Založ si blog

Vzdialené vrcholky hôr

Prológ

 

Snažím sa nájsť čo najlepšiu polohu v kresle, ktoré predsa nie je šité na moju mieru, vytáčam kolená nabok, aby som  netlačil do predného sedadla. Vzhľadom na to, že v celej rade sedím sám, nie je to žiaden problém. Letmý pohľad z okienka svedčí o hlbokej noci.  Sú dve po polnoci,  práve čas na príjemné snenie. Hukot sa zmenil  na tlmené chvenie a motory ustálili obrátky, vonku sa rozprestiera atramentová tma posiata zlatými hviezdami. Keby som to nevidel na vlastné oči, neveril by som tomu takmer gýčovému obrazu. Pozerám cez uličku do náprotivného okna či snáď predsa…

Ale nie, aj obzor na východe je tmavý a tie vrcholky hôr mi aj teraz zostávajú vzdialené a skryté. Jeden sen sa mi nepodarilo uskutočniť, hoci som pre to spravil veľa, aj keď možno nie všetko.  Konečne sa mi podarilo  nájsť príjemnú  polohu,  vyzul  som  si   topánky a nohy zabalil do mäkkej deky. Zaklonil hlavu a zatvoril oči. Uvedomenie, že sa už sem nikdy nevrátim, vzbudzuje v srdci smútok a budí  nostalgické myšlienky. Lietadlo sa ženie na západ rýchlosťou 900 km za hodinu, snaží sa predĺžiť noc, ale ja už viem, že nebude dosť rýchle a Slnko nás doženie. Mám necelé dve hodiny do svitania a napriek skúsenosti ma drží predstava, že možno predsa. Že bude čistý obzor, že moje oči niekde ďaleko na východe uvidia aspoň jeden zasnežený vrcholec, aspoň kúsok, špičku, náznak toho, čo som po celý čas túžil uvidieť. Kúsok Himalájí.

Žiaľ, už  z tohto miesta boli viac ako 500 kilometrov ďaleko a každým okamžikom sa nenávratne vzďaľovali. Túžba zostane nesplnená. Možno, keby sme odštartovali o pár hodín neskôr, za bieleho dňa, by som niečo uvidel, ale teraz už nie je žiadna šanca. Možno nabudúce. Útecha. Ale viem, že žiadne nabudúce nebude.

Hoci, život sa  nekončí  a kto vie,  čo  všetko  sa môže stať.  Veď ani  mňa vo sne  nenapadlo,  že  by sa mi mohla  takáto  možnosť  naskytnúť,  hoci , a  to mi  môžete veriť,  fantáziu  mám dobrú a sny odvážne.  A predsa som toto dobrodružstvo ani  v najmenšom  neočakával. Napriek tomu sa prihodilo. A začalo  to  tak  triviálne.  Inzerátom v Práci.

 

1.1.      Inzerát  

Dlhé roky som pracoval na jednom mieste. Robota to bola vcelku príjemná, skoro by som povedal bezproblémová. Žiadne utieranie stoličky v kancelárii, pravidelné  pichanie v dochádzkových  hodinách,   ubíjajúce a monotónne. Práca sa mi menila každý deň v týždni, každý týždeň v mesiaci,  každý mesiac v roku. Ale rok čo rok sa opakovalo to isté. Už štrnásty krát. Proste, bol som učiteľom. Stredoškolským profesorom. Teda učiteľom. Na stavebnej priemyslovke, kde som učil odborné predmety. Plat síce nič moc, ale kľud,  veľa voľna, prázdniny. Sem tam nejaká možnosť pozrieť sa do sveta, či už pracovne alebo súkromne. Ale na rok 1993 to nebolo veľa. Nové časy,  nové možnosti. Ale nie pre každého. Na Slovensku je to proste tak, kto chytil dobrý vietor, ten sa viezol, tí ostatní len pokúšali šťastie. Teda, teraz hlavne myslím seba. Ale aj iní to asi tiež prežili. Noviny plné inzerátov ponúkajúcich dobré miesta, novo vytvárané orgány, nové štruktúry. Proste samé lákadlá. Kto by neskúsil.

Miesto na ministerstve školstva!? Prihlásil som sa.  Pozvánka na konkurz došla v deň jeho konania. Nestihol som ho.  Ospravedlnili sa mi.

„Viete, došlo k nejakému omylu. Pozvánky sa na poštu pre mimo bratislavských uchádzačov dostali až v piatok na obed.“

Konkurz sa mal konať v pondelok ráno. Prisľúbili, že sa bude konať dodatočný pohovor. Aj sa konal, ale keď som prišiel pred komisiu,  všetci krútili hlavou,  lebo na miesto už bol vybratý kandidát. Síce autor knihy o komunistickej výchove, ale jasne odborne na výške. Vydržal tam niekoľko týždňov, ale potom sa už do funkcie začalo menovať.

Odbor školstva KNV!? Prečo by som neskúsil znova. Hneď na druhý deň po zverejnení som už blúdil chodbami úradu. Konečne som sa dozvedel meno toho správneho referenta.

„To má na starosti pán Pius, v kancelárii číslo to a to.!“

Našiel som ho. Aj ten sa čudoval, pretože vraj inzerát vyšiel neskoro a konkurz je uzavretý. Neviem koľkí to stihli, ale do týždňa bol na miesto menovaný práve úradník, ktorý sa volal Pius  z  kancelárie  číslo to a to.

Je pochopiteľné, že som pomaly začal byť skeptický. Síce inzeráty sa objavovali aj ďalej, ale úspech zostával rovnaký, teda žiaden. Už som sa doma ani nechválil, že som absolvoval  ďalší pohovor, dokonca ani s tým, že som sa niekam prihlásil. Tak to bolo aj s týmto rozhodujúcim. Akási kancelária ponúkala záujemcom so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním prácu v zahraničí. V Indii. Mali len jednu požiadavku, znalosť angličtiny. Ja som síce bol  lepší v nemčine, ale po anglicky som sa učil na strednej i vysokej škole, tak sa na mňa hádam niečo nalepilo.  Prihlásil som sa. Potajomky. Bolo to koncom prázdnin. Dlho sa nič nedialo. Začal školský rok, nové povinnosti, dávno som ja zabudol, že mám niekde prihlášku. Až jedného pekného dňa…

Vlastne ani nebol veľmi pekný. Bol už november,  ležal som v posteli po liečení angíny, užíval penicilín, o dva dni som sa mal vrátiť do práce. Keď tu zazvonil telefón. Pošta.  Mám vraj  telegram.  Či som ochotný  ho prebrať telefonicky. Hrklo  vo  mne  ako v starých hodinách. Jasné, že som čakal zlé správy. Čo inšie by mohlo byť v telegrame!

 

 

Indické denníky 177

03.07.2018

29.6. Let je bezproblémový, hladko až do Prahy. Miro má v pláne tu zostať , vybavuje si nocľah, ja idem letiskovým spojom na Dejvice, tam prestupujem na metro a odtiaľ na Florenc. Kufre sú ťažké viac »

Indické denníky 176

30.06.2018

6. Striedavo na Vasante a na office, nuda, preberám balíčky a lístky. Sedíme pri TV. Včerajšok sme strávili viac menej na izbe, je tu pomerne veselo, odchádza na dovolenku alebo domov viacero viac »

Indické denníky 175

29.06.2018

24.6. Je tu nuda. Chodíme po meste a pozeráme pamiatky, Prezidentský palác, cestu Radžov, Miro točí na kameru. Stretli sme aj prezidenta, mimoriadne opatrenia. Letenku mám na stredu, aspoň budem viac »

irán, usa, trump

Irán zažaloval USA pre odstúpenie od jadrovej dohody

17.07.2018 21:06

Teherán nemá v súvislosti so žalobou veľké očakávania a týmto spôsobom chce upozorniť na nelegálnosť amerického postupu.

trump

Otočka o 180 stupňov: Trump uznal zasahovanie Ruska do amerických volieb

17.07.2018 20:51, aktualizované: 21:23

Americký prezident uviedol, že v Helsinkách s Putinom diskutoval aj o programe jadrových zbraní v Severnej Kórei.

Plyn

O plyne budú opäť rokovať v trojici. EÚ, Rusko, Ukrajina

17.07.2018 20:40

Európskej komisii sa podarilo dosiahnuť otvorenie trojstranného procesu rokovaní o plyne s Ruskom a Ukrajinou.

GLOBSEC: Rozhovor s Madeleine Albright

Albrightová: Trumpovo vystúpenie v Helsinkách bolo neamerické a hlúpe

17.07.2018 19:45

Americká exministerka dodala, že Trump je darom, ktorý Putinovi opakovane robí radosť.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 118999x
Priemerná čítanosť článkov: 567x

Autor blogu

Kategórie