Založ si blog

Vzdialené vrcholky hôr

Prológ

 

Snažím sa nájsť čo najlepšiu polohu v kresle, ktoré predsa nie je šité na moju mieru, vytáčam kolená nabok, aby som  netlačil do predného sedadla. Vzhľadom na to, že v celej rade sedím sám, nie je to žiaden problém. Letmý pohľad z okienka svedčí o hlbokej noci.  Sú dve po polnoci,  práve čas na príjemné snenie. Hukot sa zmenil  na tlmené chvenie a motory ustálili obrátky, vonku sa rozprestiera atramentová tma posiata zlatými hviezdami. Keby som to nevidel na vlastné oči, neveril by som tomu takmer gýčovému obrazu. Pozerám cez uličku do náprotivného okna či snáď predsa…

Ale nie, aj obzor na východe je tmavý a tie vrcholky hôr mi aj teraz zostávajú vzdialené a skryté. Jeden sen sa mi nepodarilo uskutočniť, hoci som pre to spravil veľa, aj keď možno nie všetko.  Konečne sa mi podarilo  nájsť príjemnú  polohu,  vyzul  som  si   topánky a nohy zabalil do mäkkej deky. Zaklonil hlavu a zatvoril oči. Uvedomenie, že sa už sem nikdy nevrátim, vzbudzuje v srdci smútok a budí  nostalgické myšlienky. Lietadlo sa ženie na západ rýchlosťou 900 km za hodinu, snaží sa predĺžiť noc, ale ja už viem, že nebude dosť rýchle a Slnko nás doženie. Mám necelé dve hodiny do svitania a napriek skúsenosti ma drží predstava, že možno predsa. Že bude čistý obzor, že moje oči niekde ďaleko na východe uvidia aspoň jeden zasnežený vrcholec, aspoň kúsok, špičku, náznak toho, čo som po celý čas túžil uvidieť. Kúsok Himalájí.

Žiaľ, už  z tohto miesta boli viac ako 500 kilometrov ďaleko a každým okamžikom sa nenávratne vzďaľovali. Túžba zostane nesplnená. Možno, keby sme odštartovali o pár hodín neskôr, za bieleho dňa, by som niečo uvidel, ale teraz už nie je žiadna šanca. Možno nabudúce. Útecha. Ale viem, že žiadne nabudúce nebude.

Hoci, život sa  nekončí  a kto vie,  čo  všetko  sa môže stať.  Veď ani  mňa vo sne  nenapadlo,  že  by sa mi mohla  takáto  možnosť  naskytnúť,  hoci , a  to mi  môžete veriť,  fantáziu  mám dobrú a sny odvážne.  A predsa som toto dobrodružstvo ani  v najmenšom  neočakával. Napriek tomu sa prihodilo. A začalo  to  tak  triviálne.  Inzerátom v Práci.

 

1.1.      Inzerát  

Dlhé roky som pracoval na jednom mieste. Robota to bola vcelku príjemná, skoro by som povedal bezproblémová. Žiadne utieranie stoličky v kancelárii, pravidelné  pichanie v dochádzkových  hodinách,   ubíjajúce a monotónne. Práca sa mi menila každý deň v týždni, každý týždeň v mesiaci,  každý mesiac v roku. Ale rok čo rok sa opakovalo to isté. Už štrnásty krát. Proste, bol som učiteľom. Stredoškolským profesorom. Teda učiteľom. Na stavebnej priemyslovke, kde som učil odborné predmety. Plat síce nič moc, ale kľud,  veľa voľna, prázdniny. Sem tam nejaká možnosť pozrieť sa do sveta, či už pracovne alebo súkromne. Ale na rok 1993 to nebolo veľa. Nové časy,  nové možnosti. Ale nie pre každého. Na Slovensku je to proste tak, kto chytil dobrý vietor, ten sa viezol, tí ostatní len pokúšali šťastie. Teda, teraz hlavne myslím seba. Ale aj iní to asi tiež prežili. Noviny plné inzerátov ponúkajúcich dobré miesta, novo vytvárané orgány, nové štruktúry. Proste samé lákadlá. Kto by neskúsil.

Miesto na ministerstve školstva!? Prihlásil som sa.  Pozvánka na konkurz došla v deň jeho konania. Nestihol som ho.  Ospravedlnili sa mi.

„Viete, došlo k nejakému omylu. Pozvánky sa na poštu pre mimo bratislavských uchádzačov dostali až v piatok na obed.“

Konkurz sa mal konať v pondelok ráno. Prisľúbili, že sa bude konať dodatočný pohovor. Aj sa konal, ale keď som prišiel pred komisiu,  všetci krútili hlavou,  lebo na miesto už bol vybratý kandidát. Síce autor knihy o komunistickej výchove, ale jasne odborne na výške. Vydržal tam niekoľko týždňov, ale potom sa už do funkcie začalo menovať.

Odbor školstva KNV!? Prečo by som neskúsil znova. Hneď na druhý deň po zverejnení som už blúdil chodbami úradu. Konečne som sa dozvedel meno toho správneho referenta.

„To má na starosti pán Pius, v kancelárii číslo to a to.!“

Našiel som ho. Aj ten sa čudoval, pretože vraj inzerát vyšiel neskoro a konkurz je uzavretý. Neviem koľkí to stihli, ale do týždňa bol na miesto menovaný práve úradník, ktorý sa volal Pius  z  kancelárie  číslo to a to.

Je pochopiteľné, že som pomaly začal byť skeptický. Síce inzeráty sa objavovali aj ďalej, ale úspech zostával rovnaký, teda žiaden. Už som sa doma ani nechválil, že som absolvoval  ďalší pohovor, dokonca ani s tým, že som sa niekam prihlásil. Tak to bolo aj s týmto rozhodujúcim. Akási kancelária ponúkala záujemcom so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním prácu v zahraničí. V Indii. Mali len jednu požiadavku, znalosť angličtiny. Ja som síce bol  lepší v nemčine, ale po anglicky som sa učil na strednej i vysokej škole, tak sa na mňa hádam niečo nalepilo.  Prihlásil som sa. Potajomky. Bolo to koncom prázdnin. Dlho sa nič nedialo. Začal školský rok, nové povinnosti, dávno som ja zabudol, že mám niekde prihlášku. Až jedného pekného dňa…

Vlastne ani nebol veľmi pekný. Bol už november,  ležal som v posteli po liečení angíny, užíval penicilín, o dva dni som sa mal vrátiť do práce. Keď tu zazvonil telefón. Pošta.  Mám vraj  telegram.  Či som ochotný  ho prebrať telefonicky. Hrklo  vo  mne  ako v starých hodinách. Jasné, že som čakal zlé správy. Čo inšie by mohlo byť v telegrame!

 

 

Indické denníky 42

21.07.2017

20.7. Som už pol roka z domu. Inak sa dnes ulievam, bol som síce 2x na stavbe, ale iba chvíľu. Došli s bunkami, nech ich zložia, kam chcú. Beriem lieky. Oslavovať budem zajtra. Do konca je 8 mesiacov, viac »

Indické denníky 41

14.07.2017

19.7. Je mi trochu lepšie, kašlem a nechutí mi jesť. otravujú ma s prácou aj doma. Musím volať Džajpúr, tam sa dozvedám, že starý sa vydal na cestu sem. Aj prišiel, potom PTP na pohovor, viac »

Indické denníky 40

13.07.2017

18.7. Je mi mizerne, tep 120. Ohlasujem na stavbe, že som chorý, nech si robia, čo chcú. potom idem k lekárovi. Šarlatán, počúva ma cez bundu. Ale predpísal nejaké lieky. Celý deň som v posteli. viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

karoldakar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 78
Celková čítanosť: 32922x
Priemerná čítanosť článkov: 422x

Autor blogu

Kategórie