telegrame!

 

 

Indické denníky 95

21.11.2017

20.11 Ráno som si chcel pospať, ale nedarí­ sa, hoci sme pozerali TV do 1.00, dávali Miss Word, vyhrala Indka! Nebola sí­ce najkrajšia, ale nech. Nákupy, upratovanie, opaľovanie na streche, viac »

Indické denníky 94

20.11.2017

18.11. Na stavbe, v meste, zariaďujeme druhý dom, bude vydra. Maroš sa odsťahoval. Zabehávame nový životný rytmus. Maroš stále býva vo vedľajšej izbe. Pokiaľ je to možné, beriem ho v viac »

Indické denníky 93

17.11.2017

16.11.Konečne som dobre spal, zdá sa, že to prechádza. Džos sa vrátil z opravy, aj auto už funguje. Po obede sa objavil nový zásobovač. Zajtra ho presťahujem, chcem mať svoj kľud. Treba ísť viac »

trump

USA uvalili nové sankcie na KĽDR, aj na čínske subjekty

21.11.2017 21:40

USA uvalili sankcie na štyri čínske obchodné spoločnosti a jedného Číňana, ktorí s KĽDR vykonávali obchodmi vo výške stoviek miliónov dolárov.

Zimbabwe, Harare

Africký dinosaurus neumrie v úrade

21.11.2017 19:34

Autoritársky prezident Zimbabwe, 93-ročný Robert Mugabe, sa týždeň po tom, čo ho armáda držala v domácom väzení, rozhodol odstúpiť.

Rusko

Úteku Ruska má zabrániť náramok

21.11.2017 19:20

Za údajnú objednávku vraždy Sylvie Volzovej bude Pavol Rusko ďalej stíhaný na slobode. Ďalší pohyb Ruska sleduje elektronický náramok.

Theresa Mayová, premiérka

Britské médiá: Londýn je ochotný za podmienky brexitu zaplatiť viac

21.11.2017 19:15

Ministri britskej vlády sa podľa BBC zhodli na potrebe ponúknuť EÚ za urovnanie financií v rámci takzvaného brexitu viac peňazí.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 130
Celková čítanosť: 59997x
Priemerná čítanosť článkov: 462x

Autor blogu

Kategórie